Týždenný výber Jozefa Majchráka Ako sa dajú zdemolovať aj úplne bezproblémové vzťahy

V piatok sa v Užhorode stretli Robert Fico s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili spolu o energetike, európskej integrácii, ale aj o bezpečnostných a geopolitických otázkach.

To, že sa slovenský premiér a ukrajinský prezident stretli, je dobrou správou. Rovnako ako informácia od ministrov zahraničných vecí oboch krajín, že koncom októbra by sa malo v Sobranciach uskutočniť spoločné zasadnutie oboch vlád.

Vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou prešli v ostatných rokoch zaťažkávajúcou skúškou a treba otvorene povedať, že nie sú dobré. To nakoniec uznal aj Fico, keď po stretnutí so Zelenským hovoril o tom, že podstatu spolupráce v nich prekryli rozdielne politické názory.

Na tom však nesie veľký podiel viny práve slovenský premiér, ktorý na surfovaní na protiukrajinských náladách založil svoju aktuálnu politickú stratégiu.

Bolo by preto veľkou vecou, keby stretnutie v Užhorode znamenalo obrat k lepšiemu. Posun od cynického zneužívania ukrajinskej karty v domácej politike aspoň k nejakému empatickému pragmatizmu. Keďže však Roberta Fica dobre poznáme, len ťažko sa nám niečomu takému verí.

Neexistujú pritom vážnejšie dôvody na to, aby vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou boli problémové. So svojím východným susedom nemáme žiadne územné spory, nezaťažujú nás historické traumy a na rozdiel od Maďarska nemáme na Ukrajine ani početnú národnostnú menšinu.

Keď sa vrátime do čias pred rusko-ukrajinskou vojnou, tak naše vzťahy charakterizovala skôr ambivalentnosť. Ak sa aj slovenská zahraničná politika pozerala na Východ, Ukrajinu prehliadala a dôležité pre ňu bolo vždy Rusko. Okrem geopolitiky bola dôvodom najmä závislosť od dodávok ruských energetických surovín.

Zároveň však platí, že keď sa z Kyjeva pozerali na Západ, dôležité pre nich boli aj úplne iné metropoly ako Bratislava.

Nejaké symbolické gestá nad rámec oficiálnej diplomacie sa však udiali, aj keď ich nebolo veľa.

Jedným z nich bola napríklad cesta bývalého prezidenta Michala Kováča do Kyjeva počas Oranžovej revolúcie, keď vystúpil priamo na Námestí nezávislosti a podporil demonštrantov a ich lídra Viktora Juščenka.

„Nie sú tam žiadni výtržníci. Je to obdivuhodná demonštrácia túžby Ukrajincov po spravodlivej spoločnosti,“ reagoval Michal Kováč v slovenských médiách na naratívy, ktoré už vtedy šírila ruská propaganda. Táto jeho cesta sa udiala s vedomím vlády a bola koordinovaná s ministerstvom zahraničných vecí.

Asi najnegatívnejšou epizódou slovensko-ukrajinských vzťahov bola plynová kríza v roku 2009, počas ktorej sa vtedajšia ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková správala voči Robertovi Ficovi a slovenskej vláde arogantne.

Niektorí niekdajší Ficovi spolupracovníci hovoria, že aj v tomto osobnom ponížení, keď ho ukrajinská premiérka nechala dlho čakať a v podstate sa s ním odmietla baviť, treba vidieť jednu z príčin jeho negatívnej emócie voči Ukrajincom.

Napriek tomuto incidentu sa Slovensko podieľalo na projekte reverzného toku plynu zo západu, čo pomohlo Ukrajine znížiť energetickú závislosť od Ruska a Kyjev to hodnotil ako priateľské gesto.

Po ruskej invázii v roku 2022 sa vtedajšia politická reprezentácia (vláda aj prezidentka) nielen jednoznačne postavila na stranu Ukrajiny, ale napadnutej krajine sme poskytli aj významnú vojenskú pomoc.

Slovensko zo svojich obranných zásob dodalo systémy protivzdušnej obrany S-300, stíhačky MiG-29, vrtuľníky M-17, muníciu pre raketomety Grad, húfnice Zuzana 2, odmínovacie systémy Božena, bojové vozidlá pechoty BMP-1, muníciu, palivo.

V rokoch 2022 – 2023 sme boli piatym najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine v pomere k HDP.

Zároveň sme poskytli humanitárnu pomoc za viac ako 5 miliónov eur a v Košiciach vzniklo logistické centrum, cez ktoré sa distribuovala pomoc aj z iných krajín EÚ.

S nástupom vlády Roberta Fica došlo k ochladnutiu vzťahov, čo bolo spôsobené nielen tým, že nový kabinet odmietal vojenskú pomoc mimo komerčných zákaziek.

Išlo o logický dôsledok stavu, keď dve strany novej vládnej koalície politicky profitovali z mobilizácie protiukrajinských nálad v spoločnosti.

Hoci bolo zrejmé, že vzťahy Kyjeva s novou slovenskou vládou už nebudú také srdečné ako s tou predchádzajúcou, Ukrajinci mali záujem o to, aby pragmaticky fungovali a neboli otvorene nepriateľské. Jednoducho nepotrebovali mať v susedstve ďalšieho Viktora Orbána.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ po spoločnom stretnutí s Ficom hovoril o „novom pragmatizme“ a zdalo sa, že slovenský premiér na to reflektoval. Vlády sa dohodli na viacerých cezhraničných projektoch a Fico viackrát prízvukoval, že s ukrajinským premiérom si osobne rozumie.

Potom však na prelome rokov 2024 a 2025 prišiel spor o tranzit plynu a následné Ficove stretnutia s Putinom, ktoré si Ukrajinci nemôžu interpretovať inak ako nepriateľské gestá zo strany Slovenska. 

Odrazilo sa to aj na náladách ukrajinskej spoločnosti. Kým ešte v marci 2023 podľa údajov Centra Razumkova vnímalo Slovensko pozitívne viac ako 80 percent Ukrajincov, v januári 2024 to už bolo iba viac ako 50 percent a dnes by to pravdepodobne bolo ešte menej. 

Robert Fico sa rád honosí svojou pragmatickou zahraničnou politikou. Pravdou je však opak. V oblasti bilaterálnych vzťahov s inými krajinami sa mu podarilo to, čo žiadnemu inému slovenskému premiérovi.

Dosiahol, že s Ukrajinou, s ktorou sme vždy vychádzali priateľsky a bezproblémovo, máme dnes najhoršie vzťahy spomedzi našich susedov, hoci na to neexistujú žiadne hlbšie historické, teritoriálne či politické dôvody.

Práve neexistencia tohto typu faktorov je však zároveň pozitívnou správou v tom zmysle, že naštrbené vzťahy sa budú dať zo strany Slovenska pomerne rýchlo opraviť. Stačí na to politická zmena.

Tomáš DruckerPrešiel som si každú jednu cirkevnú školu. Nikoho to neohrozí

Martin HanusAdam Takáč

Expert na panelové konštrukcieTo, že sa blíži koniec životnosti panelákov, nie je problém. Ak sa budú búrať, nebude to pre statiku

Kristína Votrubová

Predsedníčka Bundestagu KlöcknerováZrodila sa „konzervatívna hviezda“, jej dráha však môže pokojne mieriť do stratena

Martin Leidenfrost

Carlo AcutisSvätorečenie mileniála vyvolalo aj polemiky, niektorí spolužiaci nevedeli, že je veriaci. Cirkev si za tým stojí

Pavol Hudák

Stretnutie Fica s PutinomEšteže máme aj tradície, za ktoré sa nemusíme hanbiť

Jozef Majchrák

Zistenia NKÚNa školách hazardujeme s duševným zdravím detí. Štát ani nevie, koľko ho stoja školskí psychológovia

Alena Potocká