Benešove dekréty Maďarská aliancia hovorí o tisícoch konfiškácií, Kaliňák o neoprávnených nárokoch

Od roku 1991 došlo na Slovensku k 5 388 prípadom zápisu vlastníckeho práva štátu k pozemkom na základe Benešových dekrétov. Na základe svojich zistení o tom informovali Maďarská aliancia a právnik Viktor Bugár, podľa ktorých ide o porušenie princípov právneho štátu.

Vládu vyzývajú, aby situáciu riešila. Informácie poskytli aj Európskej komisii. Slovenský pozemkový fond namieta, že ide o „administratívne zosúladenie evidencie s historicky vzniknutým právnym stavom“.

Maďarská aliancia zdôrazňuje, že jej cieľom nie je zrušenie Benešových dekrétov. Navrhujú prijatie zákona, ktorý by zakázal pri nových zápisoch majetku v prospech štátu vychádzať z právnych dokumentov vzniknutých pred rokom 1990.

Podľa Bugára by dočasným riešením mohlo byť metodické usmernenie generálneho riaditeľa SPF, ktoré by fondu zakázalo podávať ďalšie návrhy na zápis na základe 80-ročných konfiškačných listín.

Budúci maďarský premiér Péter Magyar podľa svojich slov v utorkovom telefonáte s Robertom Ficom zdôraznil, že Maďarsko sa môže zapojiť do diskusií o politických otázkach len vtedy, keď dostane záruky, že Slovensko zruší legislatívu, ktorá hrozí Maďarom na Slovensku väzením. Musí byť zároveň jasne stanovené, že v budúcnosti nedôjde ku konfiškácii pôdy maďarských krajanov na Slovensku na základe Benešových dekrétov a princípu kolektívnej viny.

O telefonáte informoval aj slovenský premiér. Z rozhovoru podľa neho jednoznačne vyplynulo, že prioritou Magyara v slovensko-maďarských vzťahoch sú a budú Benešove dekréty, kde majú principiálne odlišné stanoviská.

Magyar po prvom telefonáte s FicomĎalšie rokovania podmieňuje zárukami, že sa zruší zákon trestajúci spochybňovanie Benešových dekrétov

Marek Holka

Kaliňák: Majetok nikomu nekonfiškujú

Pozemkový fond vo svojom vyhlásení uviedol, že zápisy sa týkajú predovšetkým kontroly a odstraňovania chýb po revízii evidencie pozemkov, pri ktorej došlo k zápisu nesprávnych vlastníckych práv do evidencie nehnuteľností.

„Predkladané listiny na vykonanie záznamu skúma aj príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, ktorý v prípade pochybnosti o kvalifikovanom preukázaní prechodu vlastníckeho práva na štát nie je povinný záznam vykonať, respektíve je oprávnený vyžiadať si predloženie ďalších doplňujúcich podkladov,“ doplnil SPF.

Minister obrany Robert Kaliňák počas parlamentnej hodiny otázok vyhlásil, že nesprávne zápisy začali po roku 1989 využívať ľudia, ktorí chceli prísť k pozemkom. Využívali na to podľa neho vydržanie alebo dedičské konanie.

„Stačilo, aby sa váš predok, ktorého ste ani nemuseli poznať, volal rovnako ako vy. Povedali ste, že to bol môj dedo a tie pozemky sú moje,“ povedal. „Cestou dedičského konania sa môžete dostať k majetku, ktorý vám nepatrí.“

Kaliňák zdôraznil, že nikomu nie je konfiškovaný majetok. Slovenský pozemkový fond sa podľa neho len snaží potvrdiť vlastníctvo Slovenskej republiky na základe platných dohôd. „Tomu, kto sa dnes sťažuje, odoberaný majetok právom nikdy nevlastnil, pretože sa snaží odvolať na stav pred rokom 1945,“ dodal.

O situácii s pozemkami sa podľa Bugára diskutovalo aj na pôde Európskeho parlamentu a Európskej komisie, ktorú zaujímalo, či boli na konfiškovaných pozemkoch zrealizované projekty financované z prostriedkov EÚ. „Takýto dôkaz sme našli a bol predložený predstaviteľom eurokomisie. Ide o výstavbu cyklochodníka v katastri obce Dunajská Lužná,“ priblížil právnik s tým, že prípad už bol pridelený konkrétnemu pracovníkovi v Európskej komisii.

Zbieranie údajov o konfiškáciách ešte podľa podpredsedu Maďarskej aliancie Pétera Őryho nie je ukončené. Zároveň zdôraznil, že prípady sa netýkajú len južného Slovenska a etnických Maďarov.

Poukázal aj na to, že zápisy vlastníckeho práva štátu k pozemkom na základe Benešových dekrétov sa udiali aj v deň vstupu Slovenska do EÚ.

„V ten deň, keď Slovensko deklarovalo, že žiadne právne kroky sa neuskutočňujú na základe princípu kolektívnej viny,“ poznamenal Őry. Maďarská aliancia podľa neho v tomto prípade plánuje ďalší právny krok.

Ministerstvo spravodlivosti: Je to uzavretá kapitola

Otázky súvisiace s Benešovými dekrétmi predstavujú uzavretú kapitolu, ktorá bola po roku 1989 riešená výlučne prostredníctvom reštitučných zákonov prijatých zákonodarnou mocou. Zdôraznilo to ministerstvo spravodlivosti.

Podotklo, že právny rámec týchto predpisov je založený na princípe právnej istoty, ktorý je nevyhnutný pre stabilitu vlastníckych vzťahov a právneho poriadku ako celku.

V tejto súvislosti je podľa ministerstva relevantná aj judikatúra Ústavného súdu Českej republiky, ktorý opakovane potvrdil, že majetkové následky vyplývajúce z povojnových právnych predpisov nemožno spätne prehodnocovať mimo zákonom stanovených reštitučných mechanizmov.

„Ústavný súd zároveň zdôraznil, že nároky na vydanie majetku môžu vzniknúť len v rozsahu a za podmienok určených zákonom, pričom mimo tohto rámca neexistuje právne vymáhateľný nárok. Český ústavný súd v tejto súvislosti opakovane potvrdil ústavnú konformitu Benešových dekrétov ako súčasti povojnového právneho poriadku a ich nezrušiteľnosť či nepreskúmateľnosť v súčasnom konaní,“ doplnil rezort.

Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) podľa ministerstva potvrdzuje, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa neuplatňuje retroaktívne na obdobie pred tým, než sa štát stal jeho zmluvnou stranou, a že štát nemôže niesť zodpovednosť za všetky historické udalosti, ku ktorým došlo pred týmto obdobím. ESĽP zároveň konštatuje, že ochrana majetkových práv predpokladá existenciu legitímneho očakávania založeného na vnútroštátnom práve.

„Osoby, ktoré nespĺňajú zákonom stanované podmienky reštitučných predpisov, sa podľa ESĽP nachádzajú v právnom postavení žiadateľov bez subjektívneho verejného práva na vydanie majetku a bez legitímnej nádeje na jeho získanie,“ podotklo ministerstvo. Ako dodalo, právne posudzovanie dôsledkov Benešových dekrétov musí vychádzať z princípu právnej istoty, rešpektovania platnej legislatívy a ustálenej judikatúry vnútroštátnych aj medzinárodných súdnych orgánov.