Fico nechce čakať na Ústavný súd Premiér prekope zákon o kajúcnikoch, v Žilinkovi vidí ochrancu opozície. Stihomam, reaguje prokurátor

Premiér Robert Fico uvažuje o prekopaní právnej úpravy o kajúcnikoch. Na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že nemôžu čakať päť rokov na rozhodnutie Ústavného súdu, preto plánujú prísť s iným riešením.

„Ústavný súd urobil to, čo mohol urobiť, a budeme trpezlivo čakať na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci, čo môže trvať veľmi dlho,“ uviedol premiér na začiatku konferencie. 

Dodal, že rozhodnutie síce rešpektujú, no naďalej trvajú na tom, že právna úprava, ktorú prijali, bola úplne opodstatnená a má hlbokú logiku.

„Je nám ľúto, že k takémuto rozhodnutiu Ústavného súdu prišlo,“ povedal. „Možno budeme uvažovať o prekopaní právnej úpravy, možno prídeme s niečím iným, ale nemôžeme čakať päť rokov,“ načrtol Fico, viac informácií však neposkytol. 

Ústavný súd zasiaholPozastavil účinnosť prílepku o kajúcnikoch, ktorý mal pomôcť Gašparovi. Žilinka hovorí o zásadnom rozhodnutí

Marek HolkaMiro Pastorek

Problém s kajúcnikmi

Súčasťou tlačovej konferencie bola aj ukážka toho, ako údajne vyšetrovatelia „prispôsobujú“ kajúcnikov na výpovede. 

Novinárom pustili dve rôzne audionahrávky, ktoré majú zachytávať dve výpovede Františka Imreczeho. Išlo o výpoveď o stretnutí s Robertom Ficom, pričom v prvej hlas, ktorý údajne patrí Imreczemu, hovorí, že sa nebavili o Kiskovi a neboli tam prítomné žiadne jeho daňové spisy.

V druhej audionahrávke, ktorá má taktiež zachytávať výpoveď Imreczeho, ale o niekoľko dní neskôr, už bývalý šéf finančnej správy hovorí o tom, že sa o Kiskovi rozprávali a že na stretnutí bol aj Norbert Bödör a Tibor Gašpar. 

To, odkiaľ nahrávky pochádzajú, však na tlačovej konferencii nespresnili. 

Podľa Fica je toto jasný dôkaz o tom, ako vyšetrovania prebiehali a ako sa zneužívali kajúcnici, a preto bolo potrebné, aby tento inštitút prešiel právnou zmenou. 

Na tlačovej konferencii bol aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý uviedol, že podobných dôkazov je veľa.

Prítomný bol aj minister obrany Robert Kaliňák, ktorý tvrdil, že pri celom odpore proti zmene, ktorú chceli presadiť, ide o to, že odporcom prekáža, že ustanovili do Trestného poriadku, že kajúcnici nesmú klamať. 

Nebezpečná zmena

Reč je o úprave inštitútu kajúcnikov, ktorý parlament schválil v decembri minulého roka. Návrh prišiel vo forme prílepku k „horalkovej novele“ Trestného zákona. 

Výpoveď spolupracujúceho obvineného sa podľa schváleného návrhu nebude môcť použiť ako dôkaz, ak kajúcnik získal nejaké benefity či nevypovedal pravdivo v inom trestnom konaní. O tom, či výpoveď bude uznaná, rozhodnú súdy.

Proti novele Trestného zákona sa verejne ozvalo 152 prokurátorov. Upozorňovali, že prílepok o kajúcnikoch môže mať „fatálny vplyv na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie“. Bez výpovedí spolupracujúcich osôb sa podľa nich nedá odhaľovať a stíhať organizovaný zločin a rozsiahle korupčné schémy.

Tento týždeň však Ústavný súd pozastavil účinnosť danej zmeny. Nebude platiť až do konečného rozhodnutia súdu o jeho súlade či nesúlade s ústavou, aby sa predišlo možným nezvratným následkom v trestných konaniach.

Podľa Ústavného súdu je z hľadiska spravodlivosti trestného procesu a ochrany práv obetí aj kajúcnikov bezpečnejšie účinnosť ustanovenia dočasne pozastaviť. Upozorňuje, že novela zasahuje do prebiehajúcich konaní, zásadne mení pravidlá a jej dôsledky sa nedajú vopred spoľahlivo odhadnúť.

Sudcovia argumentujú, že keby nezasiahli, „bezpochyby by došlo k zásahom do množstva prebiehajúcich trestných konaní s potenciálom ohroziť subjektívne práva poškodených, ako aj subjektívne práva samotných spolupracujúcich obvinených“.

Žilinka urobil názorový prevrat. Bezočivosť, reaguje prokurátor

Rozhodnutie Ústavného súdu ocenil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. 

„Pozastavenie účinnosti normy zamedzí možným negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy v trestnom konaní a zásahom do spravodlivosti procesu a zároveň zamedzí ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti,“ napísal na sociálnej sieti.

Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii uviedol, že to zapadá do „názorového prevratu generálneho prokurátora“ a že generálna prokuratúra vstúpila do politického súboja.

„Generálny prokurátor nemá našu dôveru, nevnímame ho ako politicky nestranného,“ dodal premiér, ktorý podanie Žilinku na Ústavný súd označil za nepriateľské gesto voči vláde. Fico tvrdí, že prokuratúra vstúpila do politického súboja na strane opozície a chráni opozičných Demokratov, ale aj „gaunerov a udavačov“ pred trestným stíhaním.

Vyslovil aj podozrenie, že vedenie prokuratúry má záujem na zmene vládnej koalície. Žilinka premiérove výroky označil na sociálnej sieti za útok na prokuratúru aj na svoju osobu, bezočivosť, ako i „úbohú snahu o dehonestovanie inštitúcie“, ktoré nemôže akceptovať.

„Obviniť ma z toho, že ‚si s opozíciou navzájom pomáhame a že chránim Demokratov pred možným trestným stíhaním‘, je urážkou, ktorá už hraničí so stihomamom,“ reagoval Žilinka, podľa ktorého Ficove tvrdenia nemajú oporu v realite a predstavujú zjavnú snahu o ovplyvňovanie činnosti prokuratúry zo strany výkonnej moci, ako aj vťahovanie do premiérových politických hier.

Zároveň odmietol, že by pri výkone funkcie prihliadal na záujmy politických strán či verejný tlak.

„Povedať, že ‚generálny prokurátor sa podaním na ÚS postavil na stranu udavačov a gaunerov‘, je jednoducho nehanebnosť. Čo si to vôbec dovoľujete, pán predseda vlády SR? Skutočne ste stratili súdnosť?“ uviedol generálny prokurátor. Zdôraznil, že svoju ústavnú a zákonnú pôsobnosť nikdy nekoordinoval so žiadnym politikom. Nakoniec dodal, že on nie je tým, kto sa zahráva s demokratickým systémom.