Čo čakám od Trumpa

Keď som nedávno sledoval závery zasadnutia NATO a dôraz, s akým sa hovorilo o Rusku a ruskej propagande na Západe, nechápavo som krútil hlavou.

Rusko ako najväčšie riziko pre Západ? Rusko ako hlavná téma pre NATO? Veď je to nezmysel. Viem, Rusi provokujú, ich vojenské stíhačky lietajú blízko britských či škandinávskych, ich lode a ponorky podobne, ruskí hackeri sa bavia na cudzí účet. To všetko môže znervózňovať a treba sa snažiť, aby sa to nedialo. Ale takto nepriateľ nevyzerá.

Je tu predsa ISIS a islamský terorizmus, tragická vojna v Sýrii, chaos na Blízkom východe a v Magrebe, milióny utečencov a aktivity prevádzačskej mafie. Čína sa mocensky rozťahuje juhovýchodne aj západne od svojich hraníc, zároveň drancuje Afriku a zakladá budúce konflikty. To všetko a niekoľko ďalších vecí sú väčšie problémy ako ruské provokácie.

Donald Trump nenaskočil na protiruskú vlnu, Putina vníma realisticky. Na Sýriu s angažovaným Ruskom sa pozerá ako na Irak, keď tam tamojší režim držali pri živote Američania. Aj v jednej, aj druhej krajine prebiehala občianska vojna, ktorá priniesla státisíce obetí a milióny utečencov.

Rusi majú pre región a svetovú bezpečnosť veľký význam. Nehrajú vždy podľa pravidiel, ale je nezmysel, aby sa z rusko-ukrajinského sporu stal spor medzi NATO a Ruskom. Nezmysel. Ten konflikt treba, samozrejme, riešiť, ale aj minimalizovať, nie ho nafukovať. Západ nehrá voči Ukrajine férovú hru, platí to najmä pre Nemcov (Nordstream). Kyjev potrebuje mať východnú hranicu a čím skôr potrebuje obnoviť nejaké vzťahy s Ruskom, nikto na to nedoplatí viac ako Ukrajinci.

V poslednom období som mal intenzívny pocit, že začína vznikať niečo horšie ako ruská propaganda na Západe: západná propaganda proti ruskej propagande.

S nástupom Donalda Trumpa očakávam zmenu kurzu. Očakávam, že sa bude chcieť s Rusmi dohodnúť v Sýrii, že utlmí vášne a fondy republikánskych a demokratických ideológov. Sú predsa väčšie problémy.

Druhá vec sa týka Číny. Tamojší komunisti sú dnes už kapitalistickí nacionalisti, Peking mocnie, má svoje záujmy, ale zároveň si neželá konfrontáciu so Západom, čo je dobre. Západ má s Čínou spolupracovať, ale to so sebou nesie aj istý zmysel pre rovnováhu, ak chcete istý tlak na Čínu. Najmä v otázke podhodnotenej meny a prístupu čínskeho hegemóna k menším krajinám na hraniciach. To druhé Američania ovplyvniť veľmi nevedia, ak predsa, tak skôr nepriamo. Pokiaľ ide o menu, slobodný svet potrebuje aktívnejšiu Ameriku.

A napokon, americký Ústavný súd a ministerstvo zahraničných vecí USA (a teda americké ambasády) sú hlavnými ideologickými inštitúciami súčasnej Ameriky. Definujú nové práva, ktoré sú ideologickým exportom, organizujú pochody, financujú radikálne organizácie. Amerika, založená pútnikmi a kresťanskými nadšencami, sa tým stále viac dostáva do konfliktu  s kresťanskými cirkvami. Doma aj za hranicami. Nečakám od Trumpa konzervatívnu kontrarevolúciu, nie sú to veľmi jeho témy. Ale čakám, že dodrží slovo a na miesto uvoľneného ústavného sudcu pošle dôstojnú náhradu za Antonina Scaliu a zvýši sa rešpekt k náboženskej slobode. A tak trochu, že sa to dotkne aj tej ohradenej budovy na Hviezdoslavovom námestí.