Zelenskyj pod tlakom Po afére Mindič sa tvrdé podmienky Ukrajincom budú prijímať ešte ťažšie

Ukrajina a Spojené štáty v týchto dňoch rokujú o návrhu dohody, ktorá má ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu.

Návrh Trumpovho vyslanca Witkoffa sa v istých bodoch odlišuje od prvých informácií, ktoré o ňom kolovali – nespomína napríklad obmedzenia ukrajinskej výzbroje a ukrajinská armáda by síce bola obmedzená na 600-tisíc vojakov, ale to za mierových podmienok bude zrejme beztak prevyšovať počet, ktorý z finančných aj demografických dôvodov dokáže trvalo udržiavať.

Už na prvý pohľad je tak pre Ukrajinu menej katastrofálny než prvé správy Axiosu a Financial Times, i keď ešte stále spomína ústup z celej Doneckej oblasti a kladie nepomerne viac povinností a obmedzení Ukrajine než agresorovi.

Ani táto verzia však nie je konečná. Nielenže Ukrajinci majú výhrady a pokúšajú sa do dohody dostať aj svoje vlastné podmienky, ale mnohé formulácie sú vágne a vyžadujú si ďalšie spresnenie.

„Toto je živý, dýchajúci dokument. Každý deň sa mení s pridanými informáciami,“ vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Podľa Rubia boli nedeľné rokovania s Ukrajincami „najproduktívnejšie“ od nástupu novej americkej administratívy, rovnaké tóny počuť aj zo strany ukrajinskej delegácie.

Ruský návrh?

Podľa informácií Washington Postu pôvodný návrh neobsahuje žiadne osobné podnety zo strany Donalda Trumpa. „Poviete mu: ‚Pokúsim sa dosiahnuť dohodu.‘ On odpovie: ‚Skvelé, pozrite sa, čo sa dá urobiť.‘ A to je úroveň detailov, o ktorých vie,“ hovorí pre Washington Post anonymný úradník. „Celý deň vládol absolútny chaos, pretože ani rôzne časti Bieleho domu nevedia, čo sa deje. Je to trápne.“

Ako si všimli rôzni pozorovatelia, návrh dokonca obsahuje formulácie, ktoré sú priamo prevzaté z rétoriky ruskej strany a miestami dokonca vyzerajú ako doslovný preklad ruských fráz.

Britský Guardian poukazuje napríklad na článok 28: „Očakáva sa, že Rusko nenapadne susedné krajiny a NATO sa nebude ďalej rozširovať.“

„Výraz ,očakáva sa‘ je v angličtine nemotorná pasívna konštrukcia. Ruská verzia – ,ожидается‘ alebo ,ožidajetsia‘ – dáva väčší zmysel a je to známy slovesný tvar. Medzi ďalšie rusizmy, ktoré sa zrejme vkradli do textu, patria ,неоднозначности‘ (nejednoznačnosti) a ,закрепить‘ (ukotviť),“ píše britský denník.

Poľský premiér Donald Tusk zrejme z tohto dôvodu v mene Európy, Japonska a Kanady deklaroval „pripravenosť pracovať na 28-bodovom pláne napriek určitým výhradám“, ale pripomenul, že „predtým, ako začneme s prácou, by bolo dobré vedieť s istotou, kto je autorom plánu a kde vznikol“.

Európske povinnosti

Vlastný 24-bodový návrh predložila aj Európska únia, ktorá sa usiluje zmierniť formulácie, ktoré Rusku najviac vyhovujú, a ktorej Witkoffov návrh ukladá povinnosti bez toho, aby Únia bola bývala súčasťou rozhovorov s Dmitrijevom.

Pritom už dnes Európska únia financuje drvivú väčšinu ukrajinského štátneho rozpočtu aj vojenskú pomoc, Američania tak majú na chod vojny výrazne menší priamy vplyv než ešte pred rokom.

Je tak pokojne možné, že o pár dní bude finálny návrh vyzerať značne rozdielne ako ten terajší aj že rokovania znovu stroskotajú na tom, že ich odmietnu Rusi.

Fyzická samovražda

Z tohto dôvodu tlačí Biely dom na Kyjev, aby Rusom ustúpil čo najrýchlejšie. No nech už bude finálna verzia vyzerať akokoľvek, ani Zelenskyj nemôže prijať hocičo, čo mu Američania predložia.

Ukrajinský prezident je po korupčnej afére Mindič a odvolaní dvoch ministrov oslabený, a tak by sa tieto týždne mohli Moskve (a tej časti americkej administratívy, ktorá je ochotná Rusom urobiť po vôli) zdať vhodnou príležitosťou na Zelenského zatlačiť.

Ako však píše Jaroslav Trofimov pre Wall Street Journal (WSJ), „práve táto zraniteľnosť robí ešte menej pravdepodobným, že ustúpi Trumpovej administratíve, ktorá presadzuje 28-bodový plán, ktorý tajne vypracovali osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff a poradca Kremľa Kirill Dmitrijev“.

Veľká časť Ukrajincov Witkoffov návrh v predloženej podobne vníma ako výzvu na kapituláciu. Vzdať sa územia, ktoré Rusi obsadili v roku 2022, je jedna vec, stiahnuť sa z území, ktoré naďalej drží ukrajinská armáda, je čosi úplne iné.

„Naša spoločnosť nie je pripravená vzdať sa. Nebola pripravená vzdať sa na začiatku totálnej vojny, keď Zelenského popularita bola takmer 99 percent, a nie je pripravená vzdať sa ani teraz, keď jeho popularita klesla,“ tvrdí opozičný politik a Zelenského kritik Jaroslav Železniak.

„Jeho problémy neovplyvňujú našu schopnosť viesť rozhovory, aj keď si to americká strana môže mylne myslieť,“ hovorí pre WSJ.

S tým súhlasí aj Zelenského tábor. „Súhlas s neprijateľným, extrémne bolestivým balíkom len preto, aby sa zastavila vojna – žiadny politik takéto rozhodnutie neschváli, ak má pocit, že spoločnosť nie je pripravená akceptovať ho. Prijatie dohody, ktorú spoločnosť odmietne, by pre takéhoto vodcu znamenalo politickú a v našej realite, žiaľ, aj fyzickú samovraždu,“ hovorí pre WSJ bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Ostrá kritika Zelenského v ukrajinských médiách nie je zriedkavá, a ak prezident prijme príliš ponižujúce podmienky, mnohí Ukrajinci to budú dávať za vinu jeho vzťahu s Mindičom.

Mier alebo iba pauza?

Jedným z kľúčových problémov je, že Ukrajinci neveria, že im návrh prinesie trvalý mier. „Nie je to voľba medzi zlým mierom a zlou vojnou. Žiadny mier na stole nie je,“ myslí si bývalý minister obrany Andrij Zahorodňuk (2019 – 2020). „Ukrajinský ľud si to intuitívne uvedomuje. Tento návrh nevníma ako alternatívu k vojne, ale len ako krok k posilneniu nepriateľa, pauzu na nové zbrojenie Ruska.“

Ako pripomína Wall Street Journal, ešte „v roku 2019 mal Zelenskyj – pred kamerou – ostrú výmenu názorov s vojakmi na frontovej línii, ktorí namietali proti jeho rozkazu stiahnuť sa z dediny v Donbase, čo bolo súčasťou pokusu o deeskaláciu s Ruskom.

Faktorom je aj veľká nespokojnosť medzi vojakmi so súčasným veliteľom generálom Syrským. Zelenskyj Syrského vymenoval v roku 2024, keď populárneho generála Zalužného ako potenciálneho politického rivala poslal ako veľvyslanca do Londýna“.

Čo ak armáda prestane poslúchať rozkazy?

Podľa rakúskeho analytika Franza-Stefana Gadyho, ktorý pravidelne jazdieva na ukrajinský front, by armáda v krajnom prípade mohla dokonca odmietnuť ústup z pozícií v Donbase.

„Hoci celková trajektória pre Ukrajinu zostáva negatívna, nejde o armádu, ktorá je na pokraji porážky alebo čelí strate súdržnosti. Sú unavení, vyčerpaní, ale stále sú odhodlaní bojovať ďalej,“ tvrdí Gady pre WSJ.

Vzdať sa bez boja území, pri ktorých obrane padli desaťtisíce ukrajinských vojakov, bude len ťažko prijateľné. Obzvlášť ak hrozí, že ústup zanechá Ukrajinu v horšej situácii, ak boje vzplanú nanovo. Navyše bude ukrajinská armáda počas ústupu zo svojich pozícií v Donbase obzvlášť zraniteľná.

„Aby akákoľvek dohoda prebehla, niekto musí civilistov a armádu na Ukrajine presvedčiť, že ich životy budú chránené a že sa vojna neobnoví,“ myslí si bývalý minister hospodárstva Tymofij Mylovanov.