Vražda ako šport | Taliani vyšetrujú vojnových turistov, ktorí strieľali na Sarajevo

Talianska prokuratúra začala vyšetrovať bohatých turistov, ktorí za peniaze strieľali na civilistov v obliehanom Sarajeve.

Podľa vyšetrovateľov motivovali návštevníkov „sympatie k srbskej veci, čistá krvilačnosť alebo kombinácia oboch“, píše britský Telegraph. „Turisti“ platili ekvivalent 80- až 100-tisíc eur za jednu obeť, pričom si za zastrelenie vojaka v uniforme alebo dieťaťa museli priplatiť.

Medzi páchateľmi rôznych národností boli aj bohatí Američania či Rusi, prokuratúra v Miláne sa snaží identifikovať Talianov, ktorí sa na vraždení podieľali.

„Odišli z Terstu na lov ľudí. Potom sa vrátili domov a pokračovali vo svojom normálnom živote a v očiach tých, ktorí ich poznali, boli vážení,“ hovorí taliansky novinár Ezio Gavazzeni, ktorý spolu s dvoma právnikmi a bývalým sudcom pátra po páchateľoch.

Tieto cesty do Bosny sa údajne diali s vedomím srbskej tajnej služby, keďže krvilační turisti do Bosny cestovali cez Terst a Belehrad a srbská armáda bola na tajnú službu priamo napojená.

Obliehanie Sarajeva bolo najdlhším obliehaním mesta v novodobých európskych dejinách a vyžiadalo si viac než 11 500 obetí, z toho viac než 5400 civilistov. O život prišlo 1601 detí. Mesto, ktoré leží v údolí, v rokoch 1992 až 1996 obkľúčili jednotky bosnianskych Srbov, ktorí ho následne z vrchov okolitých hôr ostreľovali.

30 rokov SrebreniceSvet odsúdil genocídu, ale prijal jej výsledky

Christian Heitmann

O „safari“ sa vedelo aj v 90. rokoch

Bosniansky denník Oslobođenje pripomína, že o týchto zvrátených „safari“ písal ako jeden z prvých. Ešte v apríli 1995 Oslobođenje informovalo svojich čitateľov: „Ide o vojnovú turistiku najnovšieho a zatiaľ najzvrátenejšieho typu. Už nejdete len tak ‚čuchať pušný prach‘, vystaviť sa zvrátenej rozkoši nebezpečenstva, ale vydávate sa na autentické ‚snajperské safari‘ – na pozície nad Sarajevom, odkiaľ za devízy získate právo strieľať na deti, starcov a ženy, skrátka na civilistov, ktorí nechránení vkročia do strelnice ‚horskej hliadky‘.“

Aj americký vojak námornej pechoty John Jordan pred tribunálom ICTY v roku 2007 vypovedal, že v Bosne na civilistov strieľali aj vojnoví turisti, pripomína Telegraph, a ich prítomnosť v 90. rokoch údajne potvrdila aj talianska tajná služba SISMI.

Britský odborník na Balkán Tim Judah sa napriek tomu nazdáva, že rozmer týchto prípadov nebol veľmi veľký. „V rokoch 1992 až 1995 som strávil veľa času v Pale, kde bolo veliteľské stanovište srbských síl, a nepočul som o tom,“ hovorí.

„Nevšimli sme si, že by sa objavili čudní cudzinci. Boli tam nejakí Rusi a Gréci, ale oni bojovali na srbskej strane ako dobrovoľníci,“ spomína si Judah pre Telegraph. „Nehovorím, že sa to nestalo (...). Ale čísla by neboli veľmi veľké,“ myslí si.

Zahraniční dobrovoľníci

Lepšie zdokumentované sú prípady početných zahraničných dobrovoľníkov, ktorí bojovali na srbskej, ale aj bosnianskej a chorvátskej strane.

Asi štyritisíc pravoslávnych dobrovoľníkov z Grécka, Ruska, Ukrajiny a Rumunska bojovalo na srbskej strane, časť z nich sa podieľala na srbských vojnových zločinoch.

Aj počas genocídy v Srebrenici boli prítomní grécki dobrovoľníci, ktorí ako Grécka dobrovoľnícka garda boli súčasťou Drinského korpusu Vojska Republiky srbskej (VRS).

Grécko počas vojny pomáhalo Srbsku obchádzať sankcie a nečinne sa prizeralo, ako Gréci bojovali za veľkosrbskú vec. V roku 1993 privítalo vojnového zločinca Radovana Karadžića s najväčšími poctami a správalo sa k nemu ako k hlave štátu. Karadžić sa pri svojej návšteve Atén stretol s vtedajším premiérom Mitsotakisom a lídrom opozície Papandreom.

„Všetci nám hovoria, aby sme zložili zbrane, pretože sme sami. My hovoríme nie, nie sme sami. Máme vedľa seba Grékov a Boha!“ ďakoval Karadžić svojim hostiteľom.

Holandský novinár Robert Dulmers vedľa hrobu bosnianskeho vicepremiéra Hakiju Turajlića pri mešite Ali Pasha v centre Sarajeva. Dňa 8. januára 1993 bol Turajlić v obrnenom transportéri Ochranných síl OSN (UNPROFOR) obsluhovanom francúzskou jednotkou pod velením generála Morillona, keď ho zastavili srbskí ozbrojenci na Sniper Alley. Po 90-minútovom patovom stave francúzsky dôstojník UNPROFOR otvoril dvere a umožnil jednému zo strelcov Turajlića zavraždiť. V dôsledku tejto udalosti boli zrušené mierové rokovania v Ženeve. Foto: Wikimedia/Sarajevo, zima 1992/1993

Pravoslávna internacionála

Asi najznámejším návštevníkom Sarajeva bol ruský nacionalistický spisovateľ Eduard Limonov, ktorý bosnianskych Srbov na znak podpory navštívil v roku 1992.

Limonova vtedy po horách okolo Sarajeva sprevádzal sám Karadžić a ruský návštevník si sám vystrelil z guľometu nad mestom, záber sa neskôr objavil vo filme Srbská epopeja. Limonov neskôr popieral, že by bol strieľal do budov v meste, a tvrdil, že vystrelil iba na zameraný cieľ.

Podpora obliehania Sarajeva nebola jediným „incidentom“, do ktorého bol ruský nacionalista na Balkáne zapletený. „O tri roky skôr v rozhovore pre denník The Times uviedol, že ‚svoje 50. narodeniny oslávil v Kninskej krajine [región v Chorvátsku, pozn. redakcie] (...) streľbou z delostrelectva ruskej výroby na veliteľstvo chorvátskej armády‘,“ pripomína srbská Nova.

Po návrate do Ruska Limonov založil svoju Národnoboľševickú stranu a v roku 1999 spolu s 15 podporovateľmi na Deň nezávislosti Ukrajiny obsadil zvonicu v Sevastopole. O dva roky neskôr bol zatknutý s nelegálnymi zbraňami a uväznený na základe obvinení z terorizmu, pokusu o prevrat a plánov na obsadenie Kazachstanu. Zomrel v roku 2020 v Moskve.