Historický podcast Európa vďačí za svoje mestá stredoveku

Rímska ríša sa vyznačovala vysokou mierou urbánneho rozvoja a vo svojej podstate išlo o mestskú civilizáciu. Mesto bolo správnou jednotkou istého územia, náboženským centrom, centrom hospodárskeho života a v niektorých prípadoch aj umeleckým a vzdelávacím centrom. Aké ďalšie charakteristiky malo rímske mesto a zaujímavé fakty o ňom sa dozviete v podcaste.

Lenže tzv. sťahovanie národov prinieslo niekde úplný kolaps rímskej mestskej civilizácie, inde značnú redukciu na sídlo biskupa, správy, vojska s malým osídlením remeselníkov a obchodníkov a niekde mesto pretrvalo v obmedzenej miere s obmedzenými funkciami aj v ranom stredoveku.

Ako vyzerala pomalá obnova mesta od 7. do prelomu 11. a 12. storočia nám porozpráva dr. Gabriel Hunčaga. Mestá v Európe vznikli transformáciou rímskych miest a osídlení, založením na zelenej lúke pri dôležitej obchodnej križovatke, na morskom pobreží, kde mohli postaviť prístav alebo okolo významných kláštorov a biskupských sídiel. Tam všade sa koncentrovali ľudia a z koncentrácie ľudí sa rodila potreba ich lepšej organizácie.

Renesancia urbánneho prostredia začala v oblasti dnešného Belgicka a Holandska, kde prístup moru a obchod s vlnou, látkami a inými komoditami uľahčoval ich rozvoj, ďalej v niektorých oblastiach Francúzska a v Burgundsku, kde zas vínna produkcia zabezpečila dostatočné zisky a na území Nemecka vznikli hanzovné prístavy. Stredná Itália sa rozvíjala vďaka remeslám a obchodu. Na severe polostrova zas ťažili z pozície popri starých cestách, ktoré viedli cez Alpy a prúdili po nich tovary a myšlienky a na pobreží sa formovali dôležité prístavné republiky.

Mesto však nie je len výsledkom remesiel a obchodu, ale aj udelením privilégií svetskou a cirkevnou mocou, ktoré vytvorili novú vrstvu občanov – iurati cives. Podľa toho, kto udelil privilégiá, vznikli rôzne kategórie miest. Pomaly, trvalo to celé storočia, v meste vznikla politická, cirkevná a hospodárska správa a ďalšie významné aspekty spoločenského života. Mesto sa postupne stalo katalyzátorom rozvoja celej spoločnosti a vo vrcholnom stredoveku v ňom môžeme nájsť zárodky demokracie a kapitalizmu.

Mesto sa vyznačovalo aj viditeľnými znakmi. Prvým boli hradby, ktoré ho oddelili od okolitej krajiny a zabezpečili mu samostatnosť. Ďalším znakom boli radnice a katedrály a všeobecne veže. Stredoveké mesto ukazovalo svoju moc, bohatstvo cez stavbu veží. Niektoré mestá mali ako dôležité znaky aj univerzitné kolégiá alebo významné školy. Špitál a kúpele zas pridávali trochu komfortu a lepšej kvality k mestskému životu. Išlo aj o materiálnu zmenu. Mesto bolo postavené z kameňa a tehál, čo mu dávalo do vienka dlhý život. Toto všetko dotváral čulý politický život, ktorý sa manifestoval voľbou richtárov a mestskej rady.

V 12. storočí v Európe exitovala línia od Lübecku po Viedeň. Na západ od nej už existovali etablované mestá, ale naša časť Európy ešte bola len v zárodkoch. V 13. storočí však prešiel náš región veľmi rýchlym vývojom a v 14. storočí už Európa mala etablovanú mestskú sieť, ktorá pretrváva až do súčasnosti. Významný francúzsky historik Jacques Le Goff charakterizoval štyri významné civilizačné okruhy, ktoré pomohli pri zrode modernej spoločnosti a jedným z nich bol, „rozvoj miest, ktoré sa stali stelesnením prichádzajúcej historickej epochy a vyhňou, kde vznikali nové inštitúcie ekonomické a intelektuálne.“

Tento podcast je úvodom k samostatnej téme o stredovekých mestách, ktorej sa budeme v Historickom podcaste venovať. Postupne budú pribúdať časti o stredovekých mestách na Slovensku, aby sme históriu preniesli aj na regionálnu úroveň a takmer do vašich domovov.

PhDr Gabriel Hunčaga, PhD je dominikán a medievalista, ktorý sa zaoberá výskumom stredovekých náboženských hnutí, vzdelávania a mestskému prostrediu. Je členom Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV, Historického inštitútu rádu kazateľov v Ríme a iných. Má za sebou výskumné pobyty vo Viedni, Jeruzaleme a Ríme. Je autorom dvoch monografií a v spoluautorstve s dr. Miroslavom Huťkom nedávno vydal tretiu monografiu s titulom Žobravé rehole a stredoveké mestá. Pôsobenie mendikantov v stredovekom urbánnom prostredí.