Okolo Milorada Dodika sa zužuje slučka Prezidenta Republiky srbskej odsúdili na rok väzenia

Predmetom procesu sú Dodikove dekréty o zákonoch prijatých parlamentom Republiky srbskej, podľa ktorých sa republika necíti viazaná rozhodnutiami Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny ani dekrétmi vysokého predstaviteľa a jeho dekréty ani nebude zverejňovať v zbierke zákonov. 

Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt platnosť tohto protiústavného zákona zrušil, napriek tomu Milorad Dodik prijal dekrét, ktorým mal zákon vstúpiť do platnosti.

Odsedieť si má rok väzenia, navyše má na šesť rokov zakázané pôsobenie v politike. Rozsudok vyniesol Súd Bosny a Hercegoviny, Najvyšší súd v Sarajeve, hlavnom meste krajiny.

Milorad Dodik sa na procese nezúčastnil, proti rozsudku sa môže odvolať.

Dodik tvrdí, že Schmidt je nelegitímny

Odsúdenie lídra východnej polovice Bosny a Hercegoviny je vyvrcholením sporu medzi Dodikom, Sarajevom a Úradom vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Funkciu vysokého predstaviteľa v roku 2021 prevzal nemecký expolitik Christian Schmidt.

Vysoký predstaviteľ má za úlohu dozor na dodržiavanie Daytonskej mierovej zmluvy, ktorá v prílohe obsahuje aj ústavu Bosny a Hercegoviny.

Schmidt v roku 2021 vo funkcii nahradil rakúskeho diplomata Valentina Inzka, ktorý úrad prevzal v roku 2009 po Miroslavovi Lajčákovi. Schmidtovmu zvoleniu predchádzali dlhé roky, keď sa nedarilo nájsť za Inzka náhradníka.

Keďže voľbu Schmidta nepodporilo Rusko, bosnianski Srbi, ktorí sa dlhodobo usilujú o zrušenie úradu, odmietli Schmidta uznať a ignorovali nariadenia, ktoré vydal.

Podľa súdu si Dodik bol vedomý toho, že vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu vydal rozhodnutie, ktorým zabránil nadobudnutiu účinnosti zákona o neuplatňovaní rozhodnutí Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny, ako aj o nadobudnutí účinnosti zákona o verejnom obstarávaní.

Republika srbská prijala opatrenia s cieľom pokračovať v legislatívnom postupe bez toho, aby aplikovala rozhodnutia vysokého predstaviteľa, argumentovala prokuratúra.

Po oznámení rozsudku vyzval Milorad Dodik svojich prívržencov, aby sa „radovali“, a vyhlásil, že „nie je dôvod k obavám“.

Ťažká skúška

Pre štátne inštitúcie v balkánskej krajine bude presadenie rozsudku ťažkou skúškou.

Zákonodarný zbor Národná skupština Republiky srbskej (NSRS) prijal rezolúciu, v ktorej súd obvinil z „prevratu“, a vyhlásil, že rozsudok nemá „žiadne právne následky“.

Naopak, skutočný prevrat predstavuje rezolúcia NR SR vyzývajúcu k ignorovaniu súdu, píše najstarší denník Bosny a Hercegoviny Oslobođenje.

V posledných rokoch sa spor medzi Republikou srbskou a súdmi v Sarajeve stupňoval, v centre sporu stála okrem iného reforma volebného zákona. Keďže volebný zákon bol neústavný a bosnianski politici sa nedokázali dohodnúť na reforme, zmeny nakoniec nariadil Vysoký predstaviteľ. Republika srbská na to prijala vlastný volebný zákon, ktorý podľa ústavného súdu však bol opäť protiústavným.

Ďalším problémom bola otázka, komu bude patriť štátny majetok bývalej socialistickej republiky Bosna a Hercegovina. Zatiaľ čo súdy rozhodli, že majetok patrí Bosne a Hercegovine, Dodik chcel majetky podeliť medzi dvoma entitami, ktoré štát tvoria, Federáciou a Republikou srbskou.

Prerod liberálnej nádeje

Milorad Dodik ešte pred dvoma desaťročiami nebol dnešným enfant terrible balkánskej politiky, ale naopak, liberálnou nádejou.

Ako mladý politik z lepšie postavenej vidieckej rodiny patril medzi jedného z mála výraznejších srbských politikov v Bosne, ktorí v občianskej vojne nestavili na genocidálnu skupinu okolo Radovana Karadžića. Keď sa vojna skončila, Dodik sa zdal byť ideálnou postavou, ktorá by mohla pomôcť rozdelenú krajinu znovu zjednotiť.

Ale politický dopyt mimo banjaluckých kaviarní nebol po proeurópskom demokratovi, ale po írečitom zástancovi presvedčenia, že Srbi vo svojich stáročných dejinách nikdy nevykonali nič zlé a aj dnes oprávnene bojujú proti domnelým dušmanom a ustašovcom. Samozrejme, už nie puškami a bajonetmi ako v 90. rokoch, ale v sarajevskom parlamente. Dodik túto rolu ochotne prebral.

Ľudia, ktorí ho poznajú osobne, často tvrdia, že dodnes nie je žiadnym nacionalistom. Ale nezávisle od toho, čo si prezident Republiky srbskej skutočne myslí, jeho politický štýl dnes už s mladým proeurópskym politikom z 90. rokov má len málo spoločného.

Dodik sa viackrát vyhrážal secesiou, ak mu Sarajevo neustúpi v politických požiadavkách, a po odsúdení vojnového zločinca Mladića vyhlásil, že „generál Ratko Mladić zostáva srbským hrdinom“.

Premeny Roberta FicaKedysi chcel Bosnu v NATO, dnes spochybňuje Lajčákov úrad

Christian Heitmann

Starí kamaráti

Túto črtu má Dodik spoločnú aj so svojím osobným priateľom Robertom Ficom. Dodik a Fico – obaja nominálne sociálni demokrati – sa poznajú už od čias Ficovej prvej vlády.

A istou zhodou okolností bosniansko-srbský sociálny demokrat a slovenský birmovaný komunista prešli podobným prerodom.

Fico sa svojho balkánskeho priateľa zastal v septembri 2023, keď kritizoval kritické vyjadrenia TA3 na Dodikovu adresu, a vyhlásil, že Dodik je „veľmi suverénny politik“, ktorý „veľmi oprávnene kritizuje vzťahy v Bosne a Hercegovine, ktoré sú veľmi napäté“. Do detailov, ako napríklad že vzťahy sú v nemalej miere napäté práve pre konanie Milorada Dodika, slovenský premiér vtedy už nezachádzal. O prípade sme písali na tomto mieste.

Dodik zas Ficovi blahoželal k víťazstvu vo voľbách a po vlaňajšom atentáte sa vyjadril, že ho „šokovala [...] správa o útoku na môjho priateľa Roberta Fica“. „Dúfam, že vyhrá tento boj o život, a modlím sa za to,“ dodal.

Orbán a Trump

Opierať sa vedel Dodik aj o podporu z Budapešti. Maďarsko blokovalo zavedenie európskych sankcií proti bosniansko-srbskému politikovi, ktorý patrí k celej sieti maďarských klientov na Balkáne.

Aj ak by súd v druhej inštancii potvrdil rozsudok proti Dodikovi, pred rozsudkom by mohol utiecť do Srbska či Maďarska. Budapešť poskytla azyl už jednému prominentnému zločincovi z regiónu, macedónskemu expremiérovi Nikolovi Gruevskému. Toho za korupciu v jeho domovskej krajine odsúdili na dva roky väzenia.

Dôležitejší by pre Dodika aj Bosnu mohol byť šesťročný zákaz vykonávania politických funkcií. Ten by ho odstavil ako najmocnejšieho muža v Banja Luke.

Nádej, že rozsudok odvalí aspoň jeden balvan v Bosne, sa však môže ukázať ešte ako predčasná. S obratom vo Washingtone sa verdikt môžu pokúsiť ovplyvniť aj Spojené štáty. Dodik v utorok v Bosne privítal Rudyho Giulianiho, ktorý si nasadil šiltovku s nápisom „Make Srpska Great Again“, a aj Trumpov „poverenec pre špeciálne operácie“ Richard Grenell, ktorý sa už počas Trumpovho prvého obdobia v úrade venoval Balkánu, bol Srbom neobvykle naklonený.