Danko sa vzdal v prospech Harabina Som silnejší kandidát, podľa vlastných prieskumov mám 19 percent, tvrdí Harabin

Líder SNS a prezidentský kandidát Andrej Danko sa v pondelok, päť dní pred voľbami, vzdal v prospech bývalého sudcu Najvyššieho súdu a niekdajšieho lídra strany Vlasť Štefana Harabina. Oznámili to spolu na tlačovej konferencii v priestoroch SNS v Bratislave.

„Z tejto kandidatúry na prezidenta ustupujem a plne podporujem pána Harabina ako národno-vlasteneckého kandidáta,“ uviedol Danko. Svojich voličov „prosí a žiada“, aby hlasy odovzdali v prospech Harabina.

Obaja kandidáti počas predchádzajúcich týždňov zhodne tvrdili, že nechcú, aby vo voľbách prepadol „národný hlas“. 

Šéf SNS tento krok tak označil za svoje „dôležité životné rozhodnutie“. Tvrdí, že hlavným problémom národných síl je nejednotnosť, preto nechcel, aby sa ďalej trieštili, a odkázal na svoj počin v parlamentných voľbách, vďaka čomu sa SNS vrátila do Národnej rady. 

Počas víkendu vyzval Danka a Mariana Kotlebu vzdať sa v prospech Harabina aj líder Republiky Milan Uhrík.

Harabin podporil SNS v eurovoľbách

Z prostredia SNS už začiatkom februára prenikali informácie, že Danko sa môže vzdať. Naznačoval to napríklad poslanec Roman Michelko.

Národniari však vnímali Dankovu kandidatúru ako formu prezentácie svojich názorov a postojov v kampani. „Do poslednej chvíle ide o využitie priestoru,“ komentoval Michelko.

V pondelok Michelkove slová potvrdil aj sám Danko.

„Naša džentlmenská dohoda v januári bola, že jeden druhého podporíme vtedy, ak bude ktorýkoľvek z nás úspešnejší pred prezidentskými voľbami,“ povedal Danko s presvedčením, že Harabin sa dostane do druhého kola prezidentských volieb.

Harabin tvrdí, že má podľa posledného prieskumu, ktorý si dali spraviť ku dňu tlačovej konferencie, preferencie na 19 percentách, hoci agentúry AKO a Focus jeho preferencie zatiaľ merajú okolo jedenástich percent.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Harabin na pondelkovej tlačovke zároveň podporil Dankov úmysel zjednocovať „národno-vlasteneckých kandidátov“ aj vo voľbách do europarlamentu, čím sa de facto postavil za kandidátku SNS do Bruselu, ktorú vedie práve Danko.

„My sme sa dohodli na politickej spolupráci a ďakujem za podporu do európskeho parlamentu,“ vravel Danko na tlačovke.

Aj toto gesto pred pár týždňami naznačovali nominanti SNS. Vicepremiér Tomáš Taraba vopred avizoval, že sa Danko môže vzdať kandidatúry ešte pred prvým kolom za to, že Harabin podporí SNS v eurovoľbách.

Kto bojuje o národného voličaŤahúňom je Harabin, ktorý kandidatúru Korčoka a Pellegriniho pokladá za nulitnú

Juraj Brezáni

SNS podporila Harabinovu prezidentskú kandidatúru už po druhýkrát. Naposledy tak spravila v roku 2019, keď Harabin v prvom kole skončil s viac než 300-tisíc hlasmi tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Považoval sa však za víťaza volieb. 

Dnes Harabin tvrdí, že kandidatúra Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho nie je platná, lebo ju nepodpísal priamo predseda Národnej rady, ale len podpredseda.

V názoroch na Pellegriniho a Rusko sa zhodujú

„Viem, že tak ako ja zastávam mnohé názory, ich zastáva aj on,“ komentoval Danko názorovú zhodnosť s Harabinom.

Obaja napríklad majú veľmi podobný pohľad na vojnu na Ukrajine. Danko pred časom v RTVS vyhlásil, že Rusko na Ukrajine nie je agresor.

„Život nie je biely a čierny. Každý v tom má prsty, aj Ukrajinci, ktorí nezvládli prístup k ruskej národnostnej menšine,“ vravel Danko. Rusko podľa šéfa SNS nie je agresor, na Ukrajinu prišli Rusi „s pocitom pomoci svojmu národu“. Šéf SNS tvrdí, že postaviť sa na stranu Ukrajiny problém nevyrieši, naopak, len to eskaluje napätie.

Rovnakú rétoriku razí aj Harabin, ktorý obhajuje ruské porušenie medzinárodného práva prítomnosťou „ukrajinských fašistov“. Rovnako odmieta Rusko nazývať agresorom.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Kandidáti tiež vnímajú podobne Petra Pellegriniho. Označujú ho za liberála.

Danko si myslí o svojom koaličnom partnerovi, že je „cukríkový“, a varoval Pellegriniho pred otázkami o jeho súkromí.

„Ja si myslím, že 50-ročný chlap má mať viac miláčikov ako len psíka Geryho,“ narážal na svojho koaličného partnera, ktorému podľa neho bude chýbať prvá dáma.

Vyjadril tiež obavu, aby to po Pellegriniho zvolení nedopadlo ako v prípade Michala Kováča, ktorý ako prezident bojoval proti Vladimírovi Mečiarovi. „Pellegrini už raz zo Smeru odišiel a nemám k nemu dôveru, ako by sa k nám správal ako prezident,“ vravel Danko s tým, že ho na ulici naučili „kto raz zradí, zradí aj druhýkrát“.

Harabin zas pokladá Pellegriniho za „ultraliberála“ a spolu s Ivanom Korčokom o ňom hovorí ako o „siamských dvojčatách“.

Gašpar sa stretol s HarabinomO podpore Pellegriniho vraj nerokovali. Nikdy s nikým nekupčím, tvrdí Harabin

Postoj

Danko chcel najskôr Pellegriniho, podobne ako voliči SNS

Andrej Danko ešte pred ohlásením svojej kandidatúry chcel koncom roka 2023 rokovať s Petrom Pellegrinim o podpore jeho prezidentskej kandidatúry, ale nestalo sa tak.

Podľa informácií denníka Postoj z prostredia vládnej koalície Hlas o podporu SNS už pred prvým kolom prezidentských volieb ani nestál, pretože si u Pellegriniho verili, že sa do druhého kola dostanú aj bez nej.

Národniari by za Pellegriniho podporu totiž chceli isté koaličné ústupky od Hlasu. V zákulisí sa hovorilo, že SNS by si za podporu Pellegriniho nárokovala po jeho prípadnom úspechu post predsedu parlamentu či výmenu ministerstiev.

Do úvahy prichádzalo napríklad posilnenie SNS o ministerstvo hospodárstva, o ktoré malo SNS pôvodne záujem pre Tomáša Tarabu, no pri povolebných koaličných rokovaniach sa im to nepodarilo vylobovať. Hlas všetky podobné ponuky SNS odmietol.

Poslanec za SNS Roman Michelko tiež najskôr hovoril, že by bolo pre koalíciu rozumné, keby mala len jedného spoločného kandidáta. 

Z novembrového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza totiž vyplynulo, že nielen voliči Hlasu, ale aj Smeru a SNS chcú voliť Pellegriniho za prezidenta. Ak by sa dostal do druhého kola s Ivanom Korčokom, volili by ho prakticky takmer všetci voliči koaličných strán. 

Pellegrinimu by podľa prieskumu dalo hlas 97 percent voličov Hlasu, 96 percent voličov Smeru a až 95 percent voličov SNS.