Povinná škôlka pre trojročné deti Rodičia sa hnevajú, že im štát zasahuje do výchovy. Chcú rozhodovať sami, dokedy dieťa nechajú doma

Už krátko po ohlásení ministra školstva Tomáša Druckera o postupnom zavedení povinnej škôlky pre trojročné deti prepuklo medzi rodičmi pobúrenie. Sociálne siete sú plné vášnivých diskusií o tom, ako nehorázne štát zasiahne do rodinného života a núti rodičov odovzdávať výchovu svojich detí štátu.

Krátko po oznámení plánu vznikla aj petičná akcia Povedzme nie povinnej škôlke od 3 rokov!, ktorú k dnešnému dňu podpísalo už viac ako 15-tisíc rodičov.

Rozprávali sme sa s viacerými rodičmi, ktorých názor na pobyt trojročného dieťaťa v škôlke sa rôznil, v jednom sa však zhodli. Nesúhlasia, že ako rodičia strácajú možnosť rozhodnúť sa podľa vlastnej situácie a presvedčenia, kedy dajú dieťa do škôlky, a štát z toho spravil „pobyt z donútenia“.

Štát bude rozhodovať, či dieťa môže zostať doma

„Musím sa priznať, že mi toto rozhodnutie vyrazilo dych, keď som si uvedomila, že ako matka budem musieť prosiť štát o dovolenie nechať si doma svoje vlastné malé trojročné dieťa,“ povedala pre Postoj Katarína Vráblová z Trnavy, pričom narážala na ohlásenú možnosť individuálneho vzdelávania, takzvaného homeschoolingu, po splnení viacerých podmienok.

Katarína je mamou onedlho jedenapolročnej dcéry, pričom v zime očakáva narodenie druhého dieťaťa. Ako povedala, s manželom plánujú tri deti, pričom ak im budú okolnosti priať, chce využiť reťazovú rodičovskú dovolenku práve preto, aby si mohla staršie deti nechať doma, čo po najnovšom rozhodnutí ministerstva školstva padá.

Ako matka budem musieť prosiť štát o dovolenie nechať si doma svoje vlastné malé trojročné dieťa.

„Všetci vieme, prečo prišlo toto rozhodnutie, že ide o deti z marginalizovaných skupín. Ale doteraz tu predsa bola povinná škôlka pre päťročné deti a aj tak túto skupinu nezasiahli. Namiesto toho, aby hľadali riešenia pre deti z tohto prostredia, tak tu zase ideme zaťažovať všetkých,“ povedala mama piatich detí z Bratislavy, ktorá nás požiadala o anonymitu.

Ako sa vyjadrila, výhodou rozhodnutia je, že štát bude musieť garantovať miesto všetkým trojročným deťom, ktoré doteraz najmä v Bratislave a okolí boli pre najmladšie deti dostupné s veľkými ťažkosťami.

Podľa nej by štát mal garantovať miesto všetkým rodičom, ktorí majú záujem dieťa umiestniť do škôlky, ale určite by nemal do toho nútiť a rodičia by mali mať na výber.

Lenka Brichtová z Galanty je mamou dvojročného syna, ktorému v lete pribudne súrodenec, a povinná škôlka sa ich teda bude bezprostredne týkať. Má obavy, aký vplyv bude mať nútený pobyt v škôlke na jej staršieho syna, ktorý je skôr introvertnejší typ a necíti sa dobre v spoločnosti väčšieho množstva detí.

„Syn je pokojnejší typ a má z niektorých hlučnejších a nepredvídateľných detských reakcií strach. Keďže som aj ja sama bola v škôlke obeťou šikany, mám oprávnené obavy o to, ako sa k nemu budú správať v kolektíve iné deti. A to aj v kontexte personálne a niekedy žiaľ aj odborne poddimenzovaných predškolských zariadení. Práve z týchto dôvodov si chcem ponechať rozhodnutie, kedy a na ako dlho ho dám do škôlky, vo svojich rukách,“ povedala pre Postoj.

Podľa Lenky jej syn zažíva v rodine, s priateľmi, na ihriskách či v herničkách v saleziánskom spoločenstve, ktorého sú súčasťou, dostatočnú socializáciu. „Nie som presvedčená o tom, že by mu nútený pobyt v kolektíve rovesníkov priniesol do života nejaké mimoriadne obohatenie či zručnosti,“ dodáva.

Myslí si, že plošné zavedenie povinnej dochádzky do škôlky pre všetky trojročné deti bez ohľadu na ich zdravotný stav, psychické rozpoloženie, rodinné zázemie, ale aj obyčajnú vôľu ich rodičov nikomu nepomôže.

Druckerova óda na komunistické škôlky

Spôsob, akým minister školstva Tomáš Drucker ohlásil svoje plány s najmenšími škôlkarmi, zdvihla mnohých zo stoličky. Ten si totiž na úvod zaspomínal na staré zlaté časy, keď ešte chodil do škôlky on, a na to, aké boli vtedy škôlky fajn. Pripísal im zásluhy, že vychovali pre Slovensko silnú generáciu, ktorej je súčasťou. Podľa neho podporili rozvoj myslenia, jazyka aj emočnej inteligencie detí.

„Každý rodič si želá, aby jeho dieťa bolo úspešné, aby sa cítilo dobre, aby bolo spokojné, a som presvedčený, že rovnako na tom musí záležať aj dobrému štátu, aby všetky deti mali šancu na rovnaký štart, aby mali šancu byť úspešné v živote a aby takú šancu dostávali už od raného veku,“ povedal na tlačovej konferencii Tomáš Drucker. Podľa ministra školstva zabezpečiť šťastný život deťom je teda viac úlohou štátu ako rodiny a dá sa to dosiahnuť práve vďaka povinnej škôlke pre všetkých.

„Ak niečo zanedbáme v ranom veku, neskôr sa to už dobieha veľmi ťažko, veď na to je aj slovenské porekadlo ‚ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko‘. To platí aj vo vzdelávaní,“ dodal. Hoci sa v porekadle vyslovene spomína mamka a nie štátna inštitúcia, „ohýbanie Jankov“ by odteraz mala zrejme byť najmä štátna úloha.

Drucker nepriamo spomenul aj výčitky rodičov, ktorým sa nepáči, že štát si od nich vynucuje odovzdávanie malých detí do inštitúcií. „Znova sa vrátim k svojmu detstvu. Vtedy to bolo bežné a normálne a fungovalo to. Ľudia nemali strach, že ich niekto do niečoho núti, a naozaj vyrastali silné generácie. Dostávali rovnakú šancu uspieť aj na základnej škole, základné návyky, interakcie sa naučili prijímať už v tom ranom veku,“ povedal.

Je to zásah do rodín a ich práva na výchovu vlastných detí.

Tomáš Drucker sa podľa svojho verejne dostupného životopisu narodil v roku 1978, takže povedať o začiatkoch 80. rokov socialistického Československa, keď chodil do škôlky, že vtedy „ľudia nemali strach, že ich niekto do niečoho núti“, je buď neznalosť pomerov, alebo idealizovanie si čias minulých. Veď práve aj historická skúsenosť, keď komunistický štát riadil osudy svojich obyvateľov, je dôvodom, prečo dnešní rodičia sú takí citliví na štátne zásahy do rodinného života. A to si pritom povinnú škôlku pre trojročné deti nedovolili ani komunisti.

Drucker „medzi riadkami“ priznal, že potrebujú zachytiť najmä deti z marginalizovaného prostredia. V súčasnosti totiž viac ako tri štvrtiny trojročných detí už navštevujú materskú školu. Takmer polovica nezaškolených detí má trvalý pobyt v Košickom alebo Prešovskom kraji, pričom najvyššie čísla hlásia z regiónov, v ktorých žije najviac detí v chudobných pomeroch.

„Ak niečo zanedbáme v ranom veku, vznikajú bariéry, ktoré deti môžu obmedzovať celý život. Ak zasiahneme včas, pripravíme ich na úspešný štart v škole. Je to najlepšia investícia, akú v školstve môžeme urobiť,“ povedal Drucker.

Rodičia, ktorí nesúhlasia s umiestnením dieťaťa do škôlky už od troch rokov, budú mať možnosť požiadať o individuálnu formu vzdelávania. „Ale iba ak to bude v záujme dieťaťa,“ dvakrát zdôraznil minister Drucker.

Rodič bude musieť v takom prípade požiadať o povolenie riaditeľa materskej školy. Zároveň bude musieť deklarovať, že ho bude vzdelávať osoba, ktorá má minimálne stredoškolské vzdelanie. Rodičia bez maturity tak budú musieť nájsť „garanta“, ktorý bude ochotný byť administratívne vedený ako vzdelávacia osoba pre ich dieťa. Pre rodičov to bude znamenať ďalšiu byrokraciu a pre materské školy ďalšiu záťaž, keď budú musieť individuálne vzdelávanie administrovať. 

Kolektív je vraj liekom na poruchu pozornosti

Tomáš Drucker na tlačovej konferencii zároveň predstavil aj svoj veľmi zjednodušujúci pohľad na problémy detí s poruchami učenia a pozornosti, ktorým na vyliečenie odporučil kolektív. „Verím, že budeme mať aj menej problémov s poruchou pozornosti, pretože deti potrebujú kolektív,“ vyhlásil.

Druckerov ohlásený plán však ponúka zatiaľ viac otázok ako odpovedí. Aj keď plán na povinnú škôlku pre deti od troch rokov vznikol kvôli zachyteniu detí z marginalizovaného prostredia, minister sa nezmienil, ako sa táto povinná dochádzka bude od tejto skupiny rodičov vymáhať.

Zo skúseností totiž vidíme, že štát si nedokáže vynútiť dochádzku ani u žiakov na základných školách. Namiesto adresného riešenia prišlo nedávno opäť celoplošné rozhodnutie o sprísnení systému ospravedlnenia detí rodičmi a vymáhaní lekárskych potvrdení. Zodpovednosť rodičov za dochádzku detí tak štát prehodil na lekárov. Na základe takýchto skúseností sa dá len ťažko predpokladať, že nebude problém s vymáhaním dochádzky trojročných detí do škôlky.

Ministerstvo školstva tiež priznalo, že na realizáciu plánu musí do roku 2028, keď začne platiť povinná škôlka pre trojročných, rozšíriť kapacity aj stav učiteľov o celú tisícku. Čo to znamená, minister nekonkretizoval. Nevieme tak, akú kvalifikáciu by títo učitelia mali mať, či postačí stredoškolské vzdelanie, či počítajú s pomocou asistentov alebo koľko detí bude v triedach.

Zásah do práva na výchovu vlastných detí

„Je to zásah do rodín a ich práva na výchovu vlastných detí,“ zdôraznil pre Postoj profesor pedagogiky Branislav Pupala.

Podľa neho nie sme dostatočne pripravení, aby bol takýto krok funkčný a zmysluplný. „Nie som si istý, či máme doriešené všetky problémy, ktoré sa v súvislosti s predškolským vzdelávaním ťahajú už dlhší čas a v ktorých sa nič zásadné neudialo. Ak nie, potom rozširovanie povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov mi nepripadá rozumné,“ dodal.

Ako dodal, nemáme napríklad v triedach zabezpečené, aby tam vždy boli dve osoby, jedna učiteľka a jedna asistentka, čo je podľa neho v dobre rozvinutom predškolskom systéme štandard. Zároveň nevieme diferencovať pedagogickú prácu podľa kvalifikačného stupňa učiteliek ani diferencovať vzdelávací a sociálny servis predškolských inštitúcií.

Ak má ísť o pomoc deťom z rizikového prostredia, podľa Branislava Pupalu sa dajú nájsť lepšie, cielenejšie a účinnejšie riešenia. Tým je napríklad práca s deťmi z rizikového prostredia ešte v mladšom veku ako tri roky. Je to aj práca s rodinami, často už aj s tehotnými ženami pred narodením detí. „Pre uvedenú skupinu detí je takáto adresná cielená práca účinnejšia ako povinné predškolské vzdelávanie od troch rokov,“ vysvetľuje Branislav Pupala.

Minister Drucker zdôraznil, že ideme podľa vzoru krajín, ako je „Francúzsko, Maďarsko a mnohé ďalšie“. Realita je však taká, že okrem spomenutých krajín je škôlka od troch rokov povinná už len v Mexiku a Izraeli. Od štyroch rokov je to Kostarika, Luxembursko, Argentína a Brazília.

„Úspešná politika predškolského vzdelávania má totiž inú podobu. Zabezpečuje sa nie povinnosť, ale právo na predškolské vzdelávanie od čo najmladšieho veku, čo znamená, že každé dieťa môže byť do predškolského vzdelávania prijaté. A voči deťom z rizikových prostredí sa pritom realizujú cielené podporné opatrenia,“ hovorí Branislav Pupala.

„Takže sa obávam, že cesta, ktorou sa uberáme, nemá oporu v medzinárodnej skúsenosti a overenej dobrej praxi,“ dodal.

Nie všetky trojročné deti sú na škôlku zrelé

Proti povinnosti škôlky od troch rokov hovoria aj závery detských psychológov, podľa ktorých pripravenosť na nástup do kolektívu je veľmi individuálna, a kým niektoré dieťa to zvládne už v dvoch rokoch, iné má s tým problém ešte aj v štyroch rokoch. Aj preto celoplošná povinnosť bez zohľadnenia individuálneho vývoja dieťaťa môže spraviť viac škody ako osohu. 

Socializácia v kolektíve je strašný mýtus komunistickej výchovy.

Autori povinnej škôlky od troch rokov neberú do úvahy ani možné riziká pre psychiku dieťaťa, ak musí nútene odchádzať do škôlky, keď vidí, že mama zostáva doma s mladším súrodencom, na čo dlhodobo upozorňujú viacerí odborníci.

„Ak ste na materskej či rodičovskej s mladším súrodencom, je najvhodnejšie, aby boli obe deti doma s vami. Staršie dieťa by sa mohlo cítiť od vás odstrčené, emocionálne nesaturované. Do materskej školy by malo ísť, až keď idete do zamestnania a o druhé sa stará niekto iný,“ radí napríklad psychologička Dorota Kopasová.

Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že veková hranica, kedy by malo ísť dieťa najskôr do škôlky, sú štyri roky. Český špeciálny pedagóg Jiří Halda hovorí, že neskorší nástup je v prospech detí.

„Socializácia v kolektíve je strašný mýtus komunistickej výchovy,“ povedal Jiří Halda v rozhovore pre týždenník Respekt. Podľa neho skutočná socializácia prebieha v spoločenstve ľudí v rôznych vekových skupinách od detí až po starých rodičov. 

Halda tvrdí, že materské školy nevznikli pre deti a pre ich kognitívny a sociálny vývoj, ale od začiatku to boli zariadenia na stráženie detí zamestnaných matiek. „S módou zaškoľovania maličkých detí nesúhlasím a trúfam si tvrdiť, že je to v určitom ohľade pre spoločnosť aj výhodné, pretože sa deti skôr naučia splynúť s inštitúciami a stanú sa od nich v podstate závislými,“ hovorí Jiří Halda.

Začiatkom apríla v parlamente prešiel do druhého čítania vládny návrh na zmenu ústavy v kultúrno-etických témach. Premiér Fico sa tvári, že jeho schválenie je vládnou prioritou. Len pripomíname, že v tomto návrhu pribudol v článku 41 nový odsek, v ktorom sa píše, že rodičia majú právo rozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich detí.