Prekvapujúca štatistika Naozaj sa dôchodcovia na Slovensku majú lepšie ako mladší ľudia?

Starobní dôchodcovia sú na Slovensku často prezentovaní ako ľudia s nízkymi príjmami, ktorým štát musí viac pomáhať. Preto boli potrebné mimoriadne valorizácie aj zvyšovanie trinástych dôchodkov.

Teraz sa však objavila štatistika, ktorá toto tvrdenie vyvracia a dokonca ukazuje, že ľudia nad 65 rokov majú u nás vyššie príjmy ako ľudia pod touto vekovou hranicou.

A nielen to. Z medzinárodného porovnania vyplýva, že ide o celkom nezvyčajný stav. Ľudia nad 65 rokov majú vyššie príjmy ako mladší ľudia okrem Slovenska už iba v troch krajinách EÚ, a to v Luxembursku, Španielsku a Taliansku.

V iných krajinách je porovnanie jasne v prospech mladších ľudí. Napríklad v susednom Česku dosahujú príjmy seniorov 82 percent z príjmov mladších ľudí, v Poľsku je to 89 percent, v Maďarsku 94 percent.

Prečo na Slovensku porovnanie vychádza v prospech starších občanov? Je naozaj pravda, že dôchodcovia sa majú lepšie ako tí, čo ešte pracujú a sú na vrchole síl?

Odpoveď nie je taká jednoduchá.

Jej hľadanie je pritom veľmi dôležité. Ak by totiž platilo, že dôchodcovia majú vyššie príjmy ako pracujúci, znamenalo by to, že dôchodky sú nastavené príliš štedro. To by vytváralo nerovnováhu v systéme a prílišné zaťaženie verejných financií.

Deti znižujú príjmy

Keď sa hovorí o štedrosti dôchodkov, zväčša sa porovnáva priemerný starobný dôchodok s priemernou mzdou. Ak by sme sa pozreli napríklad na minulý rok, priemerný dôchodok dosiahol 683 eur, priemerná mzda 1524 eur. Dôchodok tak dosahoval necelých 45 percent z priemerného zárobku.

Je tu však jeden problém. Priemerná mzda sa uvádza vždy v hrubom, kým dôchodok už zdaneniu ani odvodom nepodlieha, ide teda o čistý príjem.

Ak by sme porovnávali dôchodky a čisté mzdy, situácia by sa zmenila. V roku 2024 dosiahla čistá mzda po uplatnení nezdaniteľnej časti dane 1158 eur. Dôchodok tak bol na úrovni 60 percent čistej priemernej mzdy.

Stále je to výrazne menej a nevysvetľuje to graf zo začiatku článku.

Pre jeho správne čítanie je dôležité si uvedomiť, aké dve skupiny ľudí sa porovnávajú. Na jednej strane sú ľudia starší ako 65 rokov, na tej druhej sú všetci ostatní. V prvej skupine sú teda iba ľudia, ktorí majú stály príjem z dôchodkov či iných zdrojov. Do druhej skupiny sa počítajú aj deti, dlhodobo nezamestnaní, ľudia na materskej či rodičovskej dovolenke, ako aj dôchodcovia, ktorí majú menej ako 65 rokov.

To znižuje celkové príjmy ľudí v tejto skupine.

„Mladšie rodiny s deťmi môžu mať vyšší celkový príjem, no po rozpočítaní na väčší počet osôb im vychádza nižší ekvivalentný príjem,“ vysvetľuje vedúci oddelenia dlhodobej udržateľnosti Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Marek Porubský.

Domácnosti seniorov sú zväčša menšie, nemajú deti, ktoré by záviseli od ich príjmu, príjem sa teda delí medzi menej členov.

Spomínaná štatistika zároveň nehovorí iba o dôchodkoch a platoch, ale o všetkých čistých príjmoch, do ktorých spadajú aj prenájmy, brigády či rôzne sociálne dávky.

Okrem toho neporovnáva priemer, ale medián. Ten rozdeľuje danú skupinu na polovicu. Presná polovica ľudí nad 65 rokov má teda príjmy nižšie ako určitá hodnota, presná polovica zasa vyššie.

Z tejto štatistiky sa teda nedá jasne vyvodiť, či sú dôchodky nastavené príliš štedro. „Ide skôr o širší indikátor zameriavajúci sa na porovnanie životnej úrovne ľudí vo veku viac ako 65 rokov voči mladšej populácii,“ hovorí Porubský.

Dôchodky rýchlo rástli

Treba sa preto pozrieť aj na iné ukazovatele.

Aj podľa nich však podľa Porubského vychádza, že dôchodky sú na Slovensku nastavené v porovnaní so mzdami relatívne štedro. Vychádza to aj z medzinárodného porovnania.

Hovoria o tom aj údaje o ľuďoch ohrozených chudobou. Tá hrozí 9,5 percenta dôchodcovských domácností na Slovensku. Celkový priemer je však vyšší a dosahuje 14,5 percenta.

To jasne naznačuje, že životná úroveň seniorov je v priemere vyššia.

Do veľkej miery tomu napomohli posledné roky, keď boli zavedené nové dávky ako trinásty a rodičovský dôchodok a prebehli viaceré valorizácie. Vďaka nim sa zachovala kúpna sila dôchodkov aj v čase, keď pre vysokú infláciu platy nerástli.

Ukazuje to aj údaj o tom, ako rástli celkové štátne výdavky na dôchodky. Kým v roku 2019 dosahovali 7,3 percenta HDP, v roku 2023 to bolo už 8,9 percenta a RRZ odhaduje, že v súčasnosti sa toto číslo nachádza približne na úrovni 9,5 percenta HDP.

Podľa analytika UniCredit banky Ľubomíra Koršňáka rástli tieto výdavky rýchlejšie už len na Cypre a v Bulharsku, „zatiaľ čo v priemere v krajinách EÚ zostali nezmenené na úrovni 10,4 percenta HDP“.

Stále sa však zdá, že Slovensko dáva na dôchodky menej, ako je priemer európskych štátov.

Treba brať do úvahy aj vekové zloženie obyvateľstva. Slovensko stále patrí k mladším európskym krajinám a máme relatívne nízky podiel obyvateľstva v dôchodkovom veku.

Ak by sme dnes mali vekovú štruktúru ako Taliansko alebo Fínsko, dôchodkové výdavky by sme pri súčasnom nastavení mali podľa Porubského vyššie približne o štyri percentá. Dosahovali by teda približne 13,5 percenta a to by bolo už vysoko nad európskym priemerom.

Skôr či neskôr prídu škrty

Tieto údaje sú obzvlášť dôležité v období, keď sú verejné financie v zlom stave a pripravuje sa ďalšie kolo konsolidačných opatrení. Môžu totiž určiť smer, akým by sa mali nové opatrenia uberať.

Ešte dôležitejšie sú z dlhodobejšieho hľadiska. Dnes totiž Slovensko síce patrí k najmladším krajinám Európskej únie, ale v nasledujúcich rokoch bude rýchlo starnúť a ľudí poberajúcich dôchodok bude pribúdať.

Ako upozorňuje Koršňák, dnes na jedného dôchodcu pripadá 3,3 obyvateľa v produktívnom veku. Ešte v roku 2009 to bolo 5,3 obyvateľa. Podľa demografických prognóz sa zároveň očakáva, že v nasledujúcich 25 rokoch toto číslo poklesne na 1,8.

Udržať súčasné výdavky na dôchodky tak bude nemožné.

„Relatívne štedré dôchodky, ktoré aktuálne vidíme na Slovensku, nie je ekonomika schopná dlhodobo utiahnuť a skôr či neskôr bude vláda nútená uskutočniť i nepopulárne zásahy do dôchodkového systému,“ upozorňuje aj Koršňák.