Slovensko dostalo ponuku zapojiť sa do Rady mieru Donalda Trumpa už pred niekoľkými dňami, uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Dodal, že rezort diplomacie v súčasnosti ponuku vyhodnocuje.
„Slovenská republika bola oslovená prostredníctvom ambasády Spojených štátov v Bratislave na zapojenie sa do Rady mieru už v utorok tento týždeň,“ uviedol Blanár.
Doplnil, že ministerstvo momentálne „vyhodnocuje doručené zakladajúce dokumenty, pretože musí posúdiť súvislosti s vnútroštátnou legislatívou i medzinárodnými záväzkami“.
„Vítame akúkoľvek mierovú iniciatívu, ktorá dokáže priniesť reálne výsledky, ako sa to americkej administratíve pod vedením Donalda Trumpa podarilo napríklad medzi Arménskom a Azerbajdžanom, mierovým plánom v Pásme Gazy či pri aktuálne prebiehajúcich rokovaniach medzi ukrajinskou a ruskou stranou,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.
Trump založil Radu mieru podpisom jej charty vo štvrtok na okraj stretnutia Svetového ekonomického fóra v Davose. Pozval do nej približne 60 krajín, pričom z EÚ sú zatiaľ jej jedinými členmi Maďarsko a Bulharsko. Medzi ďalšími signatármi sú napríklad Argentína, Izrael či Saudská Arábia.
Trump pôvodne navrhol novú radu s tým, že by dohliadala na obnovu Pásma Gazy po vojne medzi Izraelom a palestínskou militantnou organizáciou Hamas. Neskôr prezident USA naznačil, že jej ciele by sa mohli rozšíriť aj na riešenie konfliktov a kríz po celom svete, a nielen v Pásme Gazy. Španielsky premiér Sánchez v tejto súvislosti poukázal na to, že Trump do Rady mieru nezahrnul Palestínsku samosprávu. Pozvanie odmietol.
Koaličná SNS vyzvala predsedu vlády Roberta Fica zo Smeru, aby v mene Slovenska odmietol ponúknuté členstvo v tzv. Rade mieru.
Slovensko si podľa národniarov takýto štatút členstva nemôže dovoliť ani z ekonomických dôvodov, ani z hľadiska princípov, na ktorých by mala stáť medzinárodná spolupráca.
Rovnako podľa nich neprichádza do úvahy ani akákoľvek iná pozícia v tomto „elitárskom klube“, o čom v nedeľu informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Pripomenula, že trvalé členstvo v novovzniknutej svetovej organizácii, ktorú inicioval prezident Spojených štátov amerických Donald Trump, má stáť jednu miliardu dolárov.
„Je zrejmé, že Donald Trump týmto krokom obchádza existujúce a medzinárodne uznávané organizácie, ako je Organizácia Spojených národov, a vytvára vlastné štruktúry, v ktorých by ako predseda rozhodoval o budúcnosti sveta a o tom, kto bude a nebude členom. Štatút takéhoto členstva je úplne nedemokratický a jednoznačne v prospech USA,“ tvrdí Škopcová.
Z dostupných informácií podľa nej vyplýva, že viaceré štáty už postupne odmietajú účasť v tomto zoskupení. „SR si nemôže a nesmie dovoliť vstup do organizácie, ktorá je zjavne účelová a má zakrývať udalosti spojené s Grónskom, Venezuelou a ďalšími geopolitickými krokmi, ktoré nás ešte len čakajú,“ ozrejmila.
Národniari zároveň vyhlásili, že je nepredstaviteľné, aby SR vstúpila do takejto organizácie len na základe rozhodnutia časti vlády SR, bez riadnej verejnej a politickej diskusie.
„SNS s takýmto členstvom zásadne nesúhlasí a za podmienok, ktoré nám boli predložené, s ním nikdy súhlasiť nebude,“ vyhlásila Škopcová.
Predseda SNS Andrej Danko podľa svojich slov verí, že vláda členstvo v Rade mieru odmietne. „Máme tu fungujúce inštitúcie, mali by sme sa rozprávať, ako lepšie sfunkčniť Organizáciu Spojených národov, ale nie vytvárať nové,“ podotkol vo videu na sociálnej sieti.
Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru tvrdí, že pred zapojením sa do Rady mieru treba zanalyzovať, či je členstvo v súlade s právnym poriadkom Slovenska.
„Vítame a sme absolútnymi podporovateľmi každej mierovej iniciatívy. Osobitne, keďže tu tá iniciatíva vznikla v prípade riešenia situácie v Gaze, tak, samozrejme, aj za toto extrémne sme. Zároveň však musíme nasledovať aj náš právny poriadok, ktorý niečo predkladá,“ uviedol Kaliňák v nedeľnej relácii V politike v televízii TA3.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru vyzýva v súvislosti s Radou mieru na opatrnosť.
„Ja sa obávam, že niekto si pripravuje dáždnik, nejakú záštitu pred ďalšími rozhodnutiami, (...) aby mohol povedať, že všetko, čo sa teraz bude diať, je v mene nejakého mieru a zakryje sa tými krajinami, ktoré v tejto rade budú participovať. Druhým dôležitým rozmerom je podľa neho ústavnoprávna otázka, či je takýto vstup vôbec možný,“ uviedol Gašpar v nedeľnej relácii O päť minút 12 na STVR.