Koalícia vráti „horalkový paragraf“ Vinu za nárast krádeží odmieta, hádže ju na „štvavú kampaň“ opozície a novinárov

Minulý rok zmenila Ficova vláda tresty za drobné krádeže. Výška priestupku sa zdvihla z 266 na 700 eur. Už krátko nato hlásili predajcovia nárast krádeží. 

Vyššia miera kriminality bola témou aj posledných týždňov. Na alarmujúcu situáciu poukazovali najmä primátori a starostovia a s kritikou sa k nim pridal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Koaliční politici však spočiatku stav zľahčovali, odmietali súvislosť so zmenou trestných kódexov a opozíciu či médiá obviňovali zo strašenia ľudí. Bývalý šéf polície a podpredseda Smeru ľuďom odporúčal, aby si lepšie zamykali bicykle, a šéf branno-bezpečnostného výboru Richard Glück prišiel s nápadom, že páchateľom by dal ako trest nosiť mikinu s nápisom „Kradol som“.

Predminulý týždeň však premiér Robert Fico prvý raz priznal problém a avizoval zmenu zákona. Hovoril, že sa čuduje niektorým predstaviteľom, prečo sa „tak držia“ novelizácie trestných kódexov, ktorá podľa opozície aj samospráv nárast kriminality spôsobila. „Nechápem, prečo by sa ministri mojej vlády mali nechať masírovať pre také nezmysly,“ vravel v relácii STVR.

Situáciu sa rozhodol riešiť rýchlo a Trestný zákon sa bude opäť meniť. 

Už v stredu vláda prijala návrat tzv. horalkového paragrafu, čo znamená, že krádeže s malou škodou budú opäť trestné v prípade, keď páchateľ už kradol dvakrát za posledný rok. Výška škôd sa upravovať nebude. Krádež bude teda trestným činom po treťom opakovaní bez ohľadu na výšku škody a hroziť za ňu budú dva roky väzenia.

„Výška škody s tým nemá nič, pretože priemerná výška škody drobných krádeží je vo výške 50 až 70 eur,“ povedal minister spravodlivosti Boris Susko.

Opätovné zavedenie pravidla „trikrát a dosť“ bolo jednou z požiadaviek primátorov a starostov, o ktorom hovorili v poslednom čase.

Parlament by mal zákon riešiť už na najbližšej schôdzi v zrýchlenom režime.

Ilustračné foto: Postoj/Juraj Brezáni

Návrat pravidla „trikrát a dosť“

Minister Susko, ktorý návrh predkladá, priznáva, že nárast krádeží je realitou, zodpovednosť však hádže na opozíciu a médiá. Hovorí z ich strany o „štvavej kampani“, ktorú nazval „Kradnúť sa oplatí“.

„Cieľom návrhu zákona je reagovať na súčasný nárast počtu deliktov proti majetku a zvýšenie agresivity v spoločnosti. V nadväznosti na dezinformačnú kampaň médií a výzvy niektorých politických predstaviteľov, ktorí zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa, bola zaznamenaná vyššia miera drobných krádeží, agresivita ich páchateľov a spoločenský dopyt po tvrdšej reakcii proti týmto deliktom,“ píše v dôvodovej správe k návrhu.

„Týmto rozširovaním nepravdivých informácií došlo k podnecovaniu verejnosti na páchanie týchto deliktov, čo sa prejavilo najmä u recidivistov, ktorí začali vo vyššej miere páchať drobné krádeže, obvykle v hodnote 50 až 70 eur. V spojení so súčasným zvýšeným spoločenským napätím a zvýšením agresivity verejnosti sa aj páchatelia týchto priestupkov začali správať pri ich páchaní agresívnejšie, čo zvýšilo aj citlivosť verejnosti na tieto delikty. S uvedeným agresívnym správaním páchateľa sú spojené aj dodatočné problémy, najmä pre maloobchodné prevádzky.“

Nárast kriminality nie je len pocitKrompachy sú po zotmení ľudoprázdne právom, trestné činy tu stúpli dvojnásobne

Juraj Brezáni

Novela by mala meniť aj exekučný poriadok. Exekútori budú môcť uložiť donucovacie opatrenia pri vymáhaní náhrady škody od páchateľov, ak pôjde o priestupok alebo trestný čin.

Susko: Ide len o prvý krok

Minister Susko hovorí, že zmena trestov za drobné krádeže je len prvým krokom zo série opatrení, ktoré chcú prijať na zlepšenie situácie. Nasledovať budú podľa jeho slov úpravy drobných obecných služieb a zvýšenie vykonateľnosti sankcií v priestupkovom zákone. Riešiť chcú aj recidívu, náhradu škody a vykonateľnosť rozhodnutí tak, „aby právny systém fungoval predvídateľne a efektívne“. 

Susko na tlačovke hovoril, že opozícia a médiá šírili v posledných mesiacoch klamstvá o krádežiach. 

„Dôsledky tejto manipulatívnej kampane boli okamžité a kradnúť si chceli vyskúšať aj takí páchatelia, ktorí by to nikdy neurobili. Niektorí mladí si z toho urobili hru, recidivisti získali motiváciu a zamestnanci obchodov začali pociťovať strach,“ povedal minister.

„Omnoho väčší problém ako toto je narastajúca agresivita, nahromadený hnev a nebezpečný nárast nenávisti. Kampaň Kradnúť sa oplatí je ukážkou toho, ako sa klamstvo môže stať pracovnou metódou bez ohľadu na dôsledky. A nielen škody, ktoré vznikajú pre obchodníkov, ale aj na atmosféru, ktorá môže viesť k nešťastiam, kde ide o pokus vyvolávania chaosu a destabilizácie.“

Minister spravodlivosti Boris Susko. Foto: TASR

Zástupcovia Únie miest Slovenska, ktorí v uplynulých týždňoch najviac zdôrazňovali nutnosť zmeny zákona, oceňujú, že štát uznal ich argumenty.

„Je to signál, že bezpečnosť obyvateľov je spoločnou prioritou. Očakávame, že legislatívna zmena bude prijatá a aplikovaná čo najskôr,“ uviedol pre TASR prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček. 

Viceprezident únie a bratislavský primátor Matúš Vallo považuje za dôležité, aby po zmenách v zákone štát riešil aj ďalšie otvorené témy súvisiace s bezpečnosťou. 

„Tými sú najmä zvýšenie počtu štátnych policajtov v mestách a obciach, posilnenie kompetencií mestskej a obecnej polície, právomocí samospráv voči záložniam a predaju alkoholu či zriadenie tzv. záchytiek,“ dodal Vallo.

Fico si myslí, že to nepomôže

Premiér nedávno v relácii Sobotné dialógy STVR vravel, že podľa jeho názoru sa sprísnením zákona situácia nezlepší.

Zástupcovia miest a obcí či predavači v obchodoch pritom často upozorňovali, že nárast drobných krádeží nastal práve po minuloročnej zmene trestov.

Primátori sa zhodli so Žilinkom, že treba riešiť kriminalituChcú viac policajtov v uliciach aj návrat záchytiek

TASRPostoj

„Neverte v to, že keď sprísnite zákon, tak to automaticky vedie niekoho k tomu, že prestane páchať zločin. Korene zločinu sú inde,“ povedal premiér s tým, že keď v niektorých krajinách existuje trest smrti, napriek tomu sa tam ľudia dopúšťajú trestných činov. „Máte sociálne dôvody, ekonomické dôvody, je to otázka drzosti. Možno aj toho, že keď vidia, že sa priestupky nehýbu, tak si dovolia viac,“ vravel Fico.

„Nie som osobne presvedčený, že aj keby sme zaviedli trest odtínania ruky, tak by to automaticky pomohlo. Ale ak je toto najväčší problém opozície a generálneho prokurátora, tak nech sa páči. V decembri urobíme rýchlu novelizáciu Trestného zákona, a kto ukradne povedzme horalku, nech dostane tridsať rokov väzenia. Dúfam, že budete všetci spokojní. Len potom sa vás spýtam o pol roka, keď budeme mať tridsať rokov za krádež horalky, no nárast trestných činov bude rovnaký, či ste všetci spokojní. Ale asi to urobíme. Nechápem, prečo by sa ministri mojej vlády mali nechať masírovať pre také nezmysly.“

Opozícia: Priznali nárast krádeží, ktorý doteraz popierali

Podľa KDH je reakcia ministerstva spravodlivosti na nárast drobných krádeží neskorá a neefektívna. Úprava Trestného zákona je podľa Viliama Karasa len dôsledok zle nastavenej trestnej politiky vlády, ktorej hlavným cieľom „nebolo riešiť kriminalitu, ale zahojiť svojich ľudí“. Upozornil, že vláda dlho ignorovala varovania z obcí, miest, obchodov aj od občanov.

Návrat „horalkového paragrafu“ podľa neho nie je systematické opatrenie, no iné sa okamžite realizovať nedá. „Vznikol preto, lebo vláda nemá kapacitu predložiť kvalitné a odborné riešenia,“ skonštatoval Karas.

PS pripomenulo, že koaliční politici priznali nárast krádeží v obchodoch, hoci doteraz to popierali. Opozičné hnutie kritizuje, že aj ďalšiu novelu prijala vláda narýchlo a bez odbornej diskusie. Poslankyňa Zuzana Števulová upozornila, že vláda čakala s nápravou rastúcej kriminality vyše roka.

„Obavy obchodníkov ignorovala až do stavu, keď sa krádeže, vlámania a agresivita naplno vyliali do nášho verejného priestoru,“ uviedla Števulová. „Otázne však je, či sa im podarí situáciu vyriešiť tak, aby v predvianočnom období obchody pocítili zlepšenie.“

PS odmietla obvinenia, že opozícia nabádala ku krádežiam. „Za túto situáciu je zodpovedná len a len vláda, ktorá trestné právo pláta jednou záplatou za druhou,“ cituje TASR Števulovú.