Dilema priaznivca Hlasu Načo voliť bezvýznamnú stranu

Prieskumy volebných preferencií treba vždy brať s rezervou, v prípade strany Hlas sa však už určite dá hovoriť o klesajúcom trende.

Signalizujú to aj dva prieskumy z minulého týždňa, keď v jednom z nich mal Hlas podporu tesne nad 10 percent a v tom druhom dokonca len okolo 8 percent. Preč sú tak časy, keď sa preferencie tejto strany stabilne hýbali na úrovni 15 percent.

V Hlase sa síce tvária, že sa nič nedeje, a minister Tomáš Drucker cez víkend tvrdil, že situácia v strane je stabilná, v kuloároch sa však už dlhší čas hovorí o tom, že ak by strana v preferenciách natrvalo padla pod osem percent, Matúš Šutaj Eštok by si svoju predsednícku stoličku ďalej neudržal.

Keď sa hovorí o dôvodoch, ktoré sa podpísali pod úpadkom Hlasu, najčastejšie sa spomína odchod Petra Pellegriniho do Prezidentského paláca a slabý výkon Matúša Šutaja Eštoka na poste predsedu a ministra.

Obidva tieto faktory zohrávajú úlohu, ale nie sú to kľúčové dôvody. Strana v súčasnom nastavení by chradla, aj keby na jej čele naďalej stál Peter Pellegrini.

Hlavnou príčinou je zlé strategické rozhodnutie, ktoré Hlas urobil po vstupe do tejto vládnej koalície.

To, že strana odmietla vábenie Progresívneho Slovenska a išla vládnuť so Smerom, bolo logické. Ak by tak nebola urobila, s veľkou pravdepodobnosťou by sa bola rozpadla, keďže veľkú časť voličov a straníckych kádrov tvoria bývalí smeráci, ktorí takúto koalíciu uprednostňovali.

Vládnuť s PS chcelo len 9 percent voličov Hlasu, kým Fica preferovalo takmer 35 percent.

Tomáš DruckerHlas nepodporí prelomenie veta pri covidových amnestiách. Transakčná daň nie je vyriešená

TASRPostoj

Problém je v tom, akú pozíciu Hlas v tejto koalícii zaujal. Namiesto roly sebavedomého partnera, podopretej tým, že za istých okolností by dokázal vládnuť aj so súčasnou opozíciou, Hlas si vybral polohu submisívneho prisluhovača Smeru.

Dnes už si väčšina voličov dokáže predstaviť len jediného jeho koaličného partnera, Ficov Smer.

Na udržanie autonómnejšieho postavenia pritom Hlas nemusel rozbíjať Ficovu vládu. Stačilo občas si postaviť hlavu a prejaviť viac sebavedomia. Príležitostí na to sa ponúkalo dosť, nielen pri Ficových zahraničnopolitických eskapádach, ale aj pri ďalších témach, ako bola napríklad konsolidácia či niektoré kroky ministerky kultúry.

V koaličných vládach je bežné, že niektorá zo strán nejaké nápady svojich partnerov zablokuje, a nemusí to hneď znamenať pád vlády. Určite by si na to spomenul Mikuláš Dzurinda (SDĽ, KDH), Iveta Radičová (SaS), ale aj Igor Matovič (SaS).

Hlas sa však k niečomu takému neodhodlal. Chabo sa o to pokúša až teraz, keď ústami ministra Druckera avizuje, že nepodporí prelomenie prezidentského veta pri covidových amnestiách. Vyznieva to však dosť nepresvedčivo. Tento návrh v parlamente prešiel aj vďaka poslancom Hlasu a svoju bývalú stranu musel k slabučkej rebélii doslova dotlačiť až prezident.

Výsledkom takejto politiky je, že Hlas opúšťajú voliči. Podľa odhadov prieskumných agentúr stratila strana už približne polovicu voličov z parlamentných volieb v roku 2023.

Najviac z nich končí medzi nevoličmi. Tí radikálnejší, „prosmeráckejší“ odchádzajú k Ficovi, veď načo by volili nejakých tovarišov, keď môžu dať hlas priamo majstrovi.

Časť voličov Hlasu však prechádza aj k opozičným stranám, najmä k PS a ku KDH.

Dnes, necelé dva roky od parlamentných volieb, majú politici Hlasu jedinú nádej, a to, že sa nad ním Robert Fico zľutuje a z taktických dôvodov nezoberie zvyšok jeho voličov otvoreným útokom.

Cestu prívesku Smeru si však zvolili sami.