Párová terapia Z manžela sa stal skalný fanúšik Smeru obdivujúci Rusko a súhlasí so zabíjaním Ukrajincov. Začína sa mi hnusiť

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, skutočne neviem, ako sa mám vyrovnať so svojou situáciou. Doma máme s manželom rozdielne politické názory. Keď som to riešila s priateľmi, tak sa mi smiali, že by som sa hádam pre takú vec nerozvádzala. Pre mňa to však začína byť až neriešiteľný problém. 

S manželom som sa zoznámila, keď sme obaja mali 17 rokov, obaja sme boli pre seba navzájom prvá láska. Ako mladí sme riešili úplne iné veci ako politiku, mali sme spoločné ciele, rodinu, spoznávanie sveta, prácu. Po skončení strednej školy sme sa vzali, všetci nás považovali za veľmi mladých, že by sme mali počkať, ale tak sme to cítili a chceli sme to. Máme dve deti, dnes majú 9 a 11 rokov. Manžel chcel uživiť rodinu, neriešil ďalej vzdelanie, od strednej školy pracuje. Ja som si popri materskej dovolenke externe spravila vysokú školu, dnes pracujem ako živnostník, nezarábam extrémne veľa, ale na živobytie nám to stačí, som so svojou prácou spokojná. Nikde by nemusel vzniknúť žiadny problém, keby... 

Manžel, ktorý v našej mladosti nikdy neriešil politiku, je zrazu nasatý na Infovojne, je tvrdý smerák, rovnako aj celá jeho rodina. Nevadí, čo sa teraz schválilo, myslím tým ďalší konsolidačný balík, ktorý mňa ako živnostníčku veľmi zasiahne, za všetko môže niekto iný, Heger, Matovič, Ukrajina. Navyše keby mohol, tak by sa presťahoval do Ruska. Začína to byť pre mňa neznesiteľné. Po ohlásení konsolidačného balíka mám chuť zdvihnúť sa odtiaľto a s deťmi odísť. Máme deti, hypotéku, som SZČO, veľmi ma tieto zmeny zasiahnu a manžel? So všetkým súhlasí, lebo Fico je vševediaci guru. Odísť nechce a neplánuje. A tým, že súhlasí s útokom Ruska na Ukrajinu a obhajuje zabíjanie civilistov a detí, sa mi už úplne zhnusil. 

Ako som už spomínala, podľa mojich priateľov je to nepodstatné a rozdielne politické názory nepovažujú za dôvod, aby sme sa odcudzovali. Už začínam pochybovať, či som normálna, pretože pre mňa sa to stáva niečím neprekonateľným. Čo s týmito pocitmi robiť? Ako sa to dá riešiť? A dá sa to vôbec? 

Milá čitateľka, to, čo píšete, musí byť naozaj veľmi ťažké. Nepovažujem to ako vaši kamaráti za drobnosť, keďže vidím, aký je váš vzťah momentálne rozkolísaný. Hnev, smútok, zhnusenie sú v tomto čase oprávnené emócie. Partnera akoby nespoznávate, respektíve objavujete novú, temnú stránku jeho názorov, presvedčení. 

Neviem, či vaše odcudzenie prišlo len v súvislosti s politikou alebo ste sa vzďaľovali už dávnejšie predtým, prípadne v akých iných oblastiach. A tiež nečítam, čo vám momentálne funguje a v čom je vaše puto pevné.

V každom prípade, bolo by dobré utriasť si sama pred sebou (alebo s niekým blízkym či odborníkom), či ste ochotná a pripravená vo vzťahu zostať, a ak, tak za akých podmienok. V čom vám stojí za to v ňom pokračovať a oň bojovať. Rozumiem, že manželstvo s deťmi je silným záväzkom, avšak vaše psychické zdravie a vývin detí v bezpečnom prostredí tiež nie sú zanedbateľné hodnoty.

Je možné, že vaša komunikácia už v tomto stave nie je konštruktívna. Konfrontácia s predloženými faktami (rodinné financie na papieri „čierne na bielom“) je pravdepodobne bez efektu. Ak nájdete v sebe odhodlanie zmeniť spôsob, ponúkam pár tipov. Niekedy pomôžu malé zmeny. 

Pri rozhovoroch s manželom skúste zmeniť vyjadrovanie a tiež neverbalitu pri spomínaných témach. Napríklad ho nebudete obviňovať, že je bezcitný, keď schvaľuje vojnu, ale poviete, ako vám je, keď ho počúvate. Hovorte za seba, nie poukazovaním na jeho (z vášho pohľadu) zlé názory. Tie totiž z niečoho vychádzajú a má pre ne vnútri oporu.

Môžete to formulovať v zmysle „Potrebovala by som ti lepšie rozumieť, ako to myslíš“. Nezostať pri frázach, ktoré už poznáte. Povedzte napríklad, že vám je smutno, keď si predstavíte smrť a bolesť na fronte, aký strach by ste prežívali, keby bol na mieste vojakov on alebo niekto z vašich blízkych a podobne.

Odporúčam stanoviť si hranice, pravidlá. Ak vám už vôbec nevyhovuje otvárať tému politiky, povedzte jasne a pokojne, že o nej nechcete debatovať a ani počúvať. Napríklad „nechcem/nemôžem/nebudem sa s tebou rozprávať o tejto téme/týmto tónom/pred deťmi/ak nemáš záujem o môj názor/ak urážaš moje hodnoty“. Nechcieť zmeniť jeho, ale ani neignorovať vlastnú potrebu rešpektu. Hranice nie sú o tom, čo urobí druhý, ale čo urobíte vy. Napríklad odídením z miestnosti.

Inokedy si môžete vyhradiť viac času na rozhovor o vašom vzťahu celkovo, po čom znova túžite, na čo spomínate a rada by ste znova do vzťahu priniesli – blízkosť, spoločné názory na spoznávanie sveta, rodinu. Tiež sa pozrite na manžela v širšom kontexte, nielen skrz politiku. Možno znovuobjavíte aj jeho pozitívne stránky.

Čo sa týka detí, pravdepodobne vnímajú súčasný nepokoj a nejednotu. Otvorene sa s nimi rozprávajte bez toho, aby ste znevažovali manžela čo i len drobnými poznámkami. Nie je potrebné ísť do detailov vo veci politiky, stačí stručne opísať, že máte odlišné názory a podľa ich otázok pokračujte v jednoduchom vysvetľovaní.

Prajem vám, aby ste našli nový spôsob spolunažívania ako dvaja rozdielni, ale rešpektujúci sa (a časom opäť milujúci) dospelí ľudia. Alena Michalcová.