Ústavný súd zasiahol Pozastavil účinnosť prílepku o kajúcnikoch, ktorý mal pomôcť Gašparovi. Žilinka hovorí o zásadnom rozhodnutí

Ústavný súd pozastavil účinnosť prílepku k novele Trestného zákona, ktorý sa týkal výpovedí kajúcnikov. Nebude platiť až do konečného rozhodnutia súdu o jeho súlade či nesúlade s ústavou, aby sa predišlo možným nezvratným následkom v trestných konaniach.

Na ďalšie konanie prijal aj zmeny k Benešovým dekrétom a k mareniu volebnej kampane. Ich účinnosť však nepozastavil.

Podľa Ústavného súdu je z hľadiska spravodlivosti trestného procesu a ochrany práv obetí aj kajúcnikov bezpečnejšie účinnosť ustanovenia dočasne pozastaviť. Upozorňuje, že novela zasahuje do prebiehajúcich konaní, zásadne mení pravidlá a jej dôsledky sa nedajú vopred spoľahlivo odhadnúť.

Sudcovia argumentujú, že keby nezasiahli, „bezpochyby by došlo k zásahom do množstva prebiehajúcich trestných konaní s potenciálom ohroziť subjektívne práva poškodených, ako aj subjektívne práva samotných spolupracujúcich obvinených“.

Kajúcnici sú často dôležití svedkovia pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Keby sa v určitých konaniach na ich výpovede neprihliadalo, mohla by nastať dôkazná núdza a páchatelia by mohli ostať bez trestu. Ústavný súd poukázal na to, že ak by aj neskôr dospel k záveru o nesúlade ustanovenia s ústavou, možnosť znovuotvorenia takýchto právoplatne skončených trestných konaní by bola neistá.

Ústavný súd upozornil aj na to, že napadnuté ustanovenie neobsahuje žiadne jasné prechodné ustanovenia, ktoré by jasne upravovali, ako sa má nové pravidlo vzťahovať na súčasných kajúcnikov. To podľa súdu zvyšuje právnu neistotu a riziko nepoužiteľnosti práva v konkrétnych konaniach.

K rozhodnutiu pripojili odlišné rozhodnutia sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl. Týkajú sa výroku a odôvodnenia rozhodnutia.

Žilinka: Zásadné rozhodnutie

Na Ústavný súd sa obrátil generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale aj opoziční poslanci. Opozícia pri kajúcnikoch kritizovala najmä to, že prílepok môže pomôcť obžalovanému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi.

Žilinka považuje rozhodnutie Ústavného súdu za zásadné. „Pozastavenie účinnosti normy zamedzí možným negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy v trestnom konaní a zásahom do spravodlivosti procesu a zároveň zamedzí ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti,“ napísal na sociálnej sieti.

Predseda PS Michal Šimečka označil rozhodnutie Ústavného súdu za „debakel Tibora Gašpara a vládnej koalície“. Pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona v časti o kajúcnikoch je podľa neho jasný úspech opozície, ktorá od začiatku tvrdila, že novela je protiústavná.

Ústavný súd bude o súlade či nesúlade ustanovenia s ústavou ešte len rozhodovať.

Rozhodnutie súdu privítalo aj KDH. „Ústavný súd zostáva pilierom ústavnosti a zárukou toho, že si vládna koalícia nemôže robiť, čo chce,“ uviedol podpredseda hnutia Viliam Karas.

SaS považuje rozhodnutie Ústavného súdu za dobrú správu. „Zmena, ktorú presadila vládna koalícia na poslednej parlamentnej schôdzi, bola naozaj hanebná,“ cituje TASR Máriu Kolíkovú. „Takéto nastavenie znamenalo, že Slovensko sa stane bezmocným v boji proti mafii pri rozkladaní organizovaných zločineckých skupín.“

Kolíková upozornila na negatívne dosahy zmeny v praxi. „Videli sme to aj na Špecializovanom trestnom súde, napríklad v prípade drogových gangov, kde táto úprava zamedzovala riadnemu súdnemu konaniu. O to viac vítam rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý jasne povedal, že takto sa pravidlá meniť nemôžu.“

Predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu rozhodnutie rešpektuje. „Počkáme aj na zdôvodnenie toho, prečo tak bolo učinené a čo Ústavný súd namietal,“ povedal novinárom v parlamente. „Táto novela bola predložená koaličným partnerom. My sme za ňu hlasovali v dobrej viere, preto som povedal, že som zvedavý, aké odôvodnenie bude a čo Ústavný súd bude vytýkať,“ dodal.

Jeden z predkladateľov prílepku o kajúcnikoch Richard Glück zo Smeru trvá na tom, že novela nie je v rozpore s ústavou. Odmietol, že ju pripravili na mieru Tiborovi Gašparovi, informuje Denník N.

Prílepok k horalkovej novele

Koalícia v polovici decembra schválila zavedenie trestného činu popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne aj marenia volebnej kampane cudzou mocou. Upravila tiež inštitút kajúcnikov. Návrh prišiel vo forme prílepku k „horalkovej novele“ Trestného zákona. Koalícia ho schválila 76 hlasmi.

Prezident Peter Pellegrini novelu podpísal ešte pred Vianocami. Účinnosť nadobudla 27. decembra.

Výpoveď spolupracujúceho obvineného sa podľa schváleného návrhu nebude môcť použiť ako dôkaz, ak kajúcnik získal nejaké benefity či nevypovedal pravdivo v inom trestnom konaní. O tom, či výpoveď bude uznaná, rozhodnú súdy.

Kajúcnici vypovedali napríklad v kauze Očistec, v ktorej čelí obžalobe podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör.

Pôvodne chcela koalícia novelou Trestného zákona vrátiť späť pravidlo trikrát a dosť pre páchateľov drobných krádeží. Nakoniec prílepkami zaviedla aj trestný čin marenia volebnej kampane cudzou mocou, trestný čin spochybňovania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne a úpravy pre kajúcnikov.

Koalícia pri kajúcnikoch argumentovala tým, že inštitút sa zneužíva a niektoré výpovede sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ uviedli v odôvodnení.

PS: Koalícia chce zachrániť Gašpara

Proti novele Trestného zákona sa verejne ozvalo 152 prokurátorov. Upozorňovali, že prílepok o kajúcnikoch môže mať „fatálny vplyv na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie“. Bez výpovedí spolupracujúcich osôb sa podľa nich nedá odhaľovať a stíhať organizovaný zločin a rozsiahle korupčné schémy.

Podľa lídra PS Michala Šimečku chcela koalícia týmto návrhom zachrániť podpredsedu parlamentu Gašpara, ktorý je obžalovaný a proti ktorému vypovedali viacerí kajúcnici.

„Zmeny, ktoré sa navonok tvária nevinne, v skutočnosti rozkladajú právny systém a útočia na ústavu,“ varovalo KDH. Úprava, podľa ktorej by sa po novom nemohla použiť výpoveď kajúcnika ako dôkaz, ak nevypovedal úplne pravdivo alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti v akýchkoľvek, aj ešte právoplatne neskončených konaniach, je podľa hnutia priamo cielená na živé konania.

Ústavný súd v decembri pozastavil aj účinnosť zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. V rozhodnutí argumentoval pochybnosťami o ústavnosti legislatívneho procesu, možnou retroaktivitu či tým, že zákon nevytvára nové pravidlá, ale ide mu o odvolanie šéfky úradu.

Prílepok už zasahuje do práce sudcov

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská v januári pre novelu o kajúcnikoch prerušila rozhodovanie v korupčnej kauze Norberta Bödöra a podala podnet na Ústavný súd, aby ustanovenie posúdil. V prípade totiž vystupuje spolupracujúci obvinený Bernard Slobodník.

Na Ústavný súd sa obrátil aj košický sudca Milan Cisarik. Ten prerušil konanie v kauze medzinárodného drogového gangu. Proti jeho členom svedčil kajúcnik, ktorý vo výpovediach v predošlých trestných veciach neuviedol od začiatku všetky skutočnosti.

Sudca Cisarik upozornil, že na základe prílepku mal výpoveď tohto kľúčového svedka vyradiť, čo podľa neho je v rozpore s ústavou. Novelu označil za „neakceptovateľný zásah do súdnej moci“.

„Navyše ide o zavedenie absolútne deštrukčného prvku do procesu dokazovania, a to nielen z hľadiska rozsahu dokazovania, ale aj a najmä z hľadiska hodnotenia dôkazov, ktoré prináleží jedine a výlučne nezávislému a nestrannému súdu,“ cituje Denník N Cisarikovo podanie na Ústavný súd.