Monumentálna Mahlerova Tretia symfónia A Slovenskú filharmóniu diriguje Juraj Valčuha

Tretiu symfóniu Gustava Mahlera naštuduje s orchestrom Slovenskej filharmónie Juraj Valčuha, hudobný riaditeľ Houston Symphony v Spojených štátoch amerických a aktuálne najrenomovanejší slovenský dirigent.

Symfónia č. 3 je neskororomantická kompozícia z prelomu 19. a 20. storočia, keď sa vo Viedni naplno rozvinula secesia, posledný umelecký štýl, ktorý ovplyvnil všetky oblasti umenia.

V hudbe sa prejavuje ornamentálnou melodikou, harmóniou posúvajúcou hranice tonality, farebnou inštrumentáciou, využívaním nových nástrojov aj rozširovaním hudobných foriem.

Rovnako dôležitý je aj subjektívny aspekt tejto hudby, ktorý odrážal životný štýl v časoch Belle époque.

Na jednej strane stojí inšpirácia prírodou, štylizácia ako protiklad braku, vyhýbanie sa citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle či hľadanie vyrovnanosti a pokoja, na druhej strane figuruje sklon k zmyselnosti, exotike až dekadencii.

Hudba Gustava Mahlera je charakteristická aj novou inštrumentáciou, keď sa nástroje v orchestri združujú v nových netradičných kombináciách, prepája sa symfónia s piesňovou formou a je tu aj inšpirácia ľudovou hudbou.

Rakúsky skladateľ Gustav Mahler (1860 – 1911)

Aj v tomto diele sa skladateľ inšpiroval zbierkou ľudových piesní Des Knaben Wunderhorn (Chlapcov zázračný roh), ktorú na začiatku 19. storočia vydali Achim von Arnim a Clemens Brentano.

V tretej vete symfónie používa melodický materiál piesne o kukučke Ablösung im Sommer (Striedanie stráží v lete) a v piatej aj vokálny part piesne Es sungen drei Engel (Traja anjeli spievajú). Zaujímavosťou je, že pôvodne mala mať Tretia symfónia aj siedmu časť, v ktorej chcel použiť text piesne Der Himmel hängt voll Geigen (Nebeský život), ktorú nakoniec použil vo Štvrtej symfónii.

Jednotlivé vety Symfónie č. 3 niesli pôvodne programové názvy, ktoré autor neskôr pre obavu z príliš konkrétneho výkladu vypustil. Napovedajú nám však obsah diela:

1. Pan  sa zobúdza, prichádza leto,

2. O čom mi rozprávajú kvety na lúke,

3. O čom mi rozprávajú zvieratá v lese,

4. O čom mi rozpráva človek,

5. O čom mi rozprávajú anjeli,

6. O čom mi rozpráva láska.

Tretiu symfóniu možno interpretovať aj ako odpoveď Gustava Mahlera na dielo Friedricha Nietzscheho a jeho koncepciu nadčloveka, ktorá bola neskôr zneužitá ideológiou národného socializmu.

Mahler si síce pre štvrtú vetu tejto symfónie vybral krátky text O Mensch! Gib acht! z knihy Also sprach Zarathustra, ale jeho zmysel posúva a v kontraste s Nietzscheho filozofiou ponúka víziu večnosti a prekonania všetkého pozemského. Jeho dielo je zároveň oslavou tajomnej až mystickej prírody, ktorú stavia proti Nietzscheho temným obrazom noci.

Monumentálnu šesťvetnú symfóniu dokončil Mahler v lete 1896 v malom drevenom domčeku, ktorý si dal postaviť na brehu jazera v rakúskom Steinbachu am Attersee. Dodnes tam stojí, a tak si vieme živo predstaviť, v akom idylickom prostredí s nádherným výhľadom na vodnú hladinu a alpské štíty komponoval.

Mahler symfóniu komponoval v lete 1896 aj v malom drevenom domčeku, ktorý si dal postaviť na brehu jazera v rakúskom Steinbachu am Attersee. FOTO – Wikipedia

Symfónia mala svetovú premiéru pod taktovkou samotného skladateľa, v tom čase riaditeľa Viedenskej dvornej opery (dnes Viedenskej štátnej opery), v nemeckom Krefelde (blízko Düsseldorfu) v lete 1902. Jeden z najväčších dirigentov 20. storočia Bruno Walter, ktorý bol na začiatku svojej kariéry dirigentom orchestra Mestského divadla v Prešporku (dnes historická budova SND), ju označil za „kozmický sen“.

So Slovenskou filharmóniou pod taktovkou dirigenta Juraja Valčuhu uvedie Symfóniu č. 3 d mol ženská časť Slovenského filharmonického zboru pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala, Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením zbormajstrov Magdalény Rovňákovej a Gabriela Rovňáka, altové sólo interpretuje Ester Pavlů.