Plynové šachy pokračujú Slovensko si spojením cez Maďarsko bude môcť pokryť celoročnú spotrebu

S rastúcimi dennými teplotami sa na mnohých miestach Slovenska pomaly končí vykurovacia sezóna a tým sa znižuje aj potreba čerpania zásob zemného plynu.

Slovensko má aktuálne svoje zásobníky naplnené na 35,9 percenta a spolu s Lotyšskom, Dánskom a Bulharskom je jednou z hŕstky európskych krajín, ktoré zaznamenávajú znižovanie zásob, hoci len o miernych deväť stotín percenta. (Celoeurópske údaje sú aktualizované k 12. aprílu.)

Celkovo tak v Európe s príchodom teplejšieho počasia aktuálne zásoby plynu opäť začínajú rásť.

Na porovnanie – v rovnaký deň minulého roka, teda 12. apríla 2024, malo Slovensko zásobníky plné na viac ako 71 percent. Celkovo vlani ku koncu vykurovacej sezóny mala Európa vyššie zásoby zemného plynu. Európska únia sa snažila zabezpečiť svoje zásoby tak, aby dokázala postupne vyradiť potrebu dovozu suroviny z Ruska.

V rámci riešenia energetickej krízy, ktorá Úniu zasiahla v druhej polovici roku 2022, sa štáty dohodli, že budú svoje zásoby udržiavať na vysokej úrovni.

S podobne vysokou zásobou končili zimu európske krajiny aj v roku 2023 (Slovensko viac ako 50 percent), kritický bol najmä rok 2022 (Slovensko menej ako 20 percent). Na zachovanie aspoň relatívnej porovnateľnosti uvádzame údaje k 12. aprílu príslušného roka, hoci na zásoby plynu má, samozrejme, vplyv najmä charakter jesene a zimy a miera potreby vykurovania a výroby elektriny, v prípade Slovenska aj výkonnosť priemyslu (napr. Duslo Šaľa).

Samozrejme, percentuálna naplnenosť zásobníkov je v pomere k reálnej spotrebe veľmi relatívny údaj.

Napríklad ročná spotreba zemného plynu na Slovensku je približne 48,3 TWh. Do zásobníkov sa nám vojde necelých 35,2 TWh. Stopercentná naplnenosť nám tak zaručí asi 73 percent našej spotreby, zvyšok musí byť čerpaný z priebežných dodávok.

Sú krajiny, ktoré majú veľmi malú kapacitu zásobníkov – napríklad Belgicko, ktoré si pri stopercentnej naplnenosti dokáže uložiť zhruba 8 TWh, no ročnú spotrebu má viac ako 157 TWh. Na druhej strane sú krajiny ako napríklad Rakúsko, ktorého celková kapacita zásobníkov je vyššia ako domáca spotreba, slúžia tak ako zásobárne aj pre iné krajiny.

Viac plynu cez Maďarsko

Na prelome rokov sa zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu, ktorým okrem iného prúdila aj podstatná časť plynu určená na spotrebu na Slovensku (časť smerovala ďalej v rámci tranzitu).

Jeho zastavenie bolo spôsobené nepredĺžením zmluvy o preprave s ruskou štátnou spoločnosťou Gazprom zo strany Ukrajiny, čo verejne deklarovala minimálne od konca jari minulého roka.

Stála za tým nielen snaha Kyjeva obmedziť finančné toky pre ruský rozpočet, a teda aj financovanie vojny, ale aj to, že v novej zmluve si Gazprom kládol pre Ukrajinu neprijateľné podmienky – mala sa napríklad vzdať miliardových nárokov z úspešných medzinárodných arbitráží.

Zmluva Gazpromu a SPP však naďalej zostala v platnosti a podľa nej musí ruský dodávateľ zabezpečiť zazmluvnené dodávky. Jedinou potrubnou cestou po zastavení tranzitu cez Ukrajinu zostala južná cesta – plynovod Turkstream smerujúci z Ruska do Turecka cez Čierne more. Jedna z vetiev sa v Turecku odpája a ako Turkstream 2, resp. Balkan Stream, pokračuje cez Bulharsko a Srbsko do Maďarska. Odtiaľ sa prepojeniami môže ďalej dostať do Rakúska, ale aj na Slovensko.

Ruský plyn cez TureckoPoliticky sa dá dohodnúť čokoľvek, problémom je kapacita „rúry“ v Čiernom mori a cez Balkán

Erik Potocký

Cez prepojovací bod vo Veľkých Zlievcach na hranici s Maďarskom prúdil plyn ešte pred zastavením tranzitu cez Ukrajinu. Po prvom januári sa objem prepraveného plynu cez tento bod nijako zvlášť nenavýšil. Najvyššie objemy viac než 100-tisíc MWh za deň boli zaznamenávané aj uplynulú jeseň a v priemere sa objem tadiaľto prepraveného plynu pohyboval medzi 80- a 90-tisíc MWh denne.

SPP a tranzitná spoločnosť Eustream však viackrát v minulom aj v tomto roku avizovali, že má dôjsť k navýšeniu kapacity prepravného bodu Veľké Zlievce/Balážske Ďarmoty.

V posledný marcový deň tohto roku vydal Eustream stručnú tlačovú správu, v ktorej informuje, že „na základe nedávnych rokovaní medzi spoločnosťami Eustream, a. s., a FGSZ Ltd. plánujú slovenský a maďarský prevádzkovateľ prepravnej siete zemného plynu ponúknuť dodatočnú pevnú kapacitu na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balážske Ďarmoty v smere z Maďarska na Slovensko“.

Eustream dodáva, že obe spoločnosti „začali bilaterálne rokovania s cieľom upraviť vzájomnú prepojovaciu dohodu a spoločnosť FGSZ Ltd. iniciovala úpravu svojej prevádzkovej licencie na Maďarskom úrade pre reguláciu energetiky a verejných služieb“.

Slovenská tranzitná spoločnosť očakáva, že pevná kapacita sa v tomto bode zvýši z 3,5 miliardy na 4,38 miliardy kubických metrov za rok. Podmienkou je dokončenie nevyhnutných investícií a kapacita by mala byť zvýšená ešte do konca tohto roka. Dodajme, že pevná kapacita bola od 1. apríla zvýšená z 2,63 miliardy kubických metrov na aktuálnych 3,5 miliardy. (Už predtým bola takáto kapacita v rámci pilotného projektu, ako to Eustream oznámil ešte vlani na jeseň.)

Ak si plánovaný objem 4,38 miliardy kubíkov prerátame na TWh, znamená to, že týmto bodom bude môcť teoreticky pritiecť na Slovensko 46,2 TWh zemného plynu, čo je vyše 95 percent priemernej ročnej spotreby Slovenska (48,3 TWh).

Správa Eustreamu je stručná a necháva otvorených niekoľko otázok.

Na spoločnosť sme sa preto dodatočne obrátili zo žiadosťou o bližšie informácie.

Pýtali sme sa:

1. Aká je suma investičných nákladov, ktoré si toto navýšenie kapacity vyžiada?

2. V akom pomere budú tieto náklady znášať slovenská strana (teda Eustream) a maďarská strana (teda FGSZ)? Budú sa na týchto nákladoch prípadne podieľať aj verejné rozpočty – či už na slovenskej, alebo na maďarskej strane, resp. na oboch?

3. Ak pôjde o náklady na strane spoločnosti Eustream (výlučne alebo čiastočne), aký vplyv predpokladá spoločnosť na svoj hospodársky výsledok v roku 2025?

4. Dohoda na zvýšení pevnej kapacity vznikla na úrovni Eustream – FGSZ alebo je súčasťou širšej medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom, či už na úrovni vlády, alebo príslušných ministerstiev?

5. Bude zvýšenie kapacity znamenať pre Eustream možnosť získavať príjmy z tranzitu alebo budú pri zazmluvnení kapacity uprednostnení domáci odberatelia, keďže úroveň zvýšenej pevnej kapacity približne zodpovedá úrovni ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku?

Eustream nám však na tieto otázky konkrétnejšie odpovede nedal, zostáva pri informáciách, ktoré uviedol vo svojej vyššie citovanej tlačovej správe.

Na niektoré otázky však môžeme nájsť odpoveď cestou takpovediac nepriamych dôkazov.

V zásade vieme, že pri tejto investícii nepôjde o stavbu plynovodu, teda novej „rúry“. Kapacita prepravného bodu sa dá zvýšiť inštaláciou silnejšieho kompresora alebo sústavy kompresorov, ktoré budú existujúcim potrubím schopné tlačiť viac plynu.

Ide o špecifickú technológiu, ktorá v zásade nemá referenčný trhový rámec (na rozdiel od toho, ak firma nakupuje napríklad motorové vozidlá), preto ani nevieme povedať – bez odpovede zo strany Eustreamu –, aké náklady si zvýšenie kapacity vyžiada.

Čo však povedať vieme, je, že maďarská tranzitná spoločnosť týmto zvýšením prepravnej kapacity zväčší svoje možnosti tranzitu, a teda aj príjmov z neho. Je tak vysoko pravdepodobné, že aj investícia ako taká je v ekonomickom záujme FGSZ.

Maďarská tranzitná spoločnosť týmto zvýšením prepravnej kapacity zväčší svoje možnosti tranzitu, a teda aj príjmov z neho.

Druhá nepriama indícia, ktorá napovedá, že ide predovšetkým o iniciatívu maďarskej strany, je to, že takéto významné zvýšenie kapacity, ktoré je schopné takmer úplne pokryť našu spotrebu, nebolo u nás predmetom výraznejšej politickej prezentácie.

Zvlášť ak si uvedomíme, že témou plynu premiér Robert Fico operuje pravidelne. Je však fakt, že podporuje zvyšovanie kapacity v tomto bode.

A v prípade, že je celá investícia výsledkom neverejných debát medzi slovenským premiérom a jeho maďarským kolegom Viktorom Orbánom, ktorý následne inštruoval spoločnosť FGSZ, aby k tejto investícii pristúpila, treba Fica za tento zákulisný lobing pochváliť.

Hoci je ťažké uveriť, že by si dal ujsť možnosť prezentovať túto investíciu ako svoj vlastný úspech v zahraničnopolitických vzťahoch a posilnení energetickej bezpečnosti.

Keďže podľa kusých informácií, ktoré o téme Eustream zverejnil, je zvýšenie kapacity otázkou minimálne niekoľkých mesiacov, nemožno očakávať, že dodávky plynu cez Maďarsko v krátkom čase narastú výrazne nad úroveň, ktorú sme mohli pozorovať doteraz.

Podľa verejných údajov spoločnosti Eustream sú nominácie na bode Veľké Zlievce na 15. apríla viac ako 87-tisíc MWh, najvyššie denné aprílové číslo je 91 722 MWh.

Veľké Zlievce dlho zostávali v tieni Veľkých Kapušian, čo bol do ukončenia tranzitu cez Ukrajinu jeden z hlavných bodov, ktorým ruský plyn vstupoval na územie Európskej únie (spolu s dávnejšie politicky či fyzicky odstavenými plynovodmi Jamal a Nord Stream).

V rámci diverzifikácie zdrojov pritom táto investícia, ktorú dnes zrejme robia výlučne Maďari, mala byť urobená už dávno. Turkstream 2, resp. Balkan Stream, je totiž cestou nielen pre ruský plyn, ale prepojením s gréckymi terminálmi aj cestou, ktorou do Európy (a aj k nám) môže putovať plyn od ktoréhokoľvek dodávateľa vo svete, ktorý je schopný prepravovať surovinu v skvapalnenej forme námornými tankermi.

Zastavenie plynuFico dávno vedel, že Ukrajina zmluvu s Ruskom nepredĺži, jeho rozhorčenie je len politické divadlo

Erik Potocký

V predchádzajúcich obdobiach bola táto trasa zanedbaná. Jej možný potenciál, aspoň vzhľadom na zabezpečenie plynu pre slovenských odberateľov, sa ukázal až zastavením ukrajinského tranzitu. Ak by sa do zvýšenej kapacity v rámci diverzifikácie bolo investovalo skôr, mohli sme sa navyše vyhnúť aj vnútropolitickému zneužívaniu celej témy.

V otázke zabezpečenia dodávok treba pri tejto téme dodať, že SPP zriadil dcérsku spoločnosť, ktorá bude nakupovať ruský plyn ešte na ruskom území. Na ukrajinskú stranu by tak vstupoval už ako majetok SPP, čo by mohlo teoreticky znamenať obnovenie tranzitu, keďže obchodne by už nešlo o ruský plyn, na druhej strane by Ukrajina mohla týmto obnoviť svoje príjmy z tranzitu.

Hovorilo sa dokonca o tom, že by na Slovensko týmto spôsobom mohol putovať aj plyn z Azerbajdžanu. Podľa ľudí znalých problematiky však Azerbajdžan aktuálne nemá dostatočné kapacity, aby touto trasou prepravoval zaujímavé objemy svojho plynu – aj v tomto prípade by tak s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o obchodne azerbajdžanský, no pôvodom ruský plyn.

Plyn z AzerbajdžanuUkrajina uvoľňuje tranzit plynu, pretože potrebuje peniaze na obranu

Erik Potocký

Cena plynu padá

Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu Robert Fico operoval aj tým, že tento krok Volodymyra Zelenského spôsobí celej EÚ miliardové škody zvýšením ceny suroviny. Neskôr mu eurokomisár pre energetiku, s ktorým medzičasom slovenský premiér rokoval, odkázal, že čísla, ktoré prezentuje, nekorešpondujú s údajmi, ktoré má k dispozícii Európska komisia.

Slovenský premiér argumentoval aj tým, že tento krok Ukrajiny uvrhne do problémov aj slovenskú tranzitnú spoločnosť Eustream. Aj to sa však pri detailnejšom pohľade ukázalo ako nie úplne pravdivá informácia. Eustream síce príde o príjmy z tranzitu, no v záporných číslach sa jeho hospodárenie nachádzalo už dávno pred tým, ako Ukrajina tranzit zastavila.

Ruské plynové šachy v EurópeRuský plyn k nám opäť prúdi aj oficiálne. Cez Maďarsko a Slovensko ho nakupuje aj Ukrajina

Erik Potocký

Je pravda, že na prelome rokov cena plynu mierne stúpla, v tom čase však už objem tranzitu cez Ukrajinu a ďalej cez Slovensko nebol z hľadiska celej Európy taký významný, aby to výrazne zamávalo cenami. Išlo o jednotky eur za MWh. Medzi 26. decembrom 2024 a 1. januárom 2025 stúpla cena zemného plynu v Európe o zhruba 4 eurá na 50 eur za MWh. 

To, čo sa však deje v ostatných dňoch, ukazuje, že omnoho väčší vplyv na ceny plynu majú udalosti v Bielom dome a na ropných poliach v Saudskej Arábii.

Prvého apríla bola cena na úrovni zhruba 42,5 eura za MWh. Potom prišiel Trumpov „deň oslobodenia“, keď ohlásil rozsiahle clá na prakticky všetky krajiny sveta, a do 10. apríla cena padla až k 33 eurám za MWh. V ďalších dňoch sa trocha pozviechala a mierne stúpla na terajších 34 eur.

Pokles ceny súvisí s očakávaným nižším dopytom po surovine, keďže vplyvom ciel sa zrejme zníži ekonomická aktivita naprieč celým svetom, resp. tovar v dôsledku ciel nepredateľný do USA sa najmä Čína bude snažiť umiestniť na iných trhoch, čo vyvolá tlak nielen na ceny, ale aj na produkciu.

Nič na tom nemení ani 90-dňová pauza, s ktorou Trump vyrukoval po tom, čo sa prepadli akciové trhy a mimoriadne stúpli výnosy amerických štátnych dlhopisov. Pauza v kombinácii s celkovo nevyspytateľnou Trumpovou politikou situáciu neupokojila, len predĺžila obdobie neistoty.

Príkladom je ďalšia Trumpova zmena, keď na niektoré, najmä technologické tovary z Číny vyhlásil colnú výnimku. To prinieslo spomínané mierne zvýšenie ceny plynu a ropy.

Tak ako cena elektriny závisí v Európe od ceny plynu (pretože sa počíta podľa ceny najdrahšej suroviny používanej na jej výrobu), tak cena plynu súvisí s cenou ropy. A tá momentálne klesá nielen v dôsledku poklesu dopytu.

Hoci globálne lobistické združenie krajín produkujúcich ropu OPEC dokáže svojou politikou hýbať globálnymi cenami a väčšinou sme svedkami toho, že tieto krajiny ťažbu obmedzujú, aby vyháňali cenu vyššie, jedna z najväčších ropných spoločností na svete – saudskoarabské Aramco – sa nedávno vybrala opačným smerom.

Saudskí Arabi začali zvyšovať ťažbu, a keďže majú pod kontrolou jedny z najväčších ložísk na svete, snažia sa svojich konkurentov takpovediac uštvať do bodu, keď sa im už nákladovo neoplatí ťažiť.

Ťažbu začala zvyšovať, a keďže má pod kontrolou jedny z najväčších ložísk na svete, snaží sa svojich konkurentov takpovediac uštvať do bodu, keď sa im už nákladovo neoplatí ťažiť. Inak povedané, zvyšovaním ťažby dumpuje ceny, aby neskôr mohla – po obnovení dopytu – obsadiť uvoľnené trhy.

Saudskí Arabi sa zároveň snažia tlačiť na niektoré krajiny ťažiace ropu, aby dodržiavali dohodnutú kvótu ťažby, napríklad Kazachstan.

Súčasťou taktiky je aj zníženie cien májových dodávok ropy do Ázie o 2,30 dolára za barel. Saudskí Arabi totiž na ázijskom trhu súperia najmä s Ruskom, ktoré je pre západné sankcie nútené predávať svoju ropu za nižšie ceny. Odhaduje sa, že ak by pokles pokračoval a teoreticky dosiahol úroveň 40 dolárov za barel, náklady Ruska na ťažbu by začali prevyšovať cenu, za ktorú ju dokážu predať.

Ropa WTI bola ešte 2. apríla nad 70 dolármi za barel, aktuálne je okolo 60 dolárov. Rovnako, zhruba o desať dolárov za barel, klesli za toto obdobie aj ceny ropy Brent. Pritom ešte v polovici januára boli ceny oboch typov okolo 80 dolárov za barel.