Šurianska baterkáreň Boj proti fabrike je zrejme prehratý, investor získal stavebné povolenie a hneď aj začal s prácami

Na mieste plánovanej baterkárne v Šuranoch sa môže začať stavať.

Investor získal povolenie na výstavbu haly na pilotnú fázu, ktorá bude zahŕňať nielen výrobu batérií do elektrických áut, ale aj hliníkových fólií. Súčasťou je aj odpadová hala.

Stavebné povolenie vydal Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu v Nitre, pričom konanie posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA stále nie je ukončené a minister Tomáš Taraba pred časom hovoril o tom, že v celej pôvodnej žiadosti bolo 42 náležitostí a informácií, ktoré mal investor dodať a doplniť.

V prvej fáze môže investujúca spoločnosť GIB EnergyX Slovakia, ktorá vznikla ako spoločný podnik čínskej spoločnosti Gotion High-Tech a slovenskej InoBat Slovakia, začať so stavbou objektov na prototypovú výrobu batérií do rozsahu jednej gigawatthodiny (GWh).

„Povolenie zahŕňa výstavbu hlavných výrobných hál, skladov, vrátnic, ako aj viacerých inžinierskych objektov vrátane vonkajších elektrických rozvodov, trafostaníc a dočasných stavieb potrebných na zariadenie staveniska a jeho pripojenie na infraštruktúru,“ uviedla GIB EnergyX Slovakia.

Výrobné kapacity, ktoré vyrastú v prvej fáze, majú slúžiť aj na overenie technológií a výrobného procesu.

To znamená reálne spustenie výstavby celej fabriky, ktorej areál by mal postupne zabrať až takmer 94 hektárov.

Čiastočné stavebné povolenie znamená reálne spustenie výstavby celej fabriky, ktorej areál by mal postupne zabrať až takmer 94 hektárov.

Investor uvádza, že nitriansky stavebný úrad sa predbežne vysporiadal aj s otázkou vplyvu na životné prostredie, ktoré bude definitívne známe až po ukončení „veľkej“ EIA. 

„V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že navrhovaná činnosť pri dodržaní všetkých technických, bezpečnostných a organizačných opatrení nepredstavuje významné riziko pre životné prostredie ani zdravie obyvateľov,“ doplnila firma.

Ak „veľká“ EIA dopadne v prospech investora, otvorí to cestu sériovej výrobe v plánovanom rozsahu 20 GWh. Tento pôvodný plán však už GIB EnergyX Slovakia medzitým aktualizoval a čo najskôr chce dosiahnuť úroveň výroby 40 GWh. Spustenie pilotnej výroby pritom plánuje už v nasledujúcom roku a sériovej výroby v plnom rozsahu od januára 2027.

GIB už hľadá aj pracovníkov. Ponuku má nielen na svojej webovej stránke, ale aj na pracovných portáloch.

Jednoduchší postup úradov je možný aj preto, lebo vláda túto investíciu označila za strategickú, čo znamená, že (najmä) prípravné práce sa môžu robiť ešte počas administratívneho konania o povolení samotnej stavby. Prípravné práce sa už začali 15. augusta.

Strategické investícieŠtát chce zrýchliť výstavbu, no zrýchľuje najmä vyvlastňovanie

Erik Potocký

Tento týždeň vydané stavebné povolenie zároveň ešte nie je to „hlavné“, to investor získa až po skončení procesu EIA. Stavať však už môže, čo de facto zmení charakter územia, kde sa stavať bude. Aj keby sa v EIA vyskytli komplikácie, bude k dispozícii argument, že investícia je už „rozostavaná“ a dať územie do pôvodného stavu je možné len s vysokými nákladmi, ďalej že investícia prinesie stovky pracovných miest a posilní ekosystém automobilového priemyslu, od ktorého je Slovensko momentálne existenčne závislé.

Na výber reálne zostane buď zdevastovaný pozemok so skeletmi budov, alebo fungujúca fabrika. Výhodnejšie bude prirodzene nechať fabriku fungovať a administratívne povolenia vybaviť dodatočne.

Miestni sú proti

Proti investícii sa podľa očakávaní sformovala občianska iniciatíva, ktorú zastrešuje združenie Chránime si naše.

Tá okrem samotnej stavby baterkárne, ktorá je vo svojej podstate chemickou továrňou, protestuje aj proti postupu slovenských úradov.

Obávajú sa vplyvov na životné prostredie pre množstvo toxických látok vo výrobe, ktoré by sa mohli dostať do ovzdušia, pôdy, spodnej vody či ohroziť rieku Nitra. Tvrdia zároveň, že nemajú jasné informácie, ako sa bude nakladať s toxickým odpadom, ktorý pri takejto výrobe prirodzene vzniká.

Okrem toho budú podľa iniciatívy ohrozené aj samotné zásoby vody. Fabrika ju totiž bude v procese výroby čerpať buď z rieky Nitra alebo z podzemných zásob, čím sa zníži jej dostupnosť pre miestnych obyvateľov a pre poľnohospodárstvo. Ide pritom o poľnohospodársky intenzívne využívanú oblasť.

Miestni majú obavy aj z toho, že investor nebude primárne hľadať pracovnú silu v mestách a obciach v okolí, ale veľkú časť pracovníkov dovezie z iných krajín, čo môže podľa nich ohroziť bezpečnosť miestnych ľudí. Takisto píšu, že nechcú svoju pôdu „predať Číňanom“.

Na svojej webovej stránke spomínajú aj chyby a opomenutia v postupe úradov, ktoré sa podľa nich v procese vyskytli.

Na sociálnej sieti ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi vyčítajú, že nenaplnil sľub, ktorý im dal na spoločnom stretnutí, že ak sa v odvolaní obrátia na ministerstvo životného prostredia, to sa začne baterkárňou okamžite zaoberať.

Porušenie sľubu vyčítajú aj ministerke hospodárstva Denise Sakovej, ktorá im vraj prisľúbila, že do ukončenia posudzovania vplyvov na životné prostredie sa nezačne s odvážaním ornice.

Na 23. augusta zvolala iniciatíva Chránime si naše protestnú akciu – má ísť o živú reťaz, ktorou chcú „obkľúčiť“ územie, kde má fabrika vyrásť, a symbolicky tak brániť toto územie vlastnými rukami.

Odvolávajú sa aj na čl. 32 Ústavy, ktorý dáva občanom právo „postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“.

Politické súvislosti v Šuranoch

V ostatných parlamentných voľbách v roku 2023 v Šuranoch pri takmer 70-percentnej účasti s prehľadom zvíťazil Smer – získal 2 036 hlasov z 5 289 platných odovzdaných (takmer 38,5 percenta), druhou najúspešnejšou stranou bol Hlas (927 hlasov). Tretia vládna strana SNS tu dostala 373 hlasov a v rámci mesta skončila štvrtá. Vklinilo sa medzi nich len PS, ktoré so ziskom 728 hlasov skončilo tretie.

Opäť pripomeňme, že zo strany premiéra Roberta Fica (Smer) má investícia absolútnu podporu a hlavným realizátorom za štát je ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie nominantka Hlasu Denisa Saková. Z vládnej zostavy zaznieva verbálny odpor len od SNS – nesúhlas artikuloval predseda Andrej Danko aj nominant strany na ministerstve životného prostredia Tomáš Taraba.

A ešte jeden politický kontext – Smer má v Nitrianskom kraji tradične veľmi silné postavenie aj zázemie (pochádza odtiaľto aj sám Fico), nitrianskym županom je zase spoluzakladateľ a člen predsedníctva Hlasu Branislav Becík.

Premiér Fico investíciu absolútne podporuje a za štát ju manažuje ministerka hospodárstva Denisa Saková. Smer aj Hlas majú pritom nielen v Šuranoch, ale aj v širokom okolí veľmi silnú voličskú podporu.

Veľmi podobne to vyzeralo aj v obci Bánov, ktorej sa stavba baterkárne dotkne najviac a primárne z nej vzišla iniciatíva Chránime si svoje. 

Tu pri účasti vyše 73 percent dostal takisto najviac hlasov Smer (vyše 30 percent) nasledovaný Hlasom (20 percent). Rovnako ako v Šuranoch aj tu bolo na treťom mieste PS (15 percent), nasledovalo KDH (6,6 percenta) a SNS (6 percent). Podobnú podporu ako v Šuranoch tu má aj hnutie Republika.

Ak si lídri týchto strán vyhodnotili, že si môžu pohnevať mesto a jeho blízke okolie, mohli by byť napokon nemilo prekvapení.

V kampani proti baterkárni sa totiž angažujú nielen miestni aktivisti a občania či strany parlamentnej opozície. Tému silno živí aj hnutie Republika, ktoré na celorepublikovej úrovni poľuje hlavne na voličov vládnych strán, hlavne Smeru a SNS.

Okrem továrne a čínskeho kapitálu tak v Šuranoch a okolí ide aj o súboj o voliča.