Historický podcast Huni, Germáni a Rimania v boji o hegemóniu

Čo sa dialo od konca 4. do polovice 6. storočia v strednej Európe a na Slovensku, bolo kľúčové pre dejiny Západorímskej ríše. Etniká, ktoré tú vtedy žili, dopísali jej príbeh. Hoci Slovania neboli aktérmi dávnych udalostí, činy Rimanov, Germánov a Hunov mali veľký význam aj pre naše dejiny.

Dnešný podcast je súčasťou väčšieho cyklu, v ktorom sa budeme venovať dejinám Slovenska. Podcast je rozdelený na tri hlavné témy. Najprv sa pozrieme na situáciu v strednej Európe na prelome 4. a 5. storočia, potom si priblížime Hunov a v poslednej časti sa zameriame na Gepidov, Ostrogótov, Longobardov, ktorí boli najdôležitejšími mocenskými hráčmi po rozpade Hunskej ríše, a stručne sa zmienime aj o prvých Slovanoch. Na záver sa ešte pozrieme na dedičstvo, ktoré z tých čias pretrvalo do súčasnosti.

Po roku 375 Rímska ríša prestala vykonávať aktívnu politiku severne od Dunaja a územie dnešného Slovenska bolo obývané germánskymi Kvádmi a Vandalmi. Pod tlakom okolností nakoniec Rimania dovolili usadiť sa Germánom a kočovníkom aj v Panónii a v Potisí. Pozrieme sa na to, kde žili rôzne kmene, aké mali vzťahy s Rímom, a na odchod mnohých kmeňov na západ na územie ríše začiatkom 5. storočia. Zo spätného pohľadu vieme, že masová migrácia bojovných germánskych kmeňov z našej oblasti otriasla Západorímskou ríšou, ktorá po tejto migrácii spela k zániku.

Situácia v strednej Európe sa podstatne zmenila príchodom Hunov, ktorí sa s povolením Rimanov usadili v Potisí a neskôr aj v Panónii. Huni boli západorímski spojenci, ktorí vytvorili skutočnú tretiu mocnosť v Európe a vo svojej ríši rôznymi formami k sebe pripojili ďalšie kmene. Vrchol dosiahli počas vlády slávneho Atillu, ktorý sa však príliš zaplietol do vnútornej rímskej politiky a prekročil hranice, ktoré mu Rimania vytýčili. Vznikol konflikt so Západorímskou ríšou, ktorá sa dokázala ubrániť hunskému tlaku a spôsobiť Hunom problémy. Atilla asi stratil časť svojej slávy a snažil sa vytvoriť nové väzby ďalším dynastickým sobášom, lenže počas svadby zomrel. Smrťou Atillu došlo k rozpadu ríše, rozsiahlej vojne a vytvoreniu mocenského vákua.

V strednej Európe už dlhšie existoval silný kmeň Gepidov, ktorí prevzali mocenské úlohy po Hunoch, a nakrátko boli dôležitými hráčmi aj Ostrogóti, ale po ich odchode do Itálie ich nahradili Longobardi. Gepidi a Longobardi sa stali spojencami Východorímskej ríše a súperili o jej priazeň. Na periférii týchto germánskych kmeňov sa už usádzali Slovania a veľkú zmenu priniesol príchod iných kočovníkov, Avarov.

V rámci cyklu podcastov k dejinám Slovenska už vyšiel diel o Avaroch a Slovanoch, ktorý si môžete vypočuť tu.

Peter Bystrický, PhD., pôsobí v Historickom ústave SAV v Bratislave, kde sa venuje obdobiu sťahovania národov, germánskej mytológii, dejinám strednej Európy a Rímskej ríši v 5. a 6. storočí, symbolom, gestám a zvieratám. Absolvoval niekoľko študijných pobytov v zahraničí (napr. v Aténach) a príležitostne prednáša aj na univerzitách. Na svojom konte má viac ako 50 štúdií a článkov, zostavil niekoľko zborníkov a publikoval dve monografie Sťahovanie národov (454 – 568) – Ostrogóti, Gepidi, Longobardi a Slovania (2008) a Pes v mytológii, náboženstve a folklóre staroveku a stredoveku (2015).