Analytik Balázs Jarábik o mierových rokovaniach Odstúpenie Donbasu pre Ukrajincov znamená uznanie toho, že prehrali vojnu

Balázs Jarábik je politický analytik a bývalý diplomat, ktorý sa zameriava na Ukrajinu a širší región východnej Európy. Je zakladateľom konzultačnej spoločnosti Minority Report, ktorá sa zaoberá strednou a východnou Európou, a partnerom v spoločnosti R.Politik.

V rokoch 2019 až 2023 pôsobil ako vedúci oddelenia pre politiku, analýzu a koordináciu v Poradnej misii Európskej únie (EUAM) na Ukrajine. V rokoch 2017 až 2018 radil ukrajinskej vláde v otázkach integrácie do EÚ. Riadil aj viaceré medzinárodné rozvojové projekty vo východnej Európe.

V rozhovore hodnotí prebiehajúce mierové rokovania a vysvetľuje pozície Ruska, USA a Európy. Hovorí aj o tom, prečo Ukrajinci nemôžu odstúpiť Rusom Donbas, a o šanciach dosiahnuť medzi Moskvou a Kyjevom kompromis. 

Prebehli dve kolá mierových rokovaní o Ukrajine, na Aljaške a vo Washingtone. Aká je šanca, že sa skončia nejakým reálnym výsledkom?

Ja to nazývam Trumpova mierová šou. Ale neboli len dve kolá, už predtým Ukrajinci s Rusmi rokovali v Istanbule a v Rijáde. Hoci to boli najmä technické rokovania o humanitárnych záležitostiach. Na to, aby Trump mohol dosiahnuť dohodu s Ruskom, potrebuje zmeniť ukrajinskú aj európsku pozíciu.

Zo summitu na Aljaške vyplynuli dve dôležité veci. Trump akceptoval ruskú pozíciu, že prímerie nie je možné, čo je z ruskej strany logické vzhľadom na to, ako sa vyvíja vojna. Rusi majú prevahu a Ukrajincom by prímerie vyhovovalo. Pokračovanie vojny je momentálne najsilnejší ruský nástroj na to, aby si vynútili svoje politické a strategické pozície. Toho sa dobrovoľne nevzdajú.

Západ sa snažil Rusko izolovať a sankcionovať, aby sme dokázali, že sme silnejší. Teraz sa vrátil Trump, ktorý má voči Rusku trochu odlišné ciele. Pre Američanov je hlavným protivníkom Čína a v tejto hre potrebujú neutralizovať Rusko.

Sledujeme teda ľahký strategický obrat.

Ten pôdorys dohody, o ktorom sa teraz hovorí, je takýto: odstúpenie časti Donbasu Rusom a nejaké bezpečnostné záruky. Je reálne, že by Ukrajina súhlasila s odstúpením tých častí Donbasu, ktoré Rusi ešte nedobyli?

Momentálne nie. Zelenskyj dal jasne najavo, že s tým politicky ani vojensky nemôžu súhlasiť. Rusi Donbas nechcú len kvôli územiu. Ak by ho získali, bola by to v ich očiach de facto kapitulácia Ukrajiny. Znamenalo by to, že Ukrajina akceptovala, že prehrala vojnu. Toto nechcú ukrajinskí politickí lídri ani spoločnosť akceptovať. Radšej teraz tlačia na to, aby sa stretol Putin priamo so Zelenským. Keďže Putin doteraz Zelenského neakceptoval ako legitímneho lídra, bolo by to pre nich malé taktické víťazstvo.

Okrem politických ste spomenuli aj vojenské dôvody. Tie sú aké?

Opevnenia, ktoré by zostali v Donbase. Za Donbasom sa začína step a najbližšie opevnené mesto je Pavlohrad, ktoré je vzdialené stodesať kilometrov. Ruskej armáde by sa takto otvoril operačný priestor až k Dnepru. Pre Ukrajincov je to nepredstaviteľné. Oni, samozrejme, neveria tomu, že ten konflikt sa dá regulovať tak, aby na nich Rusko opäť nezaútočilo.

Čo ukázali rokovania v Bielom domeAk by aj Putin podpísal mier, nie je to žiadna garancia

Adam Takáč

Čo si máme predstaviť pod bezpečnostnými zárukami „v duchu“ článku päť Severoatlantickej zmluvy, o ktorých sa teraz hovorí?

Ukrajina už teraz dostáva od Západu zbraňové systémy a spravodajskú podporu, tú najmä od Američanov. Integrácia jej armády do štruktúr NATO sa už de facto začala.

To, čo Ukrajinci veľmi chceli, bol priamy vstup Západu do vojny. To sme odmietli a jednoznačne odmietame aj naďalej. Teda tie sľuby, že v prípade budúcej ruskej invázie vstúpime do vojny, nie sú kredibilné. To neurobíme.

To, čo môže byť, je písomná garancia všetkých krajín vrátane Ruska. Existoval by nejaký kolektívny orgán, ktorý by rozhodol o podpore Ukrajiny v prípade útoku.

Ale veď to je jeden z dôvodov, prečo Ukrajinci v Istanbule s dohodou nesúhlasili. Znamenalo by to ruské právo veta na podporu Ukrajiny.

Ukrajina už v Istanbule navrhla individuálne garancie, lenže to by zároveň znamenalo, že západné krajiny by sa v budúcnosti museli zapojiť do vojny. Otázka však znie: od koho vlastne potrebuje Ukrajina garancie, keď nie od Rusov? Kto ešte chce zaútočiť? Myslím, že Fico a Orbán nie. To je práve tá akceptácia Ruska ako súčasti európskeho bezpečnostného systému, o ktorú Moskve ide.

Ako by teda mohol vyzerať realistický kompromis medzi Ruskom a Ukrajinou?

Ten neexistuje, takže vojna ide ďalej.

Čiže rokovania neuspejú?

Môžu uspieť, ale len na úkor jednej alebo druhej strany. A na čí úkor to bude, bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať vojna.

O veľa veciach, ktoré sa dejú v zákulisí, nevieme. Ale myslím, že Američania pochopili, že Rusi pevne stoja za svojimi pozíciami.

My chceme zmraziť konflikt kvôli Ukrajine. Rusi však vnímajú túto vojnu ako proxy vojnu so Západom, takže sa nebude hovoriť len o Ukrajine a Rusku, ale aj o tom, ako sa Rusko vráti do rokovaní o európskej bezpečnosti.

Preto bolo pre Trumpa včera dôležité, aby tam boli aj európski lídri, aby mohol Rusom demonštrovať, že sa ich pozícia zmení. Bude sa meniť postupne a medzitým bude vojna pokračovať.

Po stretnutí v Bielom domeZelenskyj i Európania stretnutie s Trumpom zvládli. No mnohé ostáva otvorené

Lukáš Krivošík

Čo konkrétne znamená Rusko v európskych bezpečnostných štruktúrach? Znamená to návrat k niečomu, ako bola dohoda o raketách krátkeho a stredného doletu INF?

Áno, bude to znamenať, že budeme mať znovu nejaké právne, zmluvné vzťahy medzi NATO a Ruskom.

Načo nám tieto zmluvy sú, keď Rusi porušili Budapeštianske memorandum alebo INF?

Ale akú máme alternatívu? Európania nechcú otvorenú vojnu s Ruskom. Nechce ju ani Rusko, lebo by ju prehralo. Ale má to jeden háčik, a to jadrový arzenál. Vo väčšej vojne by Rusi veľmi rýchlo začali používať jadrové zbrane a nukleárne odstrašovanie na Američanov stále funguje.

Posledná otázka k bezpečnostným garanciám. Nemecký kancelár Merz na svojej tlačovke naznačil aj možné vyslanie európskych jednotiek na Ukrajinu, aj keď asi nie na frontovú líniu. Je realistické, že by Rusko mohlo akceptovať európske jednotky v Kyjeve?

Nie, to by znamenalo eskaláciu vojny až po rieku Dneper. Musíme pochopiť, že čo my považujeme za deterrence („odstrašenie“, pozn. red.), to je pre Rusko eskalácia. Nie sme pripravení na vojnu s Ruskom. Nemôžeme tam poslať 30-tisícový kontingent, nemáme vojakov, nemáme ani zbrane. Francúzi sú najochotnejší, ale nemajú ani tanky. Čo budú používať, nemecké tanky?

Toto je póza. Hovoríme o tom, aby sme vyzerali silnejšie. Ale nemáme ani vojenskú silu, ani politickú vôľu. Ale nechcem tvrdiť, že to nefunguje, lebo Rusi to musia brať vážne. Oni nechcú európsku vojnu, chcú dokončiť svoju vojnu s Ukrajinou.