Trumpova migračná politika ICE má Američanov chrániť pred gangmi, ale kto ochráni Američanov pred ICE?

V sobotu 24. januára agenti ICE v Minneapolise zastrelili druhého človeka, 37-ročného Američana Alexa Prettiho, s ktorým zápasili po tom, ako pribehol na pomoc žene, ktorú zasiahli slzným plynom a sotili na zem. Pretti pracoval ako ošetrovateľ pre úrad pre záležitosti veteránov. Bol legálnym držiteľom zbrojného lístka, ale agenti ho ešte pred streľbou odzbrojili.

Druhé zabitie amerického občana v Minneapolise opäť rozprúdilo diskusiu o americkom Imigračnom a colnom úrade ICE. Prinášame preto archívny článok o ICE, text bol prvýkrát zverejnený 19. januára 2026.

Zabitie 37-ročnej Američanky Renee Nicole Goodovej agentom Imigračného a colného úradu (ICE) začiatkom januára upriamilo pozornosť na Trumpovu imigračnú politiku a vyvolalo v Minnesote vlnu protestov. Matku troch detí, ktorá bola súčasne aktivistkou monitorujúcou činnosť ICE, zabil agent počas operácie v Minneapolise.

Trumpova vláda obeť následne obvinila z pokusu zraziť úradníka, video z incidentu však jasne ukazuje, že Goodová sa po tom, ako jej partnerka vedľa auta protestovala proti agentom a nahrávala si ich, pokúša ujsť. Navyše agent ICE v skratovej situácii pokračoval v streľbe, aj keď už auto odbočovalo, aby sa mu vyhlo. 

Podľa viacerých odborníkov agent porušil interné stanovy, keď sa sám postavil pred vozidlo, a videozáznam ukazuje, že zbraň vytiahol, ešte kým sa auto začalo hýbať smerom vzad a iný agent držal ruku na vodičových dverách.

Starosta Jacob Frey označil tvrdenie, že sa Goodová pokúšala niekoho zraziť, za lož, a vyzval agentov úradu, aby „vypadli“ z Minneapolisu.

Mnohí obyvatelia Minnesoty proti prítomnosti federálnych úradníkov v štáte protestujú. Kritizoval ju aj guvernér a starosta Jacob Frey, pričom útoky zo strany agentov sa množia. Tí, naopak, vinia demonštrantov z obmedzovania výkonu svojej činnosti.

Demonštranti považujú zabitie Goodovej za chladnokrvnú vraždu a napätie nezmiernilo ani video, ktoré ukazuje, ako agenti ICE bránili lekárovi v prístupe k vozidlu s jej telom.

Len deň nato sa odohral ďalší incident. V meste Portland v štáte Oregon agenti ICE postrelili dvoch ľudí.

Po streľbe v MinneapoliseObe strany sa snažili o eskaláciu a teraz je výsledkom tragédia, píše Wall Street Journal

Michal Lukáč

Stáť alebo strelím

Ako ukázala investigatíva denníka Wall Street Journal, vražda Goodovej nie je osamoteným prípadom.

„Wall Street Journal identifikoval od júla 13 prípadov, keď agenti strieľali na civilné vozidlá alebo do nich, pričom najmenej osem ľudí bolo postrelených a v prípade dvoch osôb bolo potvrdené zabitie. Podľa súdnych záznamov a právnikov bol ozbrojený iba jeden civilista – skrytou zbraňou, ktorá nikdy nebola vytiahnutá – a najmenej piati z postrelených boli občania USA.“

V niektorých prípadoch boli zranení aj agenti Imigračného a colného úradu, jeden agent utrpel pomliaždeniny, zatiaľ čo druhého podozrivý pohryzol do prsta. WSJ však identifikoval aj vážne prešľapy zo strany agentov ICE, ktorí často nedodržiavajú štandardné predpisy a stanovy bezpečnostných orgánov.

Odborníci, s ktorými WSJ hovoril, navyše varujú pred tým, že ak strelec šoféra vozidla zabije, toto vozidlo sa stáva „neriadenou strelou“.

Jedným z dôvodov, prečo si agenti počas výcviku majú osvojiť pravidlo, že sa k vozidlám nemajú blížiť spredu, ale zboku, nie je iba ich vlastná bezpečnosť, ale aj skutočnosť, že niektorí členovia bezpečnostných zložiek sa postavili do cesty vozidlu, aby následne mali zámienku naň strieľať.

Štúdia praxe pohraničnej služby (CBP) z roku 2014 ukázala, že „existuje podozrenie, že v mnohých prípadoch streľby na vozidlá sa dotyčný vodič pokúšal utiecť pred agentmi, ktorí sa úmyselne postavili do únikovej cesty vozidla, čím sa vystavili ďalšiemu riziku a vytvorili si ospravedlnenie pre použitie smrtiacej sily. (...) Prípady naznačujú, že niektoré streľby na podozrivé vozidlá sa dejú z frustrácie, keď peší agenti nemajú iný spôsob, ako zadržať podozrivých unikajúcich vo vozidle“.

Štúdia zároveň podotkla, že „väčšina preskúmaných prípadov sa týkala nenásilných podozrivých, ktorí nepredstavovali žiadnu inú hrozbu ako pohybujúce sa vozidlo“, a varovala, že „ak je vodič blížiaceho sa vozidla guľkou zneškodnený, vozidlo sa stane úplne neriadenou hrozbou. Je zrejmé, že streľba na pohybujúce sa vozidlo môže predstavovať riziko pre okoloidúcich vrátane iných agentov“.

CBP po týchto zisteniach upravila svoje interné predpisy, následkom čoho by agenti nemali strieľať zo zbraní proti pohybujúcemu sa vozidlu, pokiaľ nepredstavuje smrteľnú hrozbu. Nové pravidlá agentom tiež nariadili, aby nepoužívali vlastné telo na blokovanie dráhy vozidla a aby nestrieľali na vozidlo na úteku.

Obyčajní ľudia

Medzitým reakcia silových zložiek naberá čoraz dystopickejšie črty. Federálny sudca musel agentom ICE vyslovene zakázať zatýkať nenásilných demonštrantov alebo proti nim nasadzovať slzný plyn a potvrdil právo občanov natáčať zákroky ICE.

Obeťami ICE sa pritom nestali len demonštranti, ale aj náhodní občania, ktorí sa ocitli v blízkosti protestov.

To sa stalo napríklad manželom Jacksonovcom, ktorí sa so svojimi šiestimi deťmi ocitli v blízkosti protestu proti postreleniu muža, ktorému agent ICE strelil do nohy. Otec rodiny si uvedomil, že majú problém, keď uvidel, že z oboch strán auta stoja federálni agenti. Boli v pasci.

„Jeden z agentov ICE mi kričí do okna niečo ako ‚dočerta, vypadnite odtiaľto‘. A môj manžel hovorí ‚snažíme sa‘,“ spomína si Destiny Jacksonová. Manželovi povedala, aby nepohol vozidlo, kým federálni agenti neodídu, aby ich náhodou nezrazili.

„Videli sme, čo sa stalo Renee (Goodovej),“ vysvetľuje. Krátko nato pod autom vybuchol granát so slzným plynom, vnútri pritom bolo šesť detí vo veku od šiestich mesiacov do 11 rokov.

Vozidlo sa pri výbuchu otriaslo a vzápätí naplnilo slzným plynom. „Podarilo sa mi nahmatať okolo a odomknúť všetkým dvere, vyskočila som von a začala som vyťahovať von čo najviac detí,“ hovorí Jacksonová.

Najmladšie šesťmesačné bábätko pomohli z auta vytiahnuť okoloidúci. Pre slzný plyn upadlo do bezvedomia a malo ťažkosti s dýchaním. „Keď ho priniesli, bolo bezvládne. Bolo to, akoby mu z úst vychádzala pena alebo bublinky. Musela som mu dávať dýchanie z úst do úst a resuscitovať ho,“ spomína si matka.

Otec rodiny Shawn Jackson hovorí, že pomoc dieťaťu sa oneskorila, pretože agenti ICE nepustili hasičov a záchranné zložky z Minneapolisu na miesto činu.

„Povedal som im, že dieťa je v bezvedomí, a oni tam stále stáli,“ hovorí Shawn Jackson. Nakoniec im pomohla miestna polícia, ktorá dieťa odovzdala požiarnikom. „Bol som za to veľmi vďačný.“

Cielené zastrašovanie

Prešľapy sú pritom také rozsiahle, že je nemožné považovať ich za osamotené incidenty.

Agenti ICE opakovane rozbili okná na autách, aby vytiahli vodičov, vtrhli do domov, hoci nemali povolené domové prehliadky, a vyhrážali sa demonštrantom narážkami na zabitie Goodovej.

Minulý týždeň agenti násilne vytiahli z auta Američanku Aliyu Rahmanovú, ktorá sa pre zranenie hlavy pokúšala dostať k lekárovi. Rahmanovú následne zadržali a vo väzbe stratila vedomie.

„Jej jedinými možnosťami bolo posunúť auto dopredu smerom k príslušníkom ICE a riskovať obvinenie z pokusu o ublíženie na zdraví – čo viedlo k smrti Renee Goodovej – alebo zostať stáť, čo sa nakoniec skončilo fyzickým násilím a týraním,“ vyhlásila jej právnička.

Jedným z problémov je, že agenti ICE pri zásahoch vo veľkom začali nosiť masky. Úradníci to zdôvodňujú osobnou bezpečnosťou a obavami pred útokmi ľavicových radikálov. Odvrátenou stránkou novej praxe však je, že anonymita znižuje riziko, že za prípadné prešľapy budú postihnutí. „Ľudia bývajú horší, keď môžu byť anonymní alebo si myslia, že sú,“ priznáva pracovník ICE pre magazín The Atlantic. „Premýšľate o tom, čo robíte a ako to robíte, keď viete, že konkrétne použitie sily môže byť spojené s tým, kto to urobil.“

Ďalším účelom masiek je však aj zastrašenie. Magazín pripomína incident, keď na Halloween federálni agenti v južnej Kalifornii migrantov zatýkali v maskách filmových démonov.

Ani polícia ich v Minnesote nechce

Šéf polície v Minneapolise O’Hara v rozhovore pre Wall Street Journal vysvetľuje, že konflikt medzi obyvateľmi a ICE podkopáva pokusy zlepšiť imidž bezpečnostných zložiek, o ktoré sa miestna polícia snaží po vražde Georgea Floyda v roku 2020.

„Posledné týždne sme ako miestna polícia uviazli v tejto situácii. Je tu komunita, ktorá je nahnevaná a frustrovaná z toho, čo sa deje. (...) Hoci s federálnymi aktivitami nemáme nič spoločné, keď prídu naši policajti, demonštranti obracajú svoju frustráciu a hnev proti nim.“

O’Hara pokračuje: „Posledné roky sme sa po tom, čo sa tu stalo pred piatimi rokmi, snažili znovu získať dôveru obyvateľov mesta. A máme obavy, keď tu máme ľudí zvonka, ktorí sem prišli, nosia vesty s nápisom Polícia a používajú metódy, ktoré sú nielen nebezpečné, ale aj pochybné. Keď sa správajú k ľuďom na ulici ako hlupáci. Reputácii bezpečnostných zložiek to jednoducho škodí.“

Renomé úradu poškodzuje množstvo drobných incidentov, ktoré možno samy osebe nie sú nelegálne, ale javia sa ako prejavy malichernej zlomyseľnosti. Napríklad v menšom mestečku v Minnesote agenti ICE prišli do mexickej reštaurácie, najedli sa a potom zatkli troch pracovníkov, ktorí ich predtým obsluhovali, a odviedli ich.

Americkí občania vo väzbe

Hoci ICE má iba jednu úlohu – deportovať nelegálnych migrantov –, v minulom roku jeho agenti zadržali prinajmenšom 170 amerických občanov, ktorých podozrievali z toho, že by mohli byť cudzincami.

Príčinou sú zjavne rasistické kritériá – ICE často zadrží podozrivých iba na základe mena alebo vzhľadu a často ani nedbá na to, či zadržaní majú doklady. Iba v Minneapolise agenti ICE podľa Fox News zadržali štyroch domorodých Američanov a podobné prípady sa udiali aj v Arizone a Novom Mexiku.

Len v prvých týždňoch novej vlády tam domorodí Američania hlásili 15 prípadov, keď agenti zastavili, vypočúvali alebo dokonca zadržali členov indiánskych kmeňov v domnení, že ide o migrantov.

„Je bláznivé, že my pôvodní Američania – sme tu odjakživa – musíme dokazovať, kto sme,“ hovorí Crow Bellecourt z kmeňa Odžibvejov. Od zabitia Goodovej nosí preukaz zavesený okolo krku. Jeho sestru zastavili agenti ICE, pustili ju však po tom, ako ich vypískal dav.

Viacerí zadržaní Američania, ktorí sa neskôr dostali na slobodu, hlásia množstvo zranení. „Horná časť jeho chrbta, zadná časť krku, bolo to všetko vidieť – škrabance alebo stopy po úderoch,“ hovorí matka 20-ročného Joseho Ramireza, ktorý rovnako ako Bellecourt patrí ku kmeňu Odžibvejov. „Bol celý poznačený. Ruky mal porezané od pút,“ opisuje.

Skutočný rozsah prešľapov sa ťažko odhaduje, keďže na rozdiel od neskôr prepustených Američanov len málokto zo 600-tisíc deportovaných v minulom roku po svojej deportácii kontaktoval americké médiá alebo mimovládky.

Stúpol počet úmrtí zadržaných

V súvislosti s vysokým počtom zadržaných a deportovaných osôb potom rastie aj miera úmrtí v detenčnom zariadení ICE. V roku 2025 stúpol počet takýchto úmrtí na najvyšší počet od roku 2004: 32 osôb.

Priemer posledných pätnástich rokov pritom ležal pri 9 úmrtiach ročne, len v dvoch rokoch (2005 a 2020) počet dosiahol 20 zomretých. Dá sa predpokladať, že počet úmrtí koreluje s počtom zadržaných osôb v danom roku.

Časť týchto úmrtí sú prirodzené príčiny, v niektorých z týchto prípadov však lekári vyjadrili podozrenie, že úmrtie bolo odvrátiteľné, keby boli zadržaní dostali včas adekvátnu zdravotnú pomoc.

V niektorých prípadoch dokonca nemožno vylúčiť ani vraždu.

Len pred troma dňami zomrel v zadržiavacom tábore ICE 55-ročný Kubánec Geraldo Lunas Campo, čo bolo jedno zo štyroch úmrtí v zariadení ICE v prvých desiatich dňoch tohto roku. Podľa súdneho lekára Campo zomrel na zadusenie, je preto možné, že jeho smrť bude ďalej vyšetrovaná ako vražda.

Kto vlastne pracuje v ICE?

Keďže jednou z hlavných priorít Trumpovej administratívy bola čo najrýchlejšia deportácia čo najväčšieho počtu cudzincov, bolo od začiatku jasné, že počet príslušníkov ICE bude potrebné navýšiť.

ICE sa následne za jeden rok nafúkol na viac než dvojnásobok – k 10-tisíc starým zamestnancom sa pridružilo 12-tisíc nových členov ICE. 

Na porovnanie, polícia New Yorku (NYPD) v minulom roku tiež zamestnala rekordný počet nových policajtov (4 056), čo však predstavuje len necelých 12 percent celkovej služby NYPD, ktorá počíta 34 727 policajtov (a v rovnakom období 3 400 policajtov odišlo do výslužby).

Takýto prudký rast pritom otvára otázku kvality výcviku nových členov. Jeho dĺžka bola totiž skrátená z piatich mesiacov na 47 dní a niektorí členovia služby hlásia ešte kratší výcvik.

„Nemenovaný predstaviteľ DHS v októbri pre NBC News uviedol, že ICE pôvodne skrátil výcvik z 13 týždňov na osem a potom ho opäť skrátil na šesť,“ pripomína al-Džazíra.

„Máme ľudí, ktorí zlyhávajú pri open-book testoch, aj takých, čo sotva vedia čítať alebo písať po anglicky,“ povedal pre britský Daily Mail jeden z úradníkov Ministerstva vnútra USA.

Podľa britského denníka bol proces preverovania taký uponáhľaný, že úradníci ani nečakali na výsledky testov na drogy, keď najímali nováčikov a odvážali ich na výcvik, len aby neskôr zistili, že testy boli pozitívne.

AI namiesto výcviku

Aby úrad zvládol nával novej byrokracie, časť výberového procesu zadal umelej inteligencii. Cieľom bolo vyfiltrovať uchádzačov so skúsenosťami z bezpečnostných zložiek, ktorí by nemuseli prejsť ani skráteným výcvikom, ale len štvortýždňovým online kurzom. To sa však ukázalo ako fatálna chyba.

Ako minulý týždeň pre NBC odhalil zdroj zvnútra agentúry, systém označil za bývalého policajta takmer kohokoľvek. Stačilo, aby uchádzači v životopise spomenuli slovo officer, napríklad ako compliance officer, ale v motivačnom liste vyjadrili túžbu pracovať ako officer pre ICE, a systém ich automaticky zaradil do kategórie bývalých policajtov.

Podľa ICE formálny výcvik na začiatku nie je jediným výcvikom počas kariéry a noví zamestnanci sa viac naučia od skúsených kolegov v teréne. Ako dobre to však môže fungovať v situácii, keď nadpolovičná väčšina zamestnancov v ICE nie je ani rok, je iná otázka.

Ale nie všetky chyby možno zvaliť iba na nováčikov. Jonathan Ross, ktorý v Minneapolise zastrelil Renee Nicole Goodovú, pracoval pre ICE desať rokov a prešiel dokonca aj špecializovaným výcvikom.

Dreamers

Radikálny prístup ICE prevyšuje to, čo bolo dlho aj medzi republikánmi požadovanou normou.

Najlepšie to ukazuje prípad skupiny takzvaných Dreamers – ľudí, ktorí do Spojených štátov prišli bez platných dokladov ešte ako deti a ktorí v krajine žijú roky alebo celé desaťročia.

Podľa údajov z roku 2025 v Spojených štátoch žilo 2,5 milióna dreamerov, z čoho 1,5 milióna pracovalo a 960-tisíc navštevovalo základnú, strednú alebo vysokú školu (600-tisíc z nich ešte stále nie je plnoletých).

Drvivá väčšina Američanov pritom dlho zastávala názor, že títo ľudia by mali môcť v USA legálne zostať a pracovať – v prieskume pre pravicový Fox News to v roku 2017 vyjadrilo 86 percent respondentov a 79 percent si myslelo, že by mali získať americké občianstvo.

Podobnú podporu (71 percent) ukázal aj novší prieskum v októbri 2022.

Napriek tomu ICE vo veľkom deportuje aj týchto ľudí. Ako to v praxi vyzerá, ukazuje prípad 19-ročnej študentky Any Lucíe Lópezovej Bellozovej. Úrady ju zadržali na letisku, keď chcela letieť z Bostonu do Texasu, kde žije jej rodina, a následne ju deportovali do Hondurasu. 

Lópezová-Bellozová sa v Hondurase narodila, ale krajinu nevidela od svojich siedmich rokov, keď sa jej rodina presťahovala do Spojených štátov. Súd neskôr požiadal vládu, aby jej umožnil návrat do Spojených štátov.

ICE sa tým však nedá vždy zastaviť, 37-ročného Líberijčana Garrisona Gibsona, ktorý do USA prišiel ako dieťa a ktorého agenti ICE zadržali pri nelegálnej domovej prehliadke, úrady znovu zadržali len deň po tom, ako súd nariadil jeho prepustenie.

Verejná mienka sa obracia proti ICE

Väčšina Američanov dnes hovorí, že ICE viac problémov vytvára, než rieši. Podľa nadpolovičnej väčšiny respondentov nebola streľba v Minneapolise odôvodnená (56 percent k 26 percentám) a 51 percent z nich si myslí, že nejde o osamelý incident, ale o systematický problém s úradom.

V inom prieskume sa 52 percent respondentov vyjadrilo, že ICE robí mestá menej bezpečnými – opak si myslí len 31 percent.

Po prvýkrát v dejinách úradu preto viac Američanov hovorí, že ICE je potrebné rozpustiť (46 percent), než ho chce zachovať (30 percent). To je prudký nárast oproti číslam z júla, keď za zrušenie ICE bolo len 27 percent opýtaných.

Prvé trhliny sa objavujú aj v rámci prívržencov republikánov. Zatiaľ čo 59 percent tvorí Trumpovo jadro, ktoré podporuje radikálny prístup ICE, 39 percent republikánskych voličov by uprednostnilo menej deportácií, ak sú cenou za ne vážne zranenia alebo smrť zadržaných.

Politický problém?

Podpora Trumpovej migračnej politiky preto poklesla zo 49 percent v minulom marci na 38 percent v januári 2026.

Migrácia pritom bola vo voľbách v roku 2024 popri inflácii jednou z Trumpových najsilnejších tém. Vcelku pochopiteľne, pretože zatiaľ čo hranicu počas úradovania prezidenta Bidena prekročili rekordné počty migrantov, počty deportácií sa prepadli na najnižšie čísla za desaťročia.

Zaujímavý detail na okraj je, že najvyššie počty deportácií boli v prvých rokoch Baracka Obamu, keď úrady na hranici zastavili alebo deportovali ročne asi 400-tisíc ľudí.

Trump má dnes horšie čísla, než mal po roku v úrade počas svojho prvého obdobia (keď prehral voľby 2020), a horšie čísla, než mal v rovnakom bode Joe Biden. Obaja pritom boli najmenej populárnymi prezidentmi od konca druhej svetovej vojny.

Podľa portálu Silvers Bulletin s Trumpovou politikou všeobecne nesúhlasí 55 percent Američanov (oproti 42-percentnej podpore, teda o 13 menej), v prípade migračnej politiky však podpora zostáva o čosi vyššia (54-percentný nesúhlas oproti 43,5-percentnému súhlasu, teda −10,5). Väčším problémom sú pre Trumpa ekonomika, obchod a inflácia (−17, −17 a −25).

Kritika rastie

Hoci Trump stále má svojich lojalistov, kritike ho podrobujú aj pravicové médiá. Konzervatívny komentátor Bill O’Reilly vyhlásil, že „ICE musí deeskalovať“, a médiá ako WSJ vo veľkom píšu o prešľapoch úradu.

Aj na scéne pôvodne protrumpovských podcasterov narastá znechutenie z násilia. „Nechcete, aby sa na uliciach len tak potulovali militarizovaní ľudia a chytali ľudí – mnohí z nich sa nakoniec ukážu ako občania USA, ktorí pri sebe nemajú doklady,“ kritizoval pravicový podcaster Joe Rogan, ktorý pred voľbami podporil Donalda Trumpa. „Naozaj budeme ako gestapo – ‚Kde máte doklady?‘“ pýta sa.

Namiesto riešenia problému sa Trumpova vláda teraz pokúša kriminalizovať kritikov.

Ministerstvo spravodlivosti začalo vyšetrovať predstaviteľov Minnesoty vrátane guvernéra Tima Walza a starostu Minneapolisu Jacoba Freya pre „sprisahanie obštruovať federálnych imigračných agentov“.

Obaja vyzvali demonštrantov, aby zostali mierumilovní. Zároveň však Frey po zabití Goodovej vyzval agentov ICE, aby opustili Minneapolis.

„Sme v situácii, keď obyvatelia žiadajú veľmi obmedzený počet policajtov, ktorých máme, aby bojovali proti agentom ICE na ulici,“ povedal Frey. „V Amerike nemôžeme byť v situácii, keď máme dva vládne subjekty, ktoré doslova bojujú proti sebe,“ varuje starosta.