V čom hnutie La Manif Pour Tous zmenilo Francúzsko

V čom hnutie La Manif Pour Tous zmenilo Francúzsko

Manifestácia La Manif Pour Tous v Paríži zo 16. októbra 2016. Foto: flickr.com/La Manif Pour Tous

V Paríži sa opäť konala masová manifestácia, ktorú organizovalo konzervatívne hnutie La Manif Pour Tous. Prinášame bilanciu, čo všetko sa hnutiu podarilo vo Francúzsku zmeniť.

Cieľom manifestácie bolo na jednej strane vyzvať súčasnú vládu, aby prestala s prijímaním zákonných opatrení, ktoré prispievajú k deštrukcii rodiny a postavila sa na ochranu práv detí vrátane práva na oboch rodičov. Na strane druhej malo zhromaždenie pripomenúť prezidentským kandidátom, ktorí sa plánujú uchádzať o funkciu v máji budúceho roku, že rodinná politika v prospech detí musí byť v centre ich programov.

Pápež František je s nami

Priebeh bol už tak trochu klasický, keď sa na tribúne striedali rečníci z rôznych organizácií, viac alebo menej spolupracujúcich s LMPT, kritizujúci rôzne problémy súčasnej rodinnej politiky. Istým prekvapením bol však priestor poskytnutý aj zástupcom politických strán opozície, čo v minulosti nebývalo vôbec zvykom, keďže hnutie sa pevne držalo svojej apolitickej línie.

Organizátori hlásili 200-tisíc účastníkov, čo je asi polovica oproti predchádzajúcej akcii v októbri 2014. Polícia ich napočítala len 24-tisíc. Lenže po minuloročnom priznaní odborového predáka polície, že čísla v roku 2013 boli „hierarchiou“ umelo znižované, tento zdroj už málokto berie vážne.

Foto: flickr.com/La Manif Pour Tous

Za zmienku stojí nečakaná publicita, ktorú manifestácii urobil pápež František, keď dva týždne predtým pri návrate z Azerbajdžanu kritizoval francúzske školstvo, že vyučuje rodovú teóriu.

Ministerka školstva reagovala veľmi ostro a poprela akúkoľvek zmienku o tejto teórii v školských učebniciach. Možno povedať, že v povinných učebniciach sa slovné spojenie „rodová teória“ naozaj nenájde. Je to však práve výsledok aktivity LMPT a bdelosti rodičov organizovaných v kolektíve Vigi-gender, ktorí za posledné tri roky dosiahli stiahnutie viacerých materiálov zo školských programov.

Aj z toho dôvodu sa súčasná rodová „skrytá indoktrinácia“, citujúc slová pápeža, spolieha v školstve na menej ostentatívny jazyk a presadzuje sa hlavne cez „gender školenia“ pedagógov.

Pápežova kritika bola len poznámkou počas neformálnej tlačovky v lietadle a je dosť nepravdepodobné, že by súvisela s pripravovanou manifestáciou v Paríži. Cirkev sa k manifestácii nijako oficiálne nevyjadrila, ak neberieme do úvahy stručné „tweety“ dvoch biskupov.

Organizátori hlásili 200-tisíc účastníkov, polícia len 24-tisíc. Lenže po minuloročnom priznaní odborového predáka polície, že čísla v roku 2013 boli „hierarchiou“ umelo znižované, tento zdroj už málokto berie vážne. Zdieľať

Hnutie LMPT bolo za posledné dva roky v médiách vidieť len málo. Obmedzilo sa na lokálne príležitostné manifestácie a aktivizovalo sa najmä pred regionálnymi a okresnými voľbami profiláciou kandidátov s cieľom hodnotiť ich prorodinné postoje.

LGBTI ďalej v akcii

V pozadí však aktivita nikdy úplne nevyhasla, zameriavala sa na vzdelávanie svojich sympatizantov a predovšetkým na neutralizáciu nových požiadaviek LGBTI organizácií. Tie sa, samozrejme, nikdy neuspokojili so zákonom o manželstvách a adopcii a ďalším krokom v antropologickej revolúcii mal byť prístup k umelému oplodneniu „bez otca“ a náhradné materstvo pre všetkých.

Paralelne sa pripravoval nový zákon o rodine, ktorý zavedením štatútu nevlastného rodiča mal oslabiť postavenie biologického rodičovstva, aby sa otvorila cesta k spolu-rodičovstvu a postupne neskôr k viac-rodičovstvu. Spomínané nové požiadavky, ako aj zákon boli nakoniec zastavené, na čom malo hnutie LMPT bezpochyby svoj podiel. Socialista Erwann Binet, parlamentný predkladateľ zákona Taubira v roku 2013, to potvrdil v rozhovore pre týždenník Marianne: „Víťazstvo LMPT je v tom, že zmrazilo spoločenské ambície ľavice.“

V skutočnosti sa však spomínané zmrazenie týkalo len ambícií v parlamente, a aj to len dočasne. V teréne agenda LGBTI úspešne napredovala pomocou súdneho aktivizmu. Narastal počet rozhodnutí súdov, ktoré priznali občianstvo ďeťom, ktoré boli počaté nezákonným spôsobom v zahraničí. Išlo o umelé oplodnenie alebo objednávky detí u náhradných matiek, obe metódy sú momentálne vo Francúzsku protiprávne. Tých pár sudcov, ktorí sa držali litery zákona a odmietli regularizovať sporné situácie, sa na Európskom súde pre ľudské práva podarilo vyšachovať. Bez ohľadu na protiprávnosť konania sťažovateľov súd nariadil Francúzsku priznávať importovaným deťom občianstvo.

Posledné takéto rozhodnutie padlo v júli a ak má Francúzsko skutočný záujem o obhajobu svojej legislatívy, malo by sa na Európskom súde odvolať do 21. októbra. Momentálna taktika vládnej moci je však hrať „mŕtveho chrobáka“ a udržiavať právny chaos, až kým nenastane situácia, keď protiprávne postupy získajú „de facto“ legitimitu podporenú súdnou praxou. V súčasnosti je vo Francúzsku asi 3-tisíc adoptovateľných detí a okolo 25-tisíc párov, ktoré majú štátom požadovaný dekrét o spôsobilosti pre adopciu. Chýbajúcich 22-tisíc detí si niektorí predstavujú ako dopyt trhu, ktorý treba uspokojiť.

Foto: flickr.com/La Manif Pour Tous

Napriek verbálnym vyhláseniam súčasného prezidenta a premiéra, že náhradné materstvo nikdy nepodporia, ani jeden z nich pre vyriešenie pretrvávajúcej právnej neistoty nič neurobil.

Keď sa konzervatívci spoja aj s feministkami

Príležitosť mali obaja ešte v júni tohoto roku, keď Sarkozyho republikáni prišli s novelou zákona tvrdo postihujúcou objednávanie detí u náhradných matiek. Text bol pripravovaný v spolupráci s viacerými ľavicovými osobnosťami a niektorými feministickými hnutiami, pre ktoré je náhradné materstvo neprijateľnou formou zotročovania ženy.

Novela však nenašla podporu väčšiny a ani prezident či premiér ju nijakým spôsobom nepodporili. Zaiste povzbudení pasivitou najvyšších predstaviteľov predložili nedávno radikálni senátori dodatok na zjednodušenie zápisu do matriky u detí, ktoré boli dovezené do krajiny zo zahraničia.

Hyenizmus je v tomto prípade až neuveriteľný, keď pri porušovaní platnej legislatívy a základného práva dieťaťa na matku a otca sa niekto odvoláva na právo a medzinárodnú konvenciu chrániacu záujmy toho istého dieťaťa.

Vincent Peillon, bývalý minister školstva Hollandovej vlády: štátna škola musí „odtrhnúť žiaka od rodinných, sociálnych, etnických a intelektuálnych determinizmov“. Zdieľať

Predstavitelia LMPT kritizujú aj ďalšie kroky v dekonštrukcii rodiny na iných, na prvý pohľad nesúvisiacich frontoch. Napríklad individualizácia sociálneho poistenia, ktoré nezamestnaného partnera (poväčšinou teda ženu) robí závislým od štátu. Už to nie je pracujúci rodič, ktorý svojím zamestnaním zabezpečuje zdravotné poistné krytie celej rodine, ale štát.

V rámci inej reformy, ktorá má za úlohu odbremeniť preťažené súdy, bol prijatý zákon o rýchlom rozvode bezdetných párov bez účasti sudcu. Tá istá reforma mimochodom prináša novinky pri zmene identity transsexuálov a transrodových osôb. Na zmenu pohlavia v osobných dokladoch už nebude potrebný posudok psychiatra ani žiadne lekárske potvrdenie či sterilizácia. Hoci ešte stále bude o zmene rozhodovať sudca, zmena už tentokrát nemusí byť nevratná, ako to bolo doteraz.

To je však len prvý krok, keďže cieľom LGBTI organizácií je úplné odstavenie súdov z procesu zmeny pohlavia. Tá by podľa nich mala byť vykonaná „na matrike rýchlo, slobodne a bezplatne“, ako to požaduje Rada Európy vo svojom odporúčaní z roku 2015.

Videozáznam z manifestácie v Paríži 16. októbra 2016

Do záberu LMPT programu patrí aj kritika školských reforiem, ktoré okrem už spomínaných rodových experimentov eliminujú výučbu latinčiny, gréčtiny, bilingválne triedy, prospechové štipendiá, výberové programy pre nadané deti... všetko z dôvodu boja proti elitárstvu a s cieľom poskytnutia rovnakej šance všetkým.

Ako si školstvo predstavuje Hollandeho vláda

Nezávislé, teda štátom nedotované školstvo (nejde tu len o súkromné konfesné školy, ale aj o alternatívne školy typu Montessori a podobne), si od septembra už musí podávať žiadosť o povolenie, pričom predtým stačilo otvorenie školy len nahlásiť. Práve prerokovávaný zákon o občianstve a rovnosti zasiahne aj domáce vzdelávanie s cieľom postupne eliminovať aj túto alternatívu.

Ako toto všetko súvisí s rodinnou politikou a s aktivitou LMPT? Najlepšie to asi vysvetlil Vincent Peillon, bývalý minister školstva Hollandovej vlády v septembri 2012, keď povedal, že štátna škola musí „odtrhnúť žiaka od rodinných, sociálnych, etnických a intelektuálnych determinizmov“.

Adopcie sa po novom majú povoliť aj párom žijúcim vo voľných zväzkoch. Je to jediná téma, ktorá pre Hollanda dokáže zjednotiť roztrieštenú ľavicu. Zdieľať

Podľa predsedníčky LMPT Ludovine de la Rochere sa v lete rozbehla práca na ďalších zmenách, ako je zdanenie pri zdroji, ktoré zavedie individualizáciu daní z príjmov (na rozdiel od súčasného zdanenia podľa domácnosti) a ešte viac prispeje k atomizácii spoločnosti a eliminácii rodinných väzieb.

A pokiaľ ide o už spomínaný trhový dopyt po deťoch, ten by mal dostať nový impulz povolením adopcií aj párom žijúcim vo voľných zväzkoch. Predsedníčka LMPT vysvetľuje toto zrýchlené tempo zmien minimálnymi šancami, ktoré má súčasný prezident Hollande na znovuzvolenie. Tieto otázky sú jedinou a poslednou bázou, na ktorej ešte dokáže zjednotiť roztrieštenú ľavicu.

Nech je akokoľvek, neuveriteľný repertoár už prijatých a pripravovaných opatrení ukazuje, ako sa dá rodinná a sociálna politika spustošiť za štyri a pol roka pod vplyvom ideológie a tlakom menšín.

Aj keď treba férovo priznať, že celé sa to začalo omnoho skôr. Niekedy v roku 1999, keď bolo odhlasované obyčajné registrované partnerstvo.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník denníka Postoj, žije a pracuje vo Francúzsku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo