Nový trend – Nevýchova

Nový trend – Nevýchova

ILUSTRAČNÉ FOTO - Flickr.com/Thomas Hawk

Nevýchova je moderný trend rodičovského prístupu z Česka. Máme sa čím inšpirovať?

Kateřina Králová je mladá pedagogička, ktorá pre pár rokmi začala s propagáciou takzvanej Nevýchovy. Na facebooku má tento trend takmer 45-tisíc fanúšikov najmä z Česka a zo Slovenska a jeho popularita stále narastá.

Samotný názov tohto výchovného prúdu je skôr marketingový ťah, ktorý má vyvolať zvedavosť. Pod Nevýchovou sa totiž nemyslí, že deti vôbec nemáme riešiť. Naopak, Králová tvrdí, že ich máme riešiť viac, v zmysle, že z nich máme urobiť partnerov a podľa toho sa k nim správať. V podstate na tomto prístupe nie je nič nové ani prelomové. Je to len ďalší spôsob, ako pretaviť dnes veľmi modernú, takzvanú rešpektujúcu výchovu do praktických situácií vo výchove.

Dieťa ako kamarát a partner, ktorého pocity musíme rešpektovať za akýchkoľvek okolností, sa skloňuje aj u iných autorov, ako napríklad u Naomi Aldort, v Koncepte kontinua, v škole Summerhill alebo v známej českej knihe Respektovat a být respektován. Nevýchova je tak len ďalším odtieňom tohto prúdu, z ktorého si v tomto prípade autorka urobila úspešný podnikateľský projekt.

Máme dieťa milovať, inšpirovať ho vlastným životom, dôverovať mu, že vie, čo je preň dobré, neprekážať mu a spoločne si to užívať. Zdieľať

Nevýchova je moderná

O Nevýchove sa tak ľahko to podstatné o jej princípoch nedozviete. Králová totiž na to ide veľmi súčasne, neponúka žiadne odborné články či knižné publikácie. Ale stovky heslovitých príspevkov na sociálnych sieťach a videí, kde sem-tam zverejní nejakú konkrétnu radu pre zmätených rodičov. Až keď sa chcete dozvedieť naozaj viac, rýchlo pochopíte, že si musíte zaplatiť 4 000 českých korún, aby ste absolvovali online kurz. Všetky dostupné videá kĺžu len po povrchu, aby vo vás vyvolali zvedavosť na samotný seminár. Zakladateľka zároveň navštevuje motivačné konferencie, kde získava čoraz viac prívržencov medzi dnešnou trendy-eko-generáciou.

Aj preto, že o tomto koncepte je toho len málo na papieri, nečelí Nevýchova žiadnej verejnej odbornej kritike, maximálne tak od jednotlivcov, ktorí sa odvážia vyjadriť svoj názor v internetových diskusiách. Keď som oslovila aj niekoľko renomovaných českých psychológov, či by nenapísali svoj názor k Nevýchove, v podstate to nevedeli uchopiť z dôvodu, že nenašli žiadne relevantné podklady. Prvý dojem si tak môžete vytvoriť aspoň z youtube videí alebo českej tlače, kde nájdete zopár rozhovorov so zakladateľkou Nevýchovy.

Princípy Nevýchovy

Keby sme mali zhrnúť základné princípy, tak to zjednodušene vyzerá asi takto: máme dieťa milovať, inšpirovať ho vlastným životom, dôverovať mu, že vie, čo je preň dobré, neprekážať mu a spoločne si to užívať. Králová ešte zdôrazňuje, že výchova môže byť hrou a zábavou. Takto to pôsobí na prvý pohľad harmonicky a lákavo.

Autorka Nevýchovy sa vymedzuje proti autoritatívnej, ale zároveň aj proti liberálnej výchove. V jej koncepte totiž ide o to, že obe strany, rodič aj dieťa, by mali mať možnosť vyjadriť svoje pocity a potreby a majú sa zakaždým dohodnúť, aby boli spokojní obaja. Dieťa má byť však stopercentným partnerom. Králová zvýrazňuje, že na kamarátku nezvyšujeme hlas alebo ju nepoučujeme, tak prečo sa tak správame k vlastnému dieťaťu. Tvrdí, že keď kompletne zmeníme náš doterajší postoj k deťom, pochopíme, že s dieťaťom sa dá dohodnúť vždy aj bez nášho usmerňovania. Dieťa má odpovede nájsť v sebe a nespoliehať sa na to, čo mu povedala mama.

Tu však prichádza nemálo sporných momentov tohto konceptu.

Napríklad, že dieťa sa rodí na svet dobré a múdre, že nič nepotrebuje, lebo už v sebe všetko má. My mu teda nemáme hovoriť, čo je zlé a nemorálne, lebo ide iba o náš pohľad na svet a uberáme tak dieťaťu jeho slobodu a umenšujeme jeho kreativitu. Nevýchova hlása, že máme len povedať, že „ja to vnímam takto, to je môj pohľad. Aký je ten tvoj?“ Máme mať absolútny rešpekt, že to, čo vysloví dieťa, je rovnocenný pohľad.

Je deštruktívne, že dnes svojim deťom nedávame znaky poznania. Kto dnes povie deťom, čo je zlo a dobro, keď nie my? Zdieľať

Ďalej Nevýchova odmieta hierarchiu rodiny v tradičnom zmysle slova. Hovorí skôr o partnerstve ako o rodičovstve. Rodič má byť len spoločníkom, dieťa nepotrebuje výchovu, lebo všetko podstatné už za nás urobila príroda. Deti sa majú o našich hodnotách učiť len pozorovaním. A toto všetko už od prvých mesiacov života. Tu sa Nevýchova rozchádza s inými odborníkmi, ktorým je rešpektujúca výchova tiež veľmi blízka.

Napríklad známy taliansky psychológ Ezio Aceti tvrdí, že dieťa do siedmich rokov potrebuje jasné vedenie zo strany rodiča. Až v školskom veku totiž dozrieva zmysel pre realitu, tak ako ju vnímame my dospelí, lebo dozrieva aj vedomie rozlišovania dobrého od zlého, alebo inak povedané vedomie hriechu. Aceti upozorňuje, že až v tomto období už možno brať dieťa ako partnera. „Je deštruktívne, že dnes svojim deťom nedávame znaky poznania. Kto dnes povie deťom, čo je zlo a dobro, keď nie my?“ zdôrazňuje Aceti v jednej zo svojich prednášok o výchove. Aceti zároveň odmieta búranie hierarchie rodiny, lebo z toho podľa neho pramení kríza mužstva a otcovstva dnešnej generácie.

Zavrhnutie hierarchie

Nevýchova ďalej hlása, že nemáme deti nabádať, aby ďakovali, ospravedlňovali sa alebo zdravili, lebo ony to samy pochytia, keď to robíme my dospelí. Ak to náhodou nerobia samy od seba, máme to rešpektovať, lebo ešte neprišiel ich čas. Autorka tým ignoruje existenciu situácie, keď dieťa v sebe reálne bojuje, kým sa pôjde ospravedlniť svojmu súrodencovi. Samozrejme, potrebuje príklad dospelých, ktorých vidí hovoriť v konkrétnych situáciách slovo prepáč. Nechať však deti napospas svojim citom, bez akéhokoľvek usmerňovania, pôsobí viac ako sporne.

Autorita vyvoláva podľa Nevýchovy strach a ten automaticky spôsobuje, že nám z detí vyrastú ľudia bez sebavedomia, vlastnej hlavy a kreativity. Nevýchova odmieta princíp poslušnosti, lebo ten vychádza zo strachu a strach je v rozpore s láskou. No naozaj si dnešní rodičia nespomenú na nejakú postavu svojho detstva (vlastného rodiča či starého rodiča alebo učiteľa), ktorá napriek prísnosti a jasným pravidlám pre nich stelesňovala lásku, o ktorej nikdy nezapochybovali? Kde sa vzala idea, že autorita a láska sa vzájomne vylučujú?

Foto – Flickr.com/婠 玥

Sporné je aj tvrdenie, že keď nepôjdeme v ničom proti svojim deťom, ony nepôjdu proti nám. Dieťaťu podľa Královej nemáme nič zakazovať, lebo to, čo ono cíti, je správne a my to máme len potvrdzovať. Deti sa podľa Nevýchovy rodia dobré a koncept zla sa učia len od nás, podľa toho, ako sa k nim správame. Skutoční lídri vraj nechajú deťom slobodu sa rozvíjať.

Samostatnou témou v Nevýchove je pochvala, ktorú tento prúd zavrhuje. Pochválením dieťaťa za nejaký pokrok alebo nakreslený obrázok v ňom údajne vyvolávame závislosť od pochvaly. Dieťa tak v budúcnosti nebude robiť veci preto, že to samo chce, ale pre uznanie okolia. Králová tvrdí, že keď deti chválime, tak ich vlastne manipulujeme. To však nie je špeciálna myšlienka Kateřiny Královej, tento názor možno nájsť aj v iných výchovných teóriách.

Ďalšou problematickou oblasťou v Nevýchove je stravovanie. Aj pri výbere jedla máme rešpektovať chute, množstvá a dokonca časy, kedy si dieťa pýta jesť.

Dôsledky Nevýchovy

Pozitívom Nevýchovy je, že vám pomôže uvedomiť si niektoré zaužívané skratkovité reakcie rodiča a upozorní vás na hĺbku detského vnímania. Obsahuje viacero užitočných jednotlivostí, ktoré môže využiť takmer každý typ rodiča. Núti nás zamýšľať sa nad reakciami dieťaťa, prečo sa správa tak, ako sa správa, a nekonať ako rodič v afekte. Ako výchovný celok však pôsobí kŕčovito a umelo. 

Na dôsledky takto poňatej výchovy upozorňuje uznávaný švédsky detský psychiater David Eberhard. V škandinávskych krajinách sa totiž tento model presadil už pred desaťročiami. Práve z dôvodu, že už vidieť výsledky tejto výchovy na jednej generácii, napísal Eberhard pred troma rokmi provokačnú knižku s názvom Deti pri moci.

On sám sa denne stretáva s deťmi, ktorých rodičia na základe moderných trendov úplne stratili sebavedomie viesť svojich potomkov. Eberhard tvrdí, že rodina nemá byť demokratickou inštitúciou, pričom rodičia sa dnes boja, že aj najmenšia kritika spôsobí dieťaťu traumu. Na druhej strane považuje tézu o škodlivosti pochvaly za absurdnú a neprirodzenú.

Deti nepripravíme dobre na dospelý život, keď im vytvoríme dojem, že sa im nič zlé neprihodí, lebo ja som tu stále pre teba, ty si pupok sveta. Zdieľať

Pre nemecký denník Die Zeit opísal výsledky tohto spôsobu výchovy vo svojej psychiatrickej praxi. „Deti nepripravíme dobre na dospelý život, keď im vytvoríme dojem, že sa im nič zlé neprihodí, lebo ja som tu stále pre teba, ty si pupok sveta. Vo svojej psychiatrickej praxi stretávam mladých dospelých, ktorí k nám prídu, lebo ich opustila priateľka alebo im zdochol pes. Majú problémy zvládať úplne normálne bežné starosti.“

Podľa Eberharda nemáme počúvať nových výchovných guru. Za príklad dáva svoju krajinu. Vo Švédsku podľa Eberharda stúpajú počty záškolákov, deti majú čoraz častejšie pocity úzkosti a psychické poruchy. Eberhard ide proti prúdu a tvrdí, že Švédi by sa mali vrátiť k osvedčeným metódam rodičovstva, v ktorom je rodič autoritou. Pretože neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že prísnejšia výchova by deťom nejako ubližovala.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo