TÉMA: Kríž zvíťazil

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa stal za posledné roky symbolom presadzovania nového náhľadu na kultúrno-etické otázky. Naposledy bol výrazne prezentovaný v novembri 2009, keď ESĽP symbolicky zvesil kríže z talianskych štátnych škôl. Po vlne odporu z radov laickej i odbornej právnej verejnosti však musel prudko zabrzdiť a uznať, že kríže v školách predsa len byť môžu.

Príbeh Solie Lautsi a jej dvoch synov sa zdal niekomu už na prvé prečítanie absurdný. Pri pohľade na kríže, ktoré viseli na istej talianskej štátnej škole, im malo byť vnucované náboženské presvedčenie odporujúce zámeru ich matky vychovávať ich v ateistickom duchu. To malo byť podľa sťažovateľov porušením princípu neutrality štátu. Povinnosť vešať kríže na štátnych školách v Taliansku vyplývala najmä z kráľovských dekrétov z 20. rokov minulého storočia. Bola však súčasne akýmsi celospoločenským konsenzom, prirodzeným prejavom talianskej kultúry, histórie a rebríčka hodnôt.

Rozhodnutie prvé

Po tom, čo Solie Lautsi vyčerpala všetky vnútroštátne páky, obrátila sa na súd do Štrasburgu. Vnútroštátne správne a súdne orgány totiž jej snahy spravidla zmietali zo stola. ESĽP bol pre ňu poslednou nádejou. V spore bolo namietané porušenie dvoch, resp. troch článkov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len Dohovoru). Konkrétne išlo o právo na vzdelanie podľa čl. 2 Protokolu č. 1, znejúce: „Nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“

K téme:
Kríž – symbol folklóru
Ešte raz ku krížom
Poučenie z krížového vývoja
Slováci pošlú Talianom kríže
Messori: Kristov kríž je viac ako európski byrokrati
Zdieľať

ESĽP bez akejkoľvek presvedčivej argumentácie skonštatoval porušenie tohto článku a teda aj práva sťažovateľky: „Zobrazenie symbolu konkrétnej viery...v špecifických prípadoch, nad ktorými štát vykonáva dozor, konkrétne počas vyučovania v školských triedach, obmedzuje právo rodičov vzdelávať ich deti v súlade s ich presvedčením a takisto obmedzuje právo školákov veriť alebo neveriť.“ Okrem práva na vzdelanie Lautsi namietala obmedzenie slobody myslenia, svedomia a náboženstva chráneného článkom 9 Dohovoru: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov. Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“

Parafrázujúc názory ESĽP z roku 2009 už samotná prítomnosť krížov v školskej triede môže byť žiakmi rôzneho veku hodnotená ako presadzovanie istej náboženskej symboliky. To, čo môže byť povzbudivé pre istú skupinu žiakov, totiž môže pôsobiť rušivo pre inú časť. Súd sa svojsky porátal aj s protiargumentmi talianskej vlády. Tá sa totiž miestami až zúfalo snažila presvedčiť sudcov, že kríž nie je len symbolom konkrétnej viery, ale aj symbolom tradičných kultúrnych a humanistických hodnôt, s ktorými sa môžu stotožniť aj neveriaci. ESĽP však vo svojom prvom rozhodnutí stanovil, že kríž primárne chápe ako náboženský symbol, čím si samozrejme uľahčil cestu k svojmu záveru o porušení článkov Dohovoru.

Rozhodnutie druhé

Jednomyseľný rozsudok sedemčlenného senátu z novembra 2009 vyvolal búrku nevôle. Vďaka odvolaniu sa talianskej vlády putoval prípad pred odvolaciu inštanciu súdu, tzv. Veľkú komoru zloženú zo sedemnástich sudcov. O status tretej strany požiadalo až desať európskych krajín, pričom mnohé z nich vyčítali ESĽP nepochopenie rozdielov medzi pojmami neutralita a sekularizmus. Na procese participovali aj mnohé mimovládne organizácie a diplomatickú podporu Taliansku vyjadrilo medzičasom okrem iného aj Slovensko. V júni roku 2010 sa konalo verejné pojednávanie a až do 18. marca tohto roku všetci netrpezlivo čakali, či nastane obrat v tejto horúcej kauze.

Kritici prvého rozhodnutia boli nakoniec príjemne prekvapení. ESĽP otočil kormidlo o celých stoosemdesiat stupňov. Sudcovia v pomere 15:2 uznali, že napokon nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky na vzdelanie. Negatívne stanovisko zaujali aj vo veci porušenia čl. 9 a čl. 14 Dohovoru. Priznali, že nie je možné s istotou vyhlásiť, že zobrazenie náboženského symbolu na stene školských tried môže mať vplyv na žiakov, i keď túto samotnú možnosť úplne nevylúčili. ESĽP však súčasne dodal, že kríž v tomto prípade pôsobí ako pasívny symbol, ktorý nemôže mať vplyv porovnateľný s účasťou na náboženských aktivitách. Sudcovia v odôvodnení takisto pripustili, že naprieč Európou neexistuje konsenzus o prítomnosti náboženského symbolu v štátnej škole a preto je nutné rešpektovať vnútroštátnu úpravu v každom jednom štáte.

„Boj o talianske kríže našepkáva, že zdrvujúca kritika a zvýšený hlas občas môžu priniesť svoje ovocie.“ Zdieľať

Na margo rozhodnutia vydala tlačovú správu aj Konferencia biskupov Slovenska, ktorá nové rozhodnutie uvítala a ocenila ho: „V európskej kultúre, ktorá je založená na kresťanských hodnotách, kríž vyjadruje lásku, zmierenie, solidaritu a potrebu ochrany ľudských práv. Toto sú základné hodnoty pre každú spoločnosť... Je potrebné, aby v spoločnosti nebola obmedzovaná pozitívna náboženská sloboda umiestniť kríž na verejnom mieste ako prejav viery a kresťanského presvedčenia. Neznamená to, že sa inak zmýšľajúcim chce niečo predpisovať alebo nanucovať.“

Máloktorý prípad týkajúci sa citlivých kultúrno-etických otázok končí pred štrasburgským súdom tak, ako kauza Lautsi vs. Taliansko. Sudcovia ESĽP sú si totiž zväčša plne vedomí, že práve oni majú v podobných súdnych sporoch na európskej úrovni posledné slovo. Skončený boj o talianske kríže však našepkáva, že zdrvujúca kritika a zvýšený hlas občas predsa len môžu priniesť svoje ovocie.

Dušan Čurila
Autor je stálym spolupracovníkom Postoy.sk a doktorandom na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Ilustračné foto: archbishop-cranmer.blogspot.com, dici.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo