Kam za operou a klasickou hudbou Dni starej hudby v Bratislave, Košická hudobná jar a záverečné koncerty sezóny

Festival Dni starej hudby v Bratislave a vo Svätom Jure

Festival Dni starej hudby 2025, ktorý sa ako jediný u nás špecializuje na uvádzanie hudby od stredoveku po 19. storočie, prináša koncerty do Bratislavy a Svätého Jura. Organizujú ho Centrum starej hudby a Hudobné centrum, ktoré tak aspoň raz za dva roky čiastočne vyplnia chýbajúce vzdelávanie v historicky poučenej interpretácii starej hudby na našich verejných vysokých školách.

V koncentrovanej podobe si tak počas dvoch týždňov môžeme vypočuť špecializovaných interpretov, ktorí hrajú na historických hudobných nástrojoch, resp. na ich verných kópiách, a riadia sa zásadami dobovej interpretačnej praxe v duchu dobových estetických ideálov.

Okrem prezentácie známych a populárnych svetových skladateľov prináša aj tento v poradí XXVI. ročník festivalu oživovanie hudobnej minulosti Slovenska. Na koncerte v nedeľu 8. júna o 16. h v Kostole Svätej Trojice vo Svätom Jure zaznie výber z 11 anonymných Concerti, ktoré venovali v roku 1749 piaristickému kláštoru v Podolínci páter Ferdinand Pankiewicz a rehoľná sestra Caecilia.

Zaujímavosťou je, že v staršej literatúre sa Podolínec zvykol označovať vďaka svojmu bohatému archívnemu dedičstvu aj ako slovenský Oxford. Zbierka hudobnín piaristických kláštorov Svätý Jur a Podolínec sa dnes nachádza na pracovisku Štátneho archívu v Modre.

Koncert v podaní orchestra Musica aeterna pod vedením umeleckého vedúceho Petra Zajíčka a sopranistky Lenky Kusendovej Máčikovej je venovaný pamiatke významného muzikológa Ladislava Kačica, ktorý sa dlhodobo venoval výskumu hudobného života rehoľných rádov na Slovensku. Na koncerte zaznejú skladby v obnovených svetových premiérach.

Druhým významným počinom tohtoročného festivalu je premiérové uvedenie kompletnej zbierky Geistliche Harmonien I pre sólové hlasy, dvoje huslí a basso continuo českého skladateľa Samuela Capricorna, ktorého 360. výročie úmrtia si pripomíname tento rok. Patrí k najvýznamnejším skladateľom druhej polovice 17. storočia. Jeho prvým významným pôsobiskom bola práve Bratislava.

Dielo zložené na nemecký a latinský text zaznie v sobotu 14. júna o 19. h v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa (jezuiti) v Bratislave v podaní súboru Le nuove musiche pod vedením umeleckého vedúceho Jakuba Mitríka a sólistov Hildy Guylás (soprán), Jarmily Vantuchovej (alt), Matúša Šimka (tenor) a Tomáša Šelca (barytón).

Do pozornosti dávame aj koncert klarinetistu Róberta Šebestu a klaviristu Ladislava Fančoviča, ktorí uvedú v stredu 11. júna o 19. h v Moyzesovej sieni skladby pre klarinet 2. polovice 19. storočia, či večer flautových sonát a skladieb pre sólové čembalo Johanna Sebastiana Bacha v piatok 13. júna o 19. h v Koncertnej sieni Dvorana v podaní českej hráčky na barokovú priečnu flautu Radky Kubínovej a belgického čembalistu Ewalda Demeyere.

Košická hudobná jar

Festival Košická hudobná jar vstupuje do svojho záverečného týždňa. Už dnes možno zhodnotiť, že odvážna dramaturgia, keď ťažiskom koncertov hudobných telies je hudba 20. a 21. storočia vrátane dvoch koncertov výhradne venovaným dvom súčasným skladateľom Arvovi Pärtovi a Ľubici Čekovskej, sa festivalu vyplatila. A nejde vôbec o samozrejmosť.

Ešte pred pár rokmi bolo uvádzanie súčasnej klasickej hudby na programoch našich festivalov, okrem tých špecializujúcich sa na ňu, naozaj výnimočné. A ak sa tak dialo, tak zväčša bolo doplnené dielami klasickej alebo romantickej literatúry. Preto treba tento prístup organizátora festivalu, teda Štátnu filharmóniu Košice, oceniť, aj prínos jeho generálnej riaditeľky a dramaturgičky festivalu v jednej osobe Lucie Potokárovej.

Osobne som bol na koncerte venovanom slovenskej skladateľke Ľubici Čekovskej. Plná sála, precízne naštudovanie rakúskeho dirigenta, oduševnený výkon orchestra a nadšené prijatie publika sú dôkazom, že ak sa spojí skvelá skladateľka s výborným dirigentom a nadchnutým orchestrom, tak je výsledkom koncert hudby, s ktorou súznieme, lebo je rytmom dneška, odzrkadľuje náš súčasný svet.

Na záverečnom koncerte vo štvrtok 12. júna o 19. h sa v Dome umenia v Košiciach stretneme s hudbou troch velikánov. Na úvod to bude Koncert pre klavír a orchester č. 5 Cisársky Ludwiga van Beethovena v podaní nemeckého klaviristu Franka Dupree. Dielo, v ktorom už nejde o citlivý a jemne odstupňovaný dialóg klavíra a orchestra, ako v jeho prvých štyroch klavírnych koncertoch, ale meranie síl dvoch rovnocenných partnerov. Dielo s najvirtuóznejším aj najrozsiahlejším klavírnym partom spomedzi všetkých Beethovenových koncertov. Geniálne dielo s až oslepujúcim vyžarovaním.

Druhou skladbou večera bude symfonická báseň Richarda Straussa Veselé šibalstvá Tilla Eulenspiegela. Dielo, v ktorom skladateľ spracoval nemeckú legendu o šibalskom podvodníkovi Tillovi Eulenspiegelovi, je jedným z najlepších príkladov hudobného humoru, aký bol kedy vytvorený.

Na záver koncertu Košickej filharmónie pod vedením mladého rakúskeho dirigenta Patrika Hahna zaznie Symfónia č. 9 Dmitrija Šostakoviča. Jej humor a ľahkosť sú skôr poctou Haydnovi ako oslavou víťazstva Sovietskeho zväzu, čo na konci druhej svetovej vojny všetci očakávali. Chýba jej síce monumentálnosť a zborový part, ale ide o jednu z najjemnejších a najfascinujúcejších kompozícií skladateľa.

Zaznamenania hodným je aj koncert troch perkusionistov v pondelok o 19. h v Tabačke, ktorí uvedú tri triové sonáty Johanna Sebastiana Bacha pre organ v transkripciách pre bicie nástroje doplnené skladbami súčasného francúzskeho skladateľa Michaëla Levinasa a japonského skladateľa 20. storočia Tōrua Takemitsua.

Záverečné koncerty sezón v Bratislave a Žiline

Záverečné koncerty LXXVI. sezóny Slovenskej filharmónie vo štvrtok 12. júna a v piatok 13. júna o 19. h budú zároveň zavŕšením pôsobenia šéfdirigenta Daniela Raiskina na tomto poste. Priam symbolicky na ňom uvedú Symfóniu č. 4 Franza Schmidta. Práve znovuuvedenie a nahrávka diel tohto rakúskeho symfonika narodeného v Bratislave je jednou zo zásluh Daniela Raiskina.

Ďalšie z diel Franza Schmidta Kniha so siedmimi pečaťami zaznie v naštudovaní Daniela Raiskina na záverečnom koncerte Bratislavských hudobných slávností 5. októbra.

V prvej časti koncertu si vypočujeme Koncert pre klavír a orchester č. 1 Sergeja Rachmaninova, energické dielo ešte len sedemnásťročného klaviristu a skladateľa. Sólistom večera bude macedónsky klavírny virtuóz Simon Trpčeski.

Záverečný koncert LI. sezóny Štátneho komorného orchestra Žilina vo štvrtok 12. júna o 19. h bude zostavený výhradne zo severskej hudobnej tvorby. Program prináša uznávaný švédsky dirigent Andreas Hanson, programový riaditeľ Symfonického orchestra v Malmö a profesor na Kráľovskej hudobnej akadémii v Štokholme.

Zaznejú Ouverture to Marionetter švédskeho skladateľa Hildinga Rosenberga, Suite ancienne nórskeho hudobného skladateľa Johanna Halvorsena, Orchestral Songs nórskeho velikána romantizmu Edvarda Griega, kde sa predstaví švédska sopranistka Karin Dahlberg, a Symfónia č. 8 dánskeho skladateľa Paula von Klenau.