Bez serióznej metodiky a systému Slovenský diaľničný plán ako surreálny zoznam prianí

Ministerstvo dopravy v júni aktualizovalo svoj „harmonogram pre plánovanie cestnej infraštruktúry“. Prečo tie úvodzovky? Hoci ide – teda malo by ísť – o investičný plán rozhodujúci o desiatkach miliárd eur, serióznosť a prehľadnosť dokumentu tomu absolútne nezodpovedajú.

Presný opak je pravdou a je to až groteskné. Napríklad posledné dni po facelifte webovej stránky v júli dočasne zmizla aktualizácia na súčasný rok 2025, ktorá bola pôvodne zverejnená v júni. Ostali neprehľadné odkazy na vládne rokovania, pri ktorých dlho riadne nesedeli roky.

Vzhľadom na závažnosť témy – celkovo ide o 18 miliárd na najbližších desať rokov – by občan mohol čakať, že sa pri aktualizácii harmonogramu pred kamery postaví sám minister a v troch bodoch zhrnie stav zásobníka projektov a hlavné zmeny za ostatný rok. Alebo minimálne sa na webe objaví normálny, ľudsky stráviteľný dokument, z ktorého každý čitateľ pochopí, kedy budú tie-ktoré cesty reálne postavené.

Ale to sme asi príliš naivní.

Stratégia? Aká stratégia?

Aktualizácia na rok 2025, tak ako aj minuloročná verzia, v skutočnosti ponúka výlučne dva veľké a ťažko čitateľné excely, jeden pre projekty Národnej diaľničnej spoločnosti a druhý pre Slovenskú správu ciest. Každý obsahuje v princípe jednu tabuľku na niekoľko tisíc riadkov, ktorá udáva náklad v eurách podľa projektu, účelu a roka.

Dva excely – a to je všetko. Chýba akékoľvek vysvetlenie, prečo sa ten-ktorý cestný úsek pripravuje a aké má aspoň základné parametre, teda dĺžku, percento tunelov alebo počet pruhov.

Pomenujme očividné – žiadna ucelená stratégia pre cestné investície dnes v skutočnosti neexistuje. Tieto excely tvoria len relatívne náhodný zoznam projektov a k nim priradených rokov a nákladov.

Úbohý stav zverejnených dokumentov okrem iného naznačuje, že akákoľvek zmena v budúcnosti je z pohľadu ministerstva v poriadku, lebo sa niekde v tom exceli stratí – alebo sa pred verejnosťou rovno stratí celý excel. Napríklad keď sa rozpočet len tak nafúkne na dvojnásobok alebo pribudne nový obrovský projekt a bezdôvodne odsunie ostatné do vzdialenejšej budúcnosti.

Za normálnych okolností by vo funkčnej vláde mal minister dopravy ísť za tento výkon na koberček k premiérovi alebo prezidentovi a na diskusiu by mohla prísť aj demisia. Namiesto toho ho premiér chváli, že rozostaval republiku.

Ako sme sa do tohto zúfalého stavu dostali?

Akoby sme boli niekde pod AltajomTunel Karpaty alebo Ako minúť miliardy bez efektu

Peter Vanya

Koniec rozumu

Na to je potrebná historická odbočka. Ešte v roku 2020 vznikla na ministerstvách dopravy a financií prioritizácia všetkých cestných projektov ako metodika a neskôr haromogram projektov. Zozbierané boli všetky úseky na diaľniciach a cestách I. triedy, odhadli sa ich benefity a po započítaní kritérií ako „medzinárodný význam“ pri diaľkových TEN-T koridoroch sa zoradili podľa spoločenského prínosu. S tým sa malo začať konať, čo znamená v dohodnutom poradí pripravovať dokumentáciu a následne stavať.

Dnes je táto prioritizácia zabudnutá a súčasný minister sa tvári, ako keby nikdy neexistovala. Príkladom je tunel Karpaty na D4 pri Bratislave, ktorý sa z úseku nehodnoteného prehupol do centra pozornosti bez inteligentného odôvodnenia.

Prioritizáciu nahradil súčasný harmonogram, ktorému chýba akýkoľvek kontext dopravnej potreby, teda ušetrený cestovný čas a kilometre, intenzity a zápchy. 

Od roku 2021 sa prestriedali ministri a pomenili dlhodobé plány. Pozrime sa, čo sa pomenilo len od minulého roka, hoci vláda a minister sú tí istí, a aký to má dosah na rozpočet.

Ako sa zmenili výdavky za rok

Celkový rozpočet na najbližších 10 rokov (2025 až 2034) stúpol o takmer tretinu, zo 14 na 18,1 miliardy. To je pozoruhodný výkon v čase konsolidácie. Človek by očakával nárast mierne nad infláciu, typicky 3 až 5 %, ale je to výrazne viac.

Dôvodom však nie je primárne inflačné zdražovanie, ale hlavne obrie nafúknutie výdavkov v rokoch 2028 až 2031 na asi dvojnásobok minuloročného plánu.

Kto a ako to ufinancuje, verejnosti nikto nevysvetlil. 

Historicky podľa odhadov z prioritizácie je Slovensko schopné dávať na cestné investície asi 0,8 % HDP. Pri HDP za rok 2024 na úrovni 131 miliárd ide o len niečo vyše miliardy eur, teda výrazne menej, než ukazujú plány ministerstva.

Ide tak o vodenie občana za nos. Už dnes je prakticky úplne jasné, že Slovenská republika si o 3 – 4 roky nebude môcť dovoliť dávať dve-tri miliardy eur na nové diaľnice. Štátny rozpočet je už roky na hrane, alebo skôr za hranou, a nízky ekonomický rast nedáva nádej na zlepšenie.

Hlavné zmeny v stavaných úsekoch

Ak sa zameriame iba na stavebné náklady diaľničných projektov v správe NDS (teda všetko okrem dokumentácie a pozemkov), tie pri tohtoročnej aktualizácii narástli o neuveriteľné dve a trištvrte miliardy len do roku 2030.

Na najbližších päť rokov si najviac polepšili hlavné ťahy D1, R2 a R4. Špecificky ide o východnú časť D1 za Košicami, na ktorú sa má minúť 600 miliónov a má byť hotová už do roku 2032. Na R2 sa má stavať na západe aj v strede, spolu 1,1 miliardy. R4 sa celá v čase posunula dopredu, medzi rokmi 2028 a 2030 sa má na nej preinvestovať viac ako miliarda.

Graf: Selekcia čisto stavebných nákladov podľa hlavných diaľničných ťahov

Špeciálnou stavbou, ktorej výkop sa zrazu objavil už v roku 2030, je spomínaný tunel Karpaty. Prekvapivo sa zdá, že jeho cena medziročne klesla z miliardy a pol na necelú miliardu eur. Vzhľadom na chýbajúce predpokladané výdavky po roku 2034 ide pravdepodobne o preklep, nie reálnu snahu o zlacnenie projektu, ale naisto to nevieme. Stále však platí, že ide o mimoriadne zbytočný projekt s negatívnou spoločenskou návratnosťou (podľa oficiálnych dokumentov NDS), ktorý v serióznom investičnom pláne nemá čo hľadať.

Výdavky boli donedávna dostupné aj na obdobie po roku 2034, no v tohtoročnej aktualizácii z harmonogramu celkom vypadli. To je samo osebe zvláštna prax vzhľadom na nevyhnutnosť dlhodobého plánovania, veď typický úsek diaľnice sa podľa NDS pripravuje 14 rokov a v realite ešte dlhšie.

Jeden musí z kola von. Alebo viacerí

Čo si z toho odniesť? Keďže ministerstvo nič poriadne nevysvetľuje, možno sa domnievať, že ide o pokračovanie obľúbenej slovenskej investičnej stratégie „nikto vám nedá toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť“.

Je krajne nepravdepodobné, že sa z rozpočtu – podľa historických dát, nehovoriac o prebiehajúcej konsolidácii – podarí ufinancovať celú R4, východnú D1 a dlhé úseky R2 už do roku 2030, ktorý je prakticky za dverami.

Pre viaceré slovenské regióny to znamená, že sa časom od vlády alebo ministerstva dopravy dozvedia nepríjemné správy, pravdepodobne niečo v zmysle, že diaľnica prestala byť prioritou alebo – mysleli sme to dobre, ale situácia sa zmenila a nie sú peniaze. Ako je zrejmé už dnes. Je možno len zhodou okolností, že masívny nárast výdavkov je naplánovaný až po volebnom roku 2027.

Vlastne už teraz si to odnášajú chudobnejšie regióny v podobe odsúvania efektívnych a zároveň lacných obchvatov miest. Minister sa jasne vyjadril, že tieto prestávajú byť prioritou, a žiadne adekvátne dôvody neuviedol okrem tradičného – nie sú peniaze. Ukrátené tak budú – okrem iných – mestá ako Kežmarok a Strážske.

Ak by ministerstvo dopravy predsa len chcelo vytvoriť realistický plán na rozostavanie Slovenska, tlačilo by na jediný možný spôsob, ako zmestiť viac projektov do obmedzeného rozpočtu: zníženie jednotkových cien. O tom nabudúce.

Článok predstavuje súkromný názor autora.