Vojna na Blízkom východe Trump vyhlásil, že veľká vlna útokov ešte len príde. Iránske revolučné gardy uzavreli Hormuzský prieliv

To najdôležitejšie:

Izrael spustil útoky po celom Libanone.

Irán pokračuje v útokoch na susedné krajiny v Perzskom zálive, výbuchy hlásili v Dubaji, Dauhe aj Manáme.

Iránsky dron Šáhid zasiahol britskú vojenskú základňu na Cypre. 

Irán tvrdí, že zaútočil na kanceláriu izraelského premiéra Netanjahua.

Rezort vnútra začne v utorok s repatriačnými letmi pre Slovákov na Blízkom východe.

Dianie sme sledovanie online:

21.56 Ozbrojené sily USA uviedli, že za prvých 48 hodín vojny proti Iránu zasiahli viac než 1250 cieľov. Boli medzi nimi veliteľské a riadiace centrá, stanovištia balistických rakiet, lode a ponorky iránskeho námorníctva a stanovištia protilodných rakiet.

Izraelská armáda informovala, že zasiahla viaceré úrady iránskej vojenskej tajnej služby a ďalšie veliace strediská. „(Izraelská armáda) zaútočila na viac než desať veliteľstiev patriacich iránskemu ministerstvu spravodajských služieb – hlavnému spravodajskému orgánu režimu –, ako aj na početné veliteľstvá jednotiek Kuds,“ uviedla armáda vo vyhlásení s odkazom na zložku iránskych revolučných gárd, ktorá dohliada na ich operácie v zahraničí. (tasr)

21.35 Veliteľ iránskych revolučných gárd tvrdí, že Hormuzský prieliv je uzavretý a Irán zapáli každú loď, ktorá sa tadiaľ pokúsi preplávať, informuje agentúra Reuters.

Irán už skôr informoval, že v oblasti zasiahol ropný tanker Athen Nova. Spoločnosť, ktorá ho prevádzkuje, to nekomentovala.

Cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. Jeho blokáda by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií.

21.30 Iránske útoky niekoľkokrát zasiahli americkú námornú základňu v Bahrajne a leteckú základňu USA v Kuvajte, ukázali satelitné snímky. Dva hangáre na leteckej základni Ali al-Salem boli zničené a ďalšie dva poškodené.

Viditeľná je aj poškodená oblasť pri južnej pristávacej dráhe základne, ktorá môže byť dôsledkom výbuchu. Zdá sa, že zasiahnuté boli aj ďalšie budovy v južnej časti základne, píše BBC.

20.53 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte pochválil USA a Izrael za vojenský zásah proti Iránu, v dôsledku ktorého Teherán podľa neho stráca schopnosť získať jadrové zbrane a balistické rakety. Zároveň uviedol, že NATO ako také sa do úderov nezapojí.

„Je veľmi dôležité, čo Spojené štáty spolu s Izraelom robia, lebo odstraňujú a oslabujú schopnosť Iránu získať jadrové zbrane a balistické rakety,“ povedal Rutte pre nemeckú televíziu ARD v Bruseli.

Šéf NATO povedal, že Aliancia nemá „absolútne“ žiadne plány akokoľvek sa zapojiť do americko-izraelských útokov alebo sa na nich podieľať. Jednotlivé členské štáty však podľa neho „robia, čo môžu“, aby Spojeným štátom a Izraelu umožnili pokračovať v zásahu.

Britský premiér Keir Starmer v nedeľu uviedol, že vyhovel žiadosti Spojených štátov využívať britské základne na „obranné“ útoky proti Iránu napriek pôvodne odmietavému postoju, za ktorý ho Trump kritizoval. Situáciu však podľa premiéra zmenili iránske odvetné údery.

„Aby bolo jasné, využívanie britských základní je obmedzené na dohodnuté obranné účely, nezúčastňujeme sa na amerických a izraelských ofenzívnych útokoch,“ povedal v pondelok Starmer poslancom dolnej komory britského parlamentu.

Na vojenských akciách proti Iránu sa odmietli podieľať napríklad Španielsko a Nemecko. (tasr)

19.55 Americký prezident Donald Trump opäť obvinil Irán, že sa pokúšal napriek varovaniam vyvinúť jadrovú zbraň, a preto naň USA museli zaútočiť. Vojenskú operáciu, ktorú vedú Spojené štáty od soboty, označil prezident za poslednú najlepšiu šancu udrieť proti islamskej republike a tamojšiemu režimu.

Trvať by podľa neho mohla štyri až päť týždňov, USA však majú kapacity vydržať aj dlhšie. Trump to povedal na slávnostnom odovzdávaní medailí cti vo Washingtone.

Šéf Bieleho domu uviedol, že ich cieľom je okrem zničenia raketového programu a námorníctva Iránu zaistiť, aby nemohol ďalej „vyzbrojovať, financovať a riadiť teroristické armády mimo svojich hraníc“. Rovnako chcú Teheránu zabrániť získať jadrovú zbraň, hoci ten takúto snahu dlhodobo odmieta.

Trump tvrdí, že iránsky režim vyzbrojený jadrovými zbraňami a raketami schopnými zasiahnuť aj priamo USA by predstavoval „neúnosnú hrozbu“ nielen pre Blízky východ, ale aj pre Američanov. „Toto bola naša posledná a najlepšia šanca udrieť, čo práve teraz robíme,“ povedal v Bielom dome a teokratický režim v Iráne označil za „chorý a zlovestný“.

V prvom verejnom vystúpení od začiatku sobotňajších útokov sa vrátil aj k vlaňajšiemu bombardovaniu krajiny. Tvrdil, že USA vtedy úplne zničili iránsky jadrový program a Teherán varovali, aby sa ho nepokúšal obnoviť na iných miestach, než boli zasiahnuté. „Irán však tieto varovania ignoroval a odmietol prestať s vývojom jadrových zbraní,“ tvrdil.

Prezident USA tiež vyhlásil, že súčasná operácia pokračuje s výrazným predstihom oproti pôvodne stanovenému plánu. „Od začiatku sme rátali so štyrmi až piatimi týždňami, ale máme kapacitu na oveľa dlhšie obdobie,“ povedal. Dodal však, že chce, aby sa to skončilo čo možno najskôr. 

Americký minister obrany Pete Hegseth predtým vyjadril presvedčenie, že údery proti Iránu nepovedú k „nekonečnej vojne“. (tasr)

19.30 Slováci z emirátov a Ománu sa špeciálnymi letmi z Maskatu vracajú domov. Špeciálne charterové lety s dovolenkármi, ktorí pre vojnový konflikt na Blízkom východe uviazli v Spojených arabských emirátoch a Ománe, majú plánovaný prílet na Letisko M. R. Štefánika v Bratislave v noci na utorok a v utorok dopoludnia.

Prvý z letov z Maskatu, hlavného mesta Ománu, mal priletieť do Bratislavy v pondelok o 22.25 h, ale podľa údajov na letiskovom portáli bude meškať. Očakávaný prílet je približne o polnoci. Ďalší mimoriadny let z Maskatu by mal priletieť v utorok predbežne o 10.45 h. Oba lety zabezpečuje dopravca Smartwings.

Generálna riaditeľka cestovnej kancelárie Satur Nora Fedorová v pondelok informovala, že ich klienti už sú v hoteli v Maskate, kam bezpečne prišli po 14-hodinovej ceste z Dubaja. „Tretieho marca o jednej (v noci) je plánovaný odlet z Maskatu do Bratislavy,“ priblížila. V Maskate je o tri hodiny viac ako na Slovensku.

Medzi Slovákmi, korí sa vracajú domov, je aj tréner hokejovej reprezentácie Slovenska Vladimír Országh. Priamo z Ománu potvrdil, že sú v bezpečí a už sa tešia domov. „Cestovná kancelária vybavila charterové lety, ak všetko pôjde podľa plánu, tak v noci by sme mohli letieť domov,“ dodal. (tasr)

18.04 Veľká vlna útokov ešte len príde, vyhlásil Donald Trump. Americká armáda však podľa neho už teraz dáva Iránu „poriadne na frak“. „Ešte sme ani nezačali na nich tvrdo útočiť,“ vyhlásil s tým, že toto je spôsob, ako zaobchádzať s Iránom.

„Pôjde to celkom rýchlo,“ povedal Trump pre denník New York Post. „Postupujeme presne podľa plánu, dokonca s predstihom, čo sa týka (iránskeho) vedenia – 49 zabitých – a to, ako sme predpokladali, malo trvať najmenej štyri týždne a my sme to zvládli za jeden deň,“ uviedol.

V skoršom rozhovore pre stanicu CNN povedal, že USA zatiaľ nevedia, kto by sa mohol ujať vedenia Iránu po najvyššom vodcovi krajiny Alím Chameneím, ktorý zahynul pri víkendových amerických a izraelských úderoch. „Oni sami nevedia, kto je na čele. Trochu to pripomína rad na úradoch práce,“ povedal o Iráncoch.

USA zároveň podľa Trumpa robia viac než len vojenský útok, aby Iráncom pomohli získať späť kontrolu nad svojou krajinou. „Naozaj robíme. Ale momentálne chceme, aby všetci zostali doma. Vonku to nie je bezpečné,“ upozornil a varoval, že situácia sa ešte zhorší.

17.24 Izraelská armáda tvrdí, že pri nedeľnom útoku v Libanone zabila veliteľa rozviedky proiránskeho hnutia Hizballáh Husajna Makleda. Tretí deň americko-izraelskej ofenzívy proti Iránu libanonské šiítske hnutie Hizballáh vypálilo smerom na Izrael salvu rakiet a roj dronov. Tento útok Hizballáh označil za pomstu za smrť najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Izrael v odvete v noci na pondelok zaútočil na južné predmestie Bejrútu, ktoré je známe ako bašta Hizballáhu, a na južný Libanon. Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že terčom na elimináciu je vodca Hizballáhu Naím Kásim.

V reakcii na zapojenie Hizballáhu do najnovšieho konfliktu na Blízkom východe libanonská vláda v pondelok uvalila „okamžitý zákaz“ na aktivity Hizballáhu a deklarovala, že odteraz budú považované za nezákonné.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády generálporučík Ejal Zamir v pondelok vyhlásil, že Izrael trvá na odzbrojení hnutia Hizballáh a neukončí svoju novú ofenzívu proti tejto organizácii v Libanone, kým „nebude hrozba odstránená“. Dodal, že vojenské kapacity sa momentálne sústreďujú na Irán, kde Izrael v bezprecedentnej spolupráci s armádou Spojených štátov útočí na tamojší režim.

Izraelský generál v súvislosti s útokom Hizballáhu ubezpečil, že izraelská armáda je pripravená pôsobiť súčasne na viacerých bojiskách. „Kampaň ukončíme nielen s oslabeným Iránom, ale aj s Hizballáhom, ktorý utrpí veľmi ťažký úder,“ povedal Zamir. 

Doplnil, že plány ofenzívy proti Hizballáhu sú „dlhodobo pripravené“ a izraelská armáda „využije príležitosť“ na ich realizáciu. (tasr)

17.05 Donald Trump povedal, že nevylučuje v prípade potreby vyslanie amerických pozemných jednotiek do Iránu. Zopakoval, že prebiehajúca vojenská operácia podľa neho postupuje rýchlo. V rozhovore pre denník New York Post tiež obvinil Teherán, že sa rozhodol stiahnuť z rokovaní s Washingtonom. (tasr)

16.11 Na ministerstvo zahraničia sa so žiadosťou o pomoc obrátilo približne 5000 slovenských občanov. Prevoz všetkých však podľa Juraja Blanára nie je z kapacitných dôvodov možný.

„Vláda sa zaoberá otázkou, ako dostať domov na Slovensko tých najzraniteľnejších – malé deti a matky,“ vyhlásil Robert Fico. V pláne sú evakuačné lety z Ománu a Jordánska.

Zabezpečiť by ich mala letka ministerstva vnútra a stroje ministerstva obrany. Vojenské lietadlá Spartan majú kapacitu 40 cestujúcich, dva Airbusy ministerstva vnútra môžu vziať po 90 ľudí.

15.09 Minister zahraničia Juraj Blanár rozhodol o evakuácii personálu veľvyslanectva v iránskom Teheráne do azerbajdžanského Baku. Dočasne tiež uzavrel Slovenský inštitút v Jeruzaleme a pripravuje evakuáciu jeho pracovníkov na Slovensko cez územie Jordánska.

14.05 Za ministra obrany vymenoval iránsky prezident Masúd Pezeškján generála revolučných gárd (IRGC) Madžída Ebnelrezá. Jeho predchodca Azíz Násirzáde zahynul počas sobotňajšieho americko-izraelského útoku.

„Na príkaz prezidenta Masúda Pezeškjána bol generál revolučných gárd Madžíd Ebnelrezá vymenovaný za úradujúceho ministra obrany,“ napísal na sociálnej sieti X iránsky zástupca pre prezidentskú komunikáciu.

Minister obrany Azíz Násirzáde a veliteľ IRGC generál Mohammad Pakpúr zomreli počas sobotňajších útokov Spojených štátov a Izraela. Terčom útokov bolo v rovnaký deň viacero predstaviteľov iránskeho režimu a armády vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

13.49 Libanonská vláda uvalila „okamžitý zákaz“ na aktivity proiránskej šiitskej skupiny Hizballáh a odteraz budú považované za nelegálne. Libanonský premiér Nawáf Salám oznámil, že Bejrút militantov vyzval, aby odovzdali svoje zbrane štátu.

Rozhodnutie libanonskej vlády prišlo v reakcii na zapojenie Hizballáhu do konfliktu na Blízkom východe. Militanti, ktorých dlhodobo finančne aj zbraňami podporuje Irán, vystrelili na sever Izraela rakety, čo vyvolalo odvetné izraelské útoky.

13.26 Pokračujúce iránske útoky na lodnú dopravu hlásili viaceré štáty na Blízkom východe. V bahrajnskom prístave bola zasiahnutá jedna loď, no žiadne obete známe neboli. Útok na ropný tanker hlásil aj Omán.

O útoku v Bahrajne informovala Služba Spojeného kráľovstva pre námorné obchodné operácie (UKMTO). „Služba dostala správu o incidente v prístave v Bahrajne. Bezpečnostný dôstojník oznámil, že loď bola zasiahnutá dvoma neznámymi projektilmi, čo spôsobilo požiar, ktorý bol uhasený, a loď zostáva v prístave. Všetci členovia posádky lode sú v bezpečí a loď bola evakuovaná,“ uviedla UKMTO.

Omán medzičasom potvrdil, že útok na ropný tanker v blízkosti hlavného mesta si vyžiadal jednu obeť. „Ropný tanker MKD VYOM plávajúci pod vlajkou Marshallových ostrovov bol napadnutý bezpilotným člnom 52 námorných míľ od pobrežia guvernorátu Maskat,“ uviedlo ománske centrum námornej bezpečnosti vo svojom vyhlásení. „Útok spôsobil požiar a výbuch v hlavnej strojovni, pri ktorom zahynul jeden člen posádky – indický občan,“ dodalo.

13.05 Veľký požiar vypukol v jednej z najväčších ropných rafinérií na svete v Saudskej Arábii. Po dronovom útoku bolo vidieť husté oblaky dymu stúpajúce z rafinérie Saudi Aramco v meste Ras Tanura. Rafinéria je najväčšou rafinériou spoločnosti Saudi Aramco s kapacitou približne 550-tisíc barelov denne.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj z ropného priemyslu informovala, že Saudi Aramco po útoku dronom uzatvorila rafinériu Ras Tanura. Dodal však, že je to predbežné opatrenie a firma má situáciu pod kontrolou.

Dronový útok na rafinériu je ďalším zo série odvetných útokov Teheránu po tom, ako cez víkend Izrael a USA zaútočili na Irán.

12.45 Premiér Robert Fico zatiaľ nemá v pláne zvolať Bezpečnostnú radu SR pre situáciu na Blízkom východe, potvrdil predseda parlamentu Richard Raši. Fico ale deklaroval, že len čo sa otvorí letová zóna, budeme posielať lety pre slovenských občanov na Blízkom východe, ktorí o ne prejavia záujem.

„Máme obrovské množstvo ľudí v zahraničí, ktorí vycestovali na dovolenky, ale aj za prácou v oblasti, ktorá je dnes pod veľkým tlakom vojnového konfliktu. Dávame dohromady prostriedky, pripravujeme lietadlá, letecké spojenia. Hneď ako sa nám otvorí letová zóna, budeme posielať lety, a teda budeme postupne sťahovať tých občanov, ktorí prejavia záujem,“ informoval premiér.

Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD) pre TASR priblížil, že vyše 2500 občanov Slovenska sa nachádza v Dubaji, niekoľko desiatok v Katare a Bahrajne a množstvo Slovákov je i v Ománe. 

„Časť z nich určite príde po vlastnej osi vtedy, keď sa otvorí nebo pre lety, ale časť z nich bude mať problém, lebo sú uviaznutí, a týchto by mal repatriovať štát,“ doplnil.

Deklaroval, že len čo sa otvorí letová zóna, celá letka ministerstva vnútra je pripravená pomôcť. Šéf rezortu Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) už v pondelok avizoval prípravu troch repatriačných letov. 

„Keď sa začnú repatriačné lety, tak ich bude toľko, koľko bude treba. Tu sa nemôžeme pozerať na to, koľko ten let stojí. Treba sa pozerať na to, že títo občania nebudú mať inú možnosť vrátiť sa domov,“ povedal Raši pre TASR. 

12.38 Letisko v Pafose na Cypre napoludnie evakuovali, pretože radary zaznamenali podozrivý objekt. Informovali o tom miestne médiá. Druhé najväčšie medzinárodné letisko na Cypre leží približne 60 kilometrov od britskej základne Akrotiri, ktorú v noci zasiahol dron Šáhid.

Médiá uviedli, že na základni sa v pondelok popoludní rozozvučali sirény a z letiska v neďalekom Limassole vzlietli stíhačky. Základňu evakuovali. Bližšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii.

12.25 Tri americké vojenské lietadlá, ktoré sa zrútili na území Kuvajtu, omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana, oznámilo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM). Všetkých šesť členov posádky sa bezpečne katapultovalo a sú v stabilnom stave.

„Počas aktívnych bojov, ktoré zahŕňali útoky iránskych lietadiel, balistických rakiet a dronov, boli stíhačky amerického letectva omylom zostrelené kuvajtskou protivzdušnou obranou,“ uviedlo vo vyhlásení CENTCOM s tým, že všetkých šesť členov posádky sa bezpečne katapultovalo a je v stabilnom stave.

„Kuvajt tento incident priznal a sme vďační za úsilie kuvajtských obranných síl a ich podporu v tejto prebiehajúcej operácii. Príčina incidentu je predmetom vyšetrovania. Ďalšie informácie budú zverejnené ihneď, ako budú k dispozícii,“ dodalo.

11.44 Iránske revolučné gardy vyhlásili, že pri „prekvapivom“ útoku cielili na kanceláriu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a veliteľa izraelského vojenského letectva. Tvrdia, že osud predsedu vlády je nejasný. 

Podľa denníka Times of Israel izraelskí predstavitelia uviedli, že pri útokoch nebol nikto zranený. 

11.32 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) doposiaľ nezaznamenala žiadne náznaky, že by izraelské a americké útoky na Irán poškodili alebo zasiahli nejaké jadrové zariadenia. Na mimoriadnej schôdzi Rady guvernérov MAAE vo Viedni to uviedol generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi. Iránsky veľvyslanec pri MAAE Rezá Nadžafí však tvrdí, že úder zasiahol jadrové zariadenie Natanz.

„Snahy o kontaktovanie iránskych jadrových regulačných úradov... pokračujú, zatiaľ však bez odozvy. Dúfame, že tento nevyhnutný komunikačný kanál bude čo najskôr obnovený,“ poznamenal Grossi. Doplnil, že v krajinách susediacich s Iránom nezaznamenali žiadne zvýšené úrovne radiácie nad limity.

11.11 Francúzsko je v prípade núdze pripravené brániť pred iránskymi útokmi spojenecké krajiny na Blízkom východe. Uviedol to francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

„Spojeneckým krajinám, ktoré boli zasiahnuté raketami a dronmi (iránskych) revolučných gárd a zatiahnuté do vojny, ktorú si nevybrali – Saudskej Arábii, Spojeným arabským emirátom, Kataru, Iraku, Bahrajnu, Kuvajtu, Ománu a Jordánsku – Francúzsko vyjadruje svoju plnú podporu a úplnú solidaritu,“ vyhlásil Barrot s tým, že „Francúzsko je pripravené zúčastniť sa na ich obrane“.

„Je pripravené v súlade s dohodami, ktoré ho zaväzujú k jeho partnerom, a so zásadou kolektívnej sebaobrany stanovenou medzinárodným právom, zúčastniť sa na ich obrane,“ priblížil. Uviedol, že v krajinách okolo Perzského zálivu je v súčasnosti približne 400-tisíc Francúzov.

10.59 Nemecko sa podľa ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula nezúčastní na vojenských akciách proti Iránu. Minister poukázal na to, že na rozdiel od Spojeného kráľovstva, ktoré povolilo USA využívať britské vojenské základne v regióne na ničenie iránskych rakiet a odpaľovacích miest, Nemecko tam takéto základne nemá.

V prípade napadnutia by sa vojaci nemeckej armády (bundeswehru) bránili. „Iné opatrenia prekračujúce tento rámec nebudú z nemeckého pohľadu nasledovať,“ spresnil minister. Nemecké jednotky sú v súčasnosti rozmiestnené predovšetkým v Jordánsku, Iraku, ako aj v Libanone.

10.47 Slovensko začne v utorok s repatriačnými letmi na Blízky východ. Informoval o tom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V utorok a stredu pôjdu do Jordánska a vo štvrtok do Ománu.

10.34 Neexistujú žiadne spravodajské informácie, ktoré by naznačovali, že Irán ako prvý plánoval zaútočiť na americké sily. Americké ministerstvo obrany o tom informovalo predstaviteľov Kongresu, informuje agentúra Reuters podľa dvoch zdrojov oboznámených s touto vecou.

Reuters uvádza, že nedeľné vyhlásenia Pentagónu pred Kongresom spochybnili jeden z kľúčových argumentov ospravedlňujúcich túto vojnu. Poprední predstavitelia administratívy Donalda Trumpa len deň predtým uviedli, že prezident sa rozhodol pre útoky na Irán aj v dôsledku náznakov o útoku Iránu na americké sily na Blízkom východe.

Trump nemal v úmysle „sedieť so založenými rukami a nechať americké sily v regióne čeliť útokom“, povedal jeden z predstaviteľov. Šéf Bieleho domu predtým vyhlásil, že cieľom operácie je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, obmedziť jeho raketový program a eliminovať hrozby pre Spojené štáty a ich spojencov. Podľa jeho slov by mohla trvať niekoľko týždňov.

10.15 Iránska armáda oznámila, že jej pozemné a námorné sily zaútočili na americkú Leteckú základňu Alího as-Sálima v Kuvajte, ako aj na nepriateľské plavidlá v Indickom oceáne. Počas uplynulých hodín proti týmto cieľom vypálili 15 rakiet s plochou dráhou letu. 

Ministerstvo obrany Kuvajtu v pondelok vyhlásilo, že na jeho území sa zrútilo „niekoľko“ amerických vojenských lietadiel. Príčiny incidentu vyšetruje spoločne s americkými partnermi. Nie je bezprostredne jasné, či sa lietadlá zrútili v dôsledku iránskych útokov.

10.11 Izraelský minister obrany Jisrael Kac po nočných útokoch v Libanone vyhlásil, že ich cieľom bude aj vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim. Informuje o tom portál The Times of Israel (TOI).

„Teroristická organizácia Hizballáh zaplatí vysokú cenu za streľbu na Izrael a Naím Kásim, generálny tajomník Hizballáhu, ktorý o streľbe rozhodol pod tlakom Iránu, je odteraz cieľom eliminácie,“ napísal Kac na sociálnej sieti X.

9.49 Cyperský prezident Nikos Christodulidis potvrdil, že britskú základňu Akrotiri na ostrove zasiahol v noci iránsky dron Šáhid. Spôsobil podľa neho „menšie materiálne škody“.

Podľa Christodulidisa niekoľko minút po polnoci miestneho času „dron Šahíd narazil do vojenských zariadení britských základní v Akrotiri a spôsobil menšie materiálne škody“. „Nachádzame sa v regióne mimoriadnej geopolitickej nestability s mnohými výzvami a problémami, ktorý prechádza bezprecedentnou krízou. Naša vlasť sa nijako nezúčastňuje a ani nemá v úmysle byť súčasťou žiadnej vojenskej operácie,“ dodal.

Cyperský prezident taktiež uviedol, že je v kontakte s ostatnými európskymi lídrami. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s Christodulidisom vyhlásila, že EÚ „stojí spoločne, pevne a jednoznačne po boku členských štátov tvárou v tvár akejkoľvek hrozbe“.

O zásahu základne ako prvé informovalo britské ministerstvo obrany s tým, že bezprostredne nehlásilo obete a situáciu riešia ozbrojené sily. „Ochrana našich síl v regióne je na najvyššej úrovni a základňa reagovala, aby ochránila našich ľudí,“ uviedol vo vyhlásení hovorca rezortu obrany.

Základňa Akrotiri sa nachádza v blízkosti pobrežného mesta Limasol a Londýn tam nedávno nasadil systémy protivzdušnej obrany, radary a stíhacie lietadlá F-35.

9.17 Niekoľko amerických vojenských lietadiel sa v Kuvajte zrútilo, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Piloti „prežili bez ujmy na zdraví“ a boli prevezení do nemocnice na vyšetrenia. Ich stav je stabilizovaný, uvádza kuvajtské ministerstvo. Spoločne s americkými partnermi vyšetruje príčiny incidentu.

„Úrady okamžite začali pátracie a záchranné operácie, evakuovali posádky a previezli ich do nemocnice na lekárske vyšetrenia a ošetrenie. Ich stav je stabilizovaný,“ dodalo ministerstvo.

8.49 Vojenskú základňu Brigád Hizballáhu (Katáib Hizballáh) v Iraku zasiahli tri nové útoky, uviedol pre agentúru AFP zdroj z proiránskych milícií. Iné zdroje agentúry informovali, že útokom čelili aj letiská v Bagdade a Arbíle.

Podľa zdroja z Katáib Hizballáh zasiahli najnovšie útoky jednu z hlavných bášt tejto ozbrojenej šiitskej skupiny. Od začiatku izraelsko-americkej operácie proti Iránu bola opakovane terčom útokov.

Irak uviedol, že nechce byť vtiahnutý do vojny. Niekoľko proiránskych skupín na jeho území známych ako Islamský odpor v Iraku vrátane Katáib Hizballáh vyhlásilo, že nezostanú „neutrálne“ a budú brániť Iránsku islamskú republiku.

Skupina známa ako Strážcovia krvi (Saraja Aulijá ad-Dam) sa na platforme Telegram prihlásila k pondelkovým dronovým útokom na letisko v Bagdade, kde sú podľa AP americké jednotky. Podľa AFP skupina tvrdí, že je aj súčasťou Islamského odporu v Iraku. 

Reportér agentúry AFP bol svedkom niekoľkých výbuchov na letisku v Arbíle, kde sa takisto nachádzajú americké jednotky a veľký komplex amerického konzulátu. Fotograf AFP ešte predtým informoval, že protivzdušná obrana zostrelila v blízkosti letiska drony.

8.10 Z budovy veľvyslanectva Spojených štátov v Kuvajte stúpal kúdol čierneho dymu. Ambasáda vyzývala ľudí, aby do jej priestorov nechodili a ukryli sa u seba doma.

„Nad Kuvajtom pretrváva hrozba raketových a dronových útokov. Nechoďte na veľvyslanectvo. Ukryte sa vo svojom bydlisku na najnižšom dostupnom poschodí a ďalej od okien. Nevychádzajte von,“ vyhlásilo veľvyslanectvo s tým, že tak robia i jeho zamestnanci.

Kuvajtom sa nadránom ozývali poplašné sirény. Štátna tlačová agentúra KUNA s odvolaním sa na civilnú ochranu informovala, že počas noci zachytili nešpecifikované množstvo iránskych dronov. Situácia v Kuvajte je podľa nej stabilná a nie je dôvod na obavy.

7.50 Reakcia Teheránu na americko-izraelské letecké útoky na Irán ohrozuje aj šesť výletných lodí s turistami v Perzskom zálive. V nedeľu popoludní podľa nemeckých turistov dopadli dva drony do prístavných skladov v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch niekoľko sto metrov od ich lode Mein Schiff 4. 

Na lodi platia rozsiahle bezpečnostné opatrenia – vstup na vonkajšiu palubu je zakázaný a vnútri lode sa treba vyhýbať oknám, ak je to možné. Na smartfóny cestujúci dostávajú varovania od katarskej civilnej ochrany. 

V prístavoch Port Rašíd v Dubaji, Abú Zabí a v Dauhe v súčasnosti kotvia ešte ďalšie štyri výletné lode – MSC Euribia, Celestyal Discovery, Celestyal Journey a saudskoarabská Aroya. Všetky na mieste kotvenia zablokovalo uzavretie Hormuzského prielivu pre plavbu.

7.33 Najmenej 31 ľudí zomrelo a 149 ďalších utrpelo zranenia v dôsledku izraelských útokov v Libanone, oznámilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Libanonský rezort zdravotníctva vyhlásil, že je to bilancia „izraelských nepriateľských náletov“ na južné predmestia Bejrútu a južné časti Libanonu.

Zasiahnutá budova na predmestí Bejrútu. Foto: TASR/AP

Ľudia v Libanone sa po izraelských útokoch presúvajú po diaľnici spájajúcej Bejrút s prístavným mestom Sidon na juhu krajiny. Foto: TASR/AP

6.28 Irán pokračuje tretí deň v útokoch na susedné krajiny v Perzskom zálive v reakcii na americko-izraelské útoky, pričom výbuchy hlásili v pondelok ráno v Dubaji, Dauhe aj Manáme. Novinári agentúry AFP okrem toho informovali aj o výbuchoch v Jeruzaleme.

6.04 Britskú základňu na Cypre zasiahol v noci dron. Úrady bezprostredne nehlásili obete a britské ministerstvo obrany uviedlo, že situáciu riešia ozbrojené sily.

Útok sa odohral o polnoci na základni Akrotiri, oznámilo ministerstvo. „Ochrana našich síl v regióne je na najvyššej úrovni a základňa reagovala, aby ochránila našich ľudí,“ uviedol vo vyhlásení hovorca rezortu obrany.

Akrotiri sa nachádza v blízkosti pobrežného mesta Limassol a Londýn tam nedávno nasadil systémy protivzdušnej obrany, radary a lietadlá F-35.

K incidentu došlo po tom, čo Británia povolila Spojeným štátom používať svoje vojenské základne na „obranné“ útoky s cieľom zneškodniť iránske rakety a odpaľovacie zariadenia.

Britský premiér Keir Starmer však zdôraznil, že Londýn „sa nezúčastnil na počiatočných úderoch na Irán a aktuálne sa ani neplánuje podieľať na ofenzíve“. „Irán však uplatňuje taktiku spálenej zeme, preto podporujeme kolektívnu sebaobranu našich spojencov a nášho ľudu v regióne,“ ozrejmil premiér v príspevku na platforme X.

Vstup do britskej vojenskej základne na Cypre. Foto: TASR/AP

6.00 Izraelská armáda útočí proti militantnému hnutiu Hizballáh po celom Libanone. Došlo k tomu po tom, čo boli z Libanonu vypálené projektily na sever Izraela, pričom k úderu sa neskôr prihlásil Iránom podporovaný Hizballáh.

Libanonské štátne médiá uviedli, že Izrael zaútočil na južné predmestia Bejrútu, zatiaľ čo militantné hnutie vyhlásilo, že na Izrael udrelo raketami a dronmi. Podľa vyjadrenia tak skupina urobila v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Novinári AFP hlásili niekoľko hlasných výbuchov v libanonskej metropole.

Armáda Izraela už skôr informovala, že zachytila jeden útok z Libanonu, zatiaľ čo ostatné projektily dopadli na otvorené priestranstvá. Podľa armády neboli hlásené žiadne zranenia osôb či škody.

Libanonský premiér Nawáf Salám odsúdil raketovú paľbu na Izrael. „Bez ohľadu na to, kto je za útok zodpovedný, raketová paľba z južného Libanonu je nezodpovedným a podozrivým činom, ktorý ohrozuje libanonskú bezpečnosť a dáva Izraelu zámienku na pokračovanie vo svojich útokoch,“ napísal Salám na platforme X.

Libanon a Izrael uzavreli prímerie v roku 2024, čím sa skončili viac ako rok trvajúce boje medzi Tel Avivom a Hizballáhom. Obe strany sa však odvtedy obviňujú z jeho porušovania.

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovanú vojenskú operáciu proti Iránu. Teherán reagoval odvetnými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Hizballáh vyjadril solidaritu s Iránom.

Čo sa dialo v sobotu a v nedeľu:

Vojna na Blízkom východeOperácia proti Iránu môže trvať štyri týždne, tvrdí Trump. Sľubuje odvetu za smrť amerických vojakov

Marek HolkaTASR

Izrael a USA zaútočili na IránVodca Chameneí je mŕtvy. Teherán spustil odvetné útoky, explózie hlásia aj z Dubaja

Juraj BrezániTASR