Covidové amnestie Naposledy priestupky amnestoval Mečiar. Skôr by sme mali odškodňovať následky po očkovaní

Autorka je bývalá štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva.

Parlament pokračuje v rokovaní o zákone o náprave krívd (to jest o finančnom odškodnení) spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorým sa tieto osoby finančne odškodnia, ak

a) uhradili pokutu za priestupok za porušenie protipandemických opatrení v čase pandémie ochorenia COVID-19 alebo

b) uhradili stravné pri pobyte v karanténnych zariadeniach počas pandémie ochorenia COVID-19.

Odškodnia sa aj trovy konania a úroky z omeškania.

Tento zákon nadväzuje na uznesenie vlády zo 6. novembra 2024, ktorým vláda udelila amnestiu vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami, teda odpustila doteraz nevykonané sankcie uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky a nariadila zastaviť všetky konania o priestupkoch a nezačínať nové.

Osoby, ktoré sa budú chcieť dať odškodniť, predložia doklad o úhrade a osoby, ktoré priestupok alebo stravné ešte neuhradili, ju už nemusia riešiť, lebo ich povinnosť úhrady zanikne.

Štát bude stáť vyše 3,3 milióna eur preplatenie bločkov a faktúr a cca o ďalších 2,1 milióna štát príde, keďže doteraz neuhradené priestupky a stravné sa už nemusia uhradiť. Spolu cca 5,4 milióna eur.

Rozumiem politickému zámeru tohto zákona – pandémia zanechala v spoločnosti hlboké stopy a táto téma stále silno rezonuje, najmä v niektorých skupinách občanov.

Vnímam aj návrh Progresívneho Slovenska, ktoré žiada kompenzovať aspoň náklady na stravu v zariadeniach štátnej karantény. Vzhľadom na to, že šlo o nariadené opatrenie, považujem takúto formu odškodnenia za opodstatnenú. Štát by tým vyslal signál, že uznáva obete, ktoré ľudia podstúpili, a zároveň by to predstavovalo primeranú finančnú záťaž – približne 1,5 milióna eur.

Odpúšťanie pokút za vedomé porušovanie protipandemických pravidiel však vnímam ako krok nesprávnym smerom. Je dôležité zachovať rešpekt k pravidlám, ktoré mali v čase krízy chrániť zdravie nás všetkých.

Keď som sa pozrela do histórie (Zbierka zákonov), naposledy priestupky amnestoval Mečiar v roku 1992 pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky.

Energiu treba venovať inde

Oveľa radšej by som bola, keby sa záujem presmeroval na riešenie rýchlejšieho odškodňovania závažných následkov hocijakého povinného očkovania štátom (nielen dobrovoľného očkovania proti covidu). Mohlo sa to urobiť už pri vzniku všetkých povinných očkovaní, mohlo sa to urobiť počas covidu a môže sa to urobiť aj teraz.

Na Slovensku sa dá takéhoto odškodnenia domáhať len na súde v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody.

Zistila som, že vo svete sa pri odškodňovaní závažných následkov očkovania, keď škodu uznáva a uhrádza štát, používa zjednodušený postup, pri ktorom vôbec nie je potrebné konanie na súde, ale priznanie škody a odškodnenie vykoná napríklad ministerstvo zdravotníctva. Človek nemusí platiť advokátov, znášať dôkazné bremeno a dlhé roky chodiť po súdoch.

Takéto odškodňovacie systémy sú založené na tzv. domnienke príčinnej súvislosti medzi škodou (ujmou na zdraví) a povinným očkovaním. Je to takzvané pravdepodobnostné dokazovanie a nie dokazovanie priamej príčinnej súvislosti.

Takto sa to udialo napríklad nedávno v Česku pri odškodnení rodiny jednoročného dieťaťa, ktoré zomrelo s predpokladanou súvislosťou s očkovaním hexavakcínou. Škodu rodičom a bratovi v úhrnnej výške 3 milióny českých korún (120-tisíc eur) priznalo priamo ministerstvo zdravotníctva, nie súd.

Prakticky sa to robí tak, že štát vytvorí zoznam vážnych nežiaducich účinkov po jednotlivých očkovaniach a časové okno (lehotu), do ktorého musí nežiaduci účinok nastať. Ak sa tak udeje, štát uzná ujmu na zdraví a uhradí odškodnenie bez ďalšieho dokazovania. Takto sa môže vyriešiť istá skupina prípadov; na Slovensku bolo len v súvislosti s covidom hlásených sedem úmrtí s predpokladanou súvislosťou s očkovaním a vyše 1400 prípadov s iným vážnym následkom.

Napríklad Česi to majú tak, že pri druhoch povinného očkovania majú ustanovené závažné ujmy na zdraví a počet dní, do ktorých musela ujma (škoda) nastať. Ak to osoba spĺňa, škoda je priznaná. To znamená, že vôbec nemusíte preukazovať súvis škody s očkovaním, stačí len zápisom v zdravotnej dokumentácii preukázať nežiaduci následok.

Napríklad pri covide sa automaticky uznávajú odškodnenia pri týchto ujmách na zdraví:

• anafylaktický šok do 4 hodín od očkovania;
• myokarditída, perikarditída do 14 dní od očkovania;
• syndróm kapilárneho úniku do 3 dní od očkovania;
• tromboembólia, imunitná trombocytopénia do 28 dní od očkovania.

Padlo prvé rozhodnutie súdu

Na Slovensku prvýkrát súd v novembri 2024 potvrdil odškodnenie manžela a detí za úmrtie 47-ročnej ženy (vo výške 110-tisíc eur) po očkovaní proti covidu. Rodina si však musela prejsť súdmi, dokazovaním, odvolacím konaním.