Opozičná spolupráca Koniec tézy o tom, ako Fico ústavou rozbil opozíciu

Predsedovia PS, SaS, KDH a Demokratov sa stretli na spoločnom obede a dohodli sa na konzultáciách o programových prioritách. Deklarovali aj spoločný politický cieľ, vymeniť po parlamentných voľbách Roberta Fica.

Strany sa dohodli, že budú na expertnej úrovni hľadať programové prieniky v oblastiach, ako sú verejné financie, zahraničná politika, decentralizácia, vzdelávanie, obrana, spravodlivosť, pôdohospodárstvo, životné prostredie a zdravotníctvo.

Hodnotové témy, ktoré rozdeľujú konzervatívcov a liberálov, majú zatiaľ ostať mimo týchto spoločných debát.

Na tejto udalosti je zaujímavých viacero momentov.

Najskôr si však pripomeňme dni, keď bola schválená novela ústavy a verejný priestor bol zahltený katastrofickými scenármi o tom, ako sa Robertovi Ficovi podarilo rozbiť opozíciu a KDH sa už chystá vládnuť so Smerom.

Stačil krátky čas, aby sa ukázalo, aká iracionálne hysterická môže byť v niektorých chvíľach slovenská verejná debata.

Robert Fico, samozrejme, návrhom ústavy sledoval aj cieľ vniesť rozkol medzi opozičných liberálov a konzervatívcov. Krátkodobo sa mu to aj podarilo, stačí si spomenúť na progresívne vylučovania z povolebnej spolupráce a vyhlásenia o tom, že PS možno bude musieť prehodnotiť spoluprácu s KDH.

Ak si však predseda Smeru myslel, že pomocou tejto témy dokáže opozíciu dlhodobo rozštiepiť, tak mu to nevyšlo. Lídri štyroch opozičných strán sa len niekoľko týždňov od schválenia dokázali dohodnúť na mechanizmoch programovej spolupráce a zároveň deklarovali, že chcú spoločne vytvoriť alternatívu k Ficovi. Čo nie je úplná maličkosť.

Spolu s Robertom Ficom sa mýlili aj všetci tí, ktorí prognózovali, ako prijatie novely ústavy zásadne preformátuje opozičnú časť spektra a sťaží vytvorenie alternatívy k Ficovi.

Dnes, keď emócie už trochu opadli, dá sa prísť aj s takým „kacírskym“ názorom, že prijatie novely ústavy to, naopak, uľahčuje. 

Je úplne jasné, že ak má byť na Slovensku po voľbách zložená vláda bez Fica a jeho spojencov, budú ju musieť spoločne vytvoriť dnešní opoziční konzervatívci s liberálmi a progresívcami. 

Časť členov a voličov KDH má však zo spoločného vládnutia s Progresívnym Slovenskom obavy. Bojí sa, že nedokáže čeliť kultúrnemu aktivizmu progresívcov a zaplatí za to stratou skupiny najkonzervatívnejších prívržencov, čo by pre stranu, ktorej podpora sa hýbe medzi piatimi až siedmimi percentami, mohlo byť zničujúce. 

Ukotvenie viacerých kultúrnych priorít KDH v ústave tento typ obáv konzervatívcov zo spoločného vládnutia s progresívcami oslabuje. Niektoré konzervatívne červené čiary už totiž budú chránené ústavou, čo nebude jednoduché zmeniť.

Vznik spoločnej vládnej zostavy progresívcov a konzervatívcov tak môže byť aj vďaka prijatiu novely ústavy po ďalších voľbách jednoduchšie.

Alternatíva k Robertovi FicoviLídri opozície hľadajú programové prieniky bez Matoviča. Riešme, čo nás spája, tvrdia

Juraj Brezáni

Ale vráťme sa k stretnutiu opozičných predsedov.

Určite sa dá formulovať výhrada, či je dobrou stratégiou ignorovať Igora Matoviča, keďže prieskumy zatiaľ nedávajú opozícii šancu zostaviť vládu bez neho. Alebo sa dá pripomínať, že témou by nemala byť iba programová spolupráca, ale aj predvolebná stratégia, ktorá by eliminovala riziko prepadnutia väčšieho počtu opozičných hlasov. 

Ale vzhľadom na to, že mnohí voliči vnímajú práve rôznorodosť opozície ako jej veľkú slabinu a s týmto faktorom kalkulujú aj v Smere, je ohlásená spolupráca štyroch opozičných strán na programových prioritách dobrým signálom.