Jedným z hlavných cieľov Orbánových vlád od roku 2010 bolo riešenie maďarskej demografickej krízy, ktorá je na pomery regiónu obzvlášť výrazná. Krajina už desaťročia starne a stráca obyvateľov, za posledné štyri a pol desaťročia počet Maďarov poklesol o viac než milión.
Zatiaľ čo Slovensko naposledy v roku 1990 dosiahlo potrebných 2,1 dieťaťa pre dlhodobo udržateľný vývoj populácie, Poľsko v roku 1991 a Česko v roku 1980, Maďarsko prvýkrát pod túto úroveň padlo už v roku 1960. V polovici 70. rokov nasledoval síce krátky baby boom, ale už v roku 1978 Maďarsko opäť kleslo pod úroveň 2,1 dieťaťa.
Výsledkom je, že rast maďarského obyvateľstva sa už okolo roku 1980 zastavil. Na svojom vrchole vtedy v Maďarsku žilo 10,7 milióna ľudí – o vyše tristotisíc viac než v roku 1990 (10,375 milióna) a o takmer 700-tisíc viac než v roku 2010.
Demografický annus horribilis nastal v roku 2011, keď nielenže klesla miera plodnosti na historické minimum, ale po prvýkrát za polstoročie v Maďarsku počet obyvateľov padol pod 10 miliónov obyvateľov.
Nová Orbánova vláda, ktorá v roku 2010 prebrala moc, tak čelila mimoriadne pálčivej otázke. Ako sa postaviť k rýchlo sa blížiacej demografickej kríze, ktorej krajina čelí?
Maďarská vláda sa preto rozhodla výrazne rozšíriť daňové úľavy pre rodiny s deťmi, najprv v rozsahu 10- až 33-tisíc forintov (asi 26 až 86 eur) na dieťa a v roku 2014 umožnila tento daňový bonus uplatniť aj na odvody.
Daňové úľavy pritom platia už od štvrtého mesiaca tehotenstva a od roku 2015 ponúka štát dodatočné úľavy aj pre novozosobášené páry. V roku 2020 Maďarsko oslobodilo matky štyroch a viac detí od daní z príjmu a v roku 2023 ponúka dodatočné daňové úľavy pre ľudí do 25 a matky do 30 rokov.
Mladomanželom štát garantoval pôžičky so zníženými úrokovými sadzbami vo výške maximálne troch percent v prvom roku a s čiastočnou úľavou hypotéky pri narodení prvého alebo druhého dieťaťa. Ak majú tri deti, zvyšok pôžičky nemusia splatiť vôbec.
Maďarsko na svoju rodinnú politiku každoročne míňa asi 5,5 percenta svojho HDP. Ale hoci maďarská rodinná politika je mimoriadne štedrá, jej dlhodobé výsledky sú otázne.
Spočiatku sa zdalo, že nová maďarská politika by mohla fungovať. Po historicky najslabšom roku 2011 s mierou plodnosti na úrovni 1,23 dieťaťa na ženu pôrodnosť kontinuálne stúpa, až kým po roku 2016 sa ustálila okolo 1,51 dieťaťa.
V roku 2019 Orbánova vláda oznámila ešte ambicióznejší cieľ: mieru plodnosti na úrovni 2,1 dieťaťa v roku 2030.
Krátko po tomto ozname pôrodnosť ďalej mierne narástla na zhruba 1,6 dieťaťa v rokoch 2020 – 2021. Odvtedy sa však trend znovu obrátil: v roku 2023 plodnosť znovu padla na 1,51 a v minulom roku na ešte nižších 1,31, čím sa znovu vrátila na veľmi nízku úroveň z nultých rokov.
V roku 2025 sa tak v Maďarsku narodilo už len 72-tisíc detí, najnižší počet v moderných dejinách a o 16-tisíc menej než v „katastrofickom“ roku 2011.
Z pohľadu zástancov Viktora Orbána maďarská rodinná politika napriek nedávnemu poklesu zostáva veľkým úspechom.
Ako píše Orbánovi naklonený (a cez štátnu nadáciu financovaný) štvrťročník The Hungarian Conservative, ak by pokračoval trend na úrovni z roku 2011, v Maďarsku by do roku 2024 bolo o „178-tisíc menej detí menej, o 204-tisíc menej manželstiev, o 65-tisíc viac rozvodov a o 152-tisíc viac potratov“.
Ale hoci istý podiel na tom zrejme mala zmena vládnej politiky, je otázne, aký veľký tento vplyv naozaj bol.
Napríklad miera plodnosti na Slovensku po historicky najnižšej úrovni v roku 2002 (1,2 dieťaťa) a opätovnom prepade 2012 – 2013 (1,3) dvakrát začala opäť rásť a dosiahla takmer identické hodnoty ako v Maďarsku (1,6 v roku 2021), a to bez obdobných vládnych programov.
Podľa analýzy výskumného inštitútu HÉTFA z roku 2019 tri najúspešnejšie politiky – daňový bonus pre rodiny, rozšírenie systému materských škôl a podpora vlastníctva bývania – dohromady priniesli ročný nárast o 3437 pôrodov, zatiaľ čo ostatné opatrenia nemali merateľný účinok na pôrodnosť.
Pri zhruba 90-tisíc pôrodoch ročne, ktoré Maďarsko dosahovalo v rokoch 2011 až 2019, by to znamenalo nárast počtu pôrodov o necelé 4 percentá.
Štúdia však zároveň podotýka, že zvýšenie pôrodnosti nie je jediným významom týchto opatrení, pretože „rodinné prídavky a príspevok na starostlivosť o dieťa zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní detskej chudoby“.
Aj samotní maďarskí politici preto dnes o rodinnej politike hovoria menej ako o inštrumente na záchranu demografie a skôr ako o sociálnom prostriedku na finančnú podporu rodín.
Jedným z hlavných dôvodov neúspechu je skutočnosť, že Orbánova rodinná politika nefunguje v Budapešti.
Zatiaľ čo v severovýchodných župách miera plodnosti v roku 2024 presahovala 1,7 dieťaťa, Budapešť sa s 1,04 dieťaťa na ženu nachádzala hlboko pod maďarským priemerom.
Práve dominancia Budapešti je pre maďarskú demografiu dlhodobým problémom – v hlavnom meste žije každý piaty Maďar, a keďže pôrodnosť je vo veľkomestách kategoricky nižšia než na vidieku, nízke čísla v Budapešti ťahajú Maďarsko nadol ešte viac, než je napríklad vplyv Bratislavy či Prahy na slovenský alebo český priemer.
Prekvapivé nie sú ani rozdiely medzi regiónmi s vyšším a nižším podielom rómskeho obyvateľstva.
Presnejšie čísla z roku 2021 ukazujú, že okresom s najvyššou pôrodnosťou bol okres Edelény v župe Boršod-Abov-Zemplín. Hoci oficiálne čísla sú nižšie, odborníci odhadujú podiel rómskeho obyvateľstva v ňom na viac než 30 percent.
Nízkou pôrodnosťou sa však demografické problémy Maďarska nekončia, ale iba začínajú. Od roku 2010 Maďarsko podľa oficiálnych štatistík opustilo asi 240-tisíc Maďarov, ktorí sa vysťahovali najmä do západoeurópskych, ale aj iných stredoeurópskych krajín.
Jedným z hlavných motívov je pritom korupcia, ktorú mnohí vysťahovalci považujú za jeden z najväčších problémov, a životný štandard, ktorý je ešte vždy výrazne nižší než nielen v západnej Európe, ale aj Poľsku či Česku.
Tieto problémy nie sú jedinečné v Maďarsku a podobne vypuklé ich možno nájsť aj vo väčšine štátov juhovýchodnej Európy.
Na pomery Vyšehradskej štvorky sa však Maďarsko nachádza vo výnimočne zlej situácii. V indexe vnímania korupcie sa Maďarsko spolu s Bulharskom so 40 bodmi nachádza na nevábnom 84. mieste.
Na porovnanie, Slovensko sa nachádza so 48 bodmi (61. miesto) v roku 2025 výrazne pred Maďarskom. A to hoci Slovensko po výmene vlády v roku 2023 a následných krokoch ako zrušenie špeciálnej prokuratúry a NAKA výrazne pokleslo, ešte v roku 2023 dosahovalo 54 bodov.
Oproti tomu Orbánovo Maďarsko vykazuje dlhé roky úpadku, pričom najvýraznejší z nich bol v rokoch 2014 až 2017. Ešte v roku 2012 Maďarsko dosahovalo 55 bodov, v roku 2014 54 bodov, no do roku 2017 to bolo už len 45 bodov. Odvtedy úpadok postupne pokračoval až na minuloročných 40 bodov.
Keďže Maďarsko opúšťajú najmä mladí, emigrácia má dvakrát nepriaznivý dosah. Nielenže ubúdajú ľudia, ak títo mladí Maďari majú deti, narodia sa v zahraničí, kde s veľkou pravdepodobnosťou už zostanú.
Tento trend emigrácie dlho aspoň sčasti vyvažoval príchod Maďarov zo zahraničia. S nepriaznivým demografickým vývojom v susedných krajinách však aj tieto populácie postupne ubúdajú. V Rumunsku počet Maďarov od roku 1992 do roku 2021 poklesol z 1,6 milióna na milión, vo Vojvodine z 340-tisíc (1991) na 180-tisíc (2022) a negatívny je aj vývoj maďarskej menšiny na Slovensku.
Už v blízkej budúcnosti tak Maďarsko pocíti limity tejto skrytej demografickej rezervy.
Ako upozorňuje maďarský demograf Csaba G. Tóth, dôsledky desaťročí prinízkej pôrodnosti sú také veľké, že ani prudký nárast miery plodnosti na 2,1 dieťaťa by nedokázal vrátiť Maďarsko na čo i len stabilnú trajektóriu.
Dokonca aj pri takomto scenári, ktorý samotný Tóth označuje za „magický“, by maďarská populácia poklesla z 9,5 na 8,6 milióna obyvateľov. Príčinou je veková štruktúra – priveľa Maďarov sa už nenachádza v plodnom veku a kohorta neskôr narodených žien je príliš malá na to, aby dokázala stabilizovať populáciu.