KULTUREVUE: Ekonomické bájky pre vzdelaných aj laikov

Peter Schiff je americký ekonóm, predstaviteľ Rakúskej školy a majiteľ malej investičnej firmy. Popularitu si získal v posledných rokoch prekvapivo presnými predpoveďami prichádzajúcej finančnej krízy. Ako sám vraví, nie je to tým, že by bol takým geniálnym ekonómom. Len chápe, že moderná ekonómia stojí na nesprávnych základoch, preto neustále prichádza k nesprávnym záverom.

Schiffova knižka Ekonomické bájky pre študovaných aj laikov s podtitulom Ako ekonomika rastie a prečo krachuje je napísaná jednoducho a čitateľne, je teda vhodná aj pre laikov so záujmom o veci ekonomické. Čitateľovi v nej na jednoduchých príkladoch vysvetľuje základné ekonomické pojmy a zákonitosti. Kniha je písaná ako príbeh, začína opisom života troch rybárov na osamelom ostrove, z ktorých každý chytí jednu rybu denne, ktorú zároveň skonzumuje. Ostrov teda predstavuje ekonomiku, v ktorej všetko, čo sa vyrobí, sa okamžite spotrebuje.

Rybárska ekonomika

Jedného z rybárov časom napadne zostrojiť sieť. Rozhodne sa deň nejesť a tento čas použiť na jej výrobu. Vďaka tomuto riskantnému kroku je nakoniec schopný uloviť viac rýb denne. V reči ekonómie sa najprv rozhodol obmedziť svoju spotrebu, investoval čas do tvorby kapitálu, následne zvýšil svoju produktivitu, a tým bol schopný zvýšiť svoju životnú úroveň. Vďaka zvýšenej produktivite mohol začať tvoriť úspory, ktoré v tejto primitívnej ekonomike predtým neexistovali. Úspory sú potrebné nielen na horšie časy, ale sú tiež jediným skutočným základom hospodárskeho rastu. Vytvorené úspory totiž môže požičať svojim ostrovným súputníkom a tí si vďaka tomu môžu vytvoriť siete tiež. Produktivita ekonomiky tak stúpne, a stúpne aj životná úroveň obyvateľov, ktorí sa na nej podieľajú.

Príbeh troch rybárov sa v knihe postupne vyvíja. Objavujú sa ďalší obyvatelia ostrova, rovnako ako iné obývané ostrovy. Schiff na komplikovanejších príkladoch vysvetľuje pojmy inflácie a deflácie, fungovanie úrokových mier, medzinárodný obchod či deformácie trhu vyplývajúce z nesprávnych zásahov štátu, hlavne z pozície centrálnej banky. Príbeh je aplikovaný na vývoj a pád americkej ekonomiky; čitateľ tak dostane jednoduchý prehľad o tom, čo sa vlastne stalo, a čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou ešte stane.

Recesia ako liek

Ako z príbehu a tiež z teórie Rakúskej školy vyplýva, súčasná recesia nie je problémom ekonomiky, ale jej liekom. Problémom bol štátom a centrálnou bankou podporovaný boom, keď garanciou nízkoúročených pôžičiek na hypotéky a prílevom lacných peňazí upriamili pozornosť veľkej časti ekonomických subjektov na trh s nehnuteľnosťami. Urobili tak s úmyslom zabrániť hroziacej recesii začiatkom tisícročia. Všetko v duchu hesla, je jedno, akú katastrofu spôsobíme zajtra, hlavne nech nikto nespozná problémy dnes.

Recesia má bolestivý priebeh práve kvôli tomu, že ruinuje nerentabilné odvetvia, ktoré prosperovali počas nafukujúcej sa bubliny. Uvoľnený ľudský a fyzický kapitál počas recesie sa ale trhovými silami postupne presúva do rentabilných oblastí, kde začne ľudí zamestnávať v potrebných odvetviach a vráti ekonomiku do rovnovážneho stavu. Recesia je teda ako abstinenčná liečba narkomana, ktorý ju musí absolvovať, ak chce byť opäť schopný normálne žiť. Americká vláda však protikrízovými opatreniami tomuto ozdravnému procesu aktívne bráni. Dalo by sa povedať, že do tohto nešťastníka pumpuje stále viac drog (resp. dolárov), aby ho čo najdlhšie udržala v ilúzií, že je všetko v poriadku. Aký osud takéhoto človeka, resp. ekonomiku čaká, si vieme domyslieť.

Zdravý rozum vs. moderná ekonómia

Tento postup vyplýva z úplného nepochopenia základných ekonomických princípov modernou ekonómiou. Zatiaľ čo moderná fyzika alebo chémia nadväzujú na elementárne poznatky, na základe ktorých popisujú javy bežnému smrteľníkovi ťažko pochopiteľné, moderná ekonómia dospela do stavu, keď stavia na hlavu základné pravdy poznateľné sedliackym rozumom. Tak sa stáva, že študovaní ekonómovia prichádzajú k absurdným záverom, s ktorými nemôže súhlasiť nikto, kto pracoval a nakupoval v reálnej ekonomike.

Klesanie cenovej hladiny vnímajú mainstreamoví ekonómovia ako problém, pritom je výhodná pre každého jedného spotrebiteľa. Je to tiež jedna z mála náplastí pre ľudí, ktorých životná úroveň je ohrozená recesiou. V USA klesala cenová hladina počas obdobia 150 rokov skoro kontinuálne až do založenia centrálnej banky, pričom sa jednalo o nevídané obdobie rastu hospodárstva.

Pre modernú ekonómiu je producent až druhoradý, za ťahúňa hospodárskeho rastu považuje spotrebiteľa. Spotrebiteľ ale môže spotrebovať len tovar, ktorý niekto iný vyrobil. Navyše, na spotrebu netreba žiadne know-how, na výrobu však áno. Každý producent je aj spotrebiteľ, ale ak spotrebiteľ nepracuje a nevie vyprodukovať žiadnu hodnotu, ekonomike nijako neprospieva. Snahu obyvateľov sporiť vníma moderná ekonómia ako brzdu hospodárskeho rastu, pritom, ako Schiff vysvetľuje v úvodnom rybárskom príklade, sú to jedine úspory, ktoré umožňujú ekonomike zdravý budúci rast.

Vrcholom absurdity sú programy, keď vláda investuje do projektov, ktoré vôbec nie sú nevyhnutné – na opravu parkov a ciest, ktoré to nepotrebujú či do výstavby infraštruktúry v oblastiach, kde si to situácia nevyžaduje. Z hľadiska modernej ekonómie sa jedná o podporu hospodárstva. Zdroje na tieto nepotrebné investície sú však odčerpávané z produktívnej časti ekonomiky, ktorej potom chýbajú prostriedky na jej ďalší rozvoj.

Kríza ešte len začína

V závere knihy Schiff pomocou príbehu opisuje súčasný vývoj americkej ekonomiky a predpovedá priebeh v prípade, že vláda bude pokračovať v súčasnej politike. Nesprávna podpora spotreby a bezhlavé zadlžovanie neostane bez následkov. Podobne, ako sa po prasknutí internetovej bubliny začiatkom tisícročia snažila americká vláda zabrániť recesii podporou trhu s nehnuteľnosťami, snaží sa v súčasnosti zamiesť pod koberec túto recesiu expanzívnou fiškálnou a monetárnou politikou. V praxi tak vytvára megabublinu štátnych obligácií. Zatiaľ čo pri hypotekárnej bubline bol v stávke finančný sektor, tentokrát už bude hrať o život samotný americký dolár.

Ak totiž dolár u veriteľov stratí dôveryhodnosť (a vláda s centrálnou bankou robia všetko preto, aby sa tak stalo), prestanú títo americkej vláde požičiavať, keďže pochopia, že svoju investíciu v reálnej hodnote tak či tak späť nezískajú. Vtedy čaká Američanov buď bankrot alebo masívna inflácia. Dolár tým prestane byť rezervnou menou a znehodnotia sa devízové rezervy amerických veriteľov. Aké by to mohlo mať geopolitické následky by bolo úvahou na samostatný článok.

Ľadovec americkej ekonomiky je už na obzore, ale americká vláda namiesto spätného chodu velí plnou parou vpred. My ostatní, ktorí sme ešte pri zmysloch, by sme sa mali pripútať a mať oči otvorené. Bude sa na čo pozerať.

Ján Dinga
Autor pracuje v bankovom sektore a je redaktorom portálu prave-spektrum.sk.

Peter D. Schiff: Ekonomické bajky pro studované i laiky. Jak ekonomika roste a proč krachuje. Praha: Dokořán, 2010, 256 s., 13,56 €.

Viac ekonomických komentárov Petra Schiffa si v slovenskom preklade môžete pozrieť na videokanáli TuNeCedeMalis11.