Kedy sa zo zhluku buniek stáva človek? Neuroveda posúva svoje poznanie tak, že môže zmeniť právny pohľad na potraty

O vedomí sa viedli filozofické diskusie už od čias Platóna, ale v posledných troch desaťročiach do nej vstúpili aj neurovedci. Koncom februára sa v New Yorku konala konferencia špičkových svetových neurológov, ktorí sa zaoberali tým, či dieťa vyvíjajúce sa v maternici má vedomie. Hlavná premisa vychádzala z relatívne nekontroverzného predpokladu.

Oplodnené ľudské vajíčko nemá vedomie, ale dieťa v predškolskom veku áno. Vedomie sa teda musí objaviť niekde medzitým. Stretnutie vedcov, ktoré zorganizovala New York University, sa pri hľadaní odpovedí na túto otázku rýchlo zmenilo na mínové pole, píše vedecký magazín Science. 

„Vedomie v prenatálnej fáze vývoja by pred niekoľkými rokmi nebolo na podobnom stretnutí takou ústrednou témou ako teraz,“ tvrdí bioetička z New York University Claudia Passos-Ferreira, ktorá stretnutie spoluorganizovala.

Tento posun záujmu vedcov spôsobil najmä dramatický rozvoj technologických prostriedkov, ktoré umožňujú detailne preštudovať človeka a jeho mozog ešte pred jeho narodením, pripomína Science. „Čokoľvek v tejto veci ako vedci budeme tvrdiť, bude to mať určité morálne dôsledky,“ zdôraznila bioetička.

Tieto otázky sa podľa prítomných vedcov totiž dotýkajú samotnej podstaty toho, čo robí človeka človekom. A okrem filozofických rozmerov majú aj právne dôsledky, napríklad vzhľadom na potraty. Až doteraz sa totiž predpokladalo, že vedomie vzniká u človeka po pôrode, a to vďaka interakcii s inými ľuďmi a okolím.

Vedomie spájajú s činnosťou mozgu

Teórií, ktoré sa snažia vysvetliť, čo vedomie vlastne je, je mnoho. Tie najrozšírenejšie sa zhodujú na tom, že ide o stav, v ktorom si bytosť uvedomuje seba samu a svet okolo seba. Je to teda schopnosť vnímať, myslieť, cítiť a byť si toho všetkého vedomý. Dnes sa vedomie spája najmä s činnosťou mozgu.

Podľa časopisu Science, ktorý o spomínanej vedeckej konferencii podrobne informoval, sa prítomní neurovedci zhodli na tom, že pojem vedomia, tak ako ho vnímajú dnes, nemusí nevyhnutne zodpovedať tomu, ako o ňom veda premýšľala doteraz.

Všeobecne sa dodnes pojem vedomia spájal s tým, že človek je schopný sám o sebe komunikovať. Logicky z tejto kategórie vypadávali nielen deti v maternici, ale aj dojčatá. Neurológovia však tvrdia, že napriek tomu si môžu byť vedomé svojej existencie, len im chýba táto schopnosť svoje vedomie odkomunikovať.

Väčšina expertov na konferencii sa zhodla, že na potvrdenie vedomia je dôležitá prítomnosť konkrétnych vlastností a oblastí mozgu. Patrí k nim súbor spojení medzi talamom – časťou medzimozgu, ktorá prijíma a odovzdáva zmyslové a motorické informácie z tela – a mozgovou kôrou, kde sa tieto informácie ďalej spracovávajú.

Nové štúdie mozgu ľudského plodu podľa niektorých prítomných lekárov preukazujú, že základy tohto spojenia sú vytvorené už okolo 24. týždňa. Či sú však tieto štruktúry dostatočné na prítomnosť vedomia, nie je jasné, takže neurológovia hľadajú kreatívne spôsoby, ako nájsť možné znaky vedomia v ich mozgovej aktivite.

Talamus je označený červenou šípkou. Zdroj: Wikimedia Commons/Brian Christian

Vedci podľa Science stavajú na pokrok v zobrazovacích technológiách, veľa si sľubujú najmä od ďalšieho rozvoja magnetickej rezonancie. Táto technológia známa pod skratkou fMRI dokáže zobraziť detaily procesov, ktoré sa v mozgu odohrávajú. Skúmať nenarodené deti však nie je jednoduché ani touto metódou.

Vedcom z britského projektu Deeloping Human Connectome Project sa však podarilo nasnímať niekoľko stoviek novorodencov tesne po tom, čo prišli na svet. Podľa ich tvrdenia nasnímali tieto deti v okamihu, ktorý je takmer totožný s tým, ako funguje mozog pred pôrodom.

Keď tím britských vedcov hľadal nejaké náznaky aktivity v mozgu týchto detí, ktoré by zodpovedali tomu, ako funguje vedomie u dospelých, skutočne niečo objavili. V jednej takejto oblasti sa vyskytol akýsi „striedavý tanec“ – dynamické zmeny v oblastiach pozornosti, myslenia a sietí zodpovedných za spracovanie podnetov z vonkajšieho sveta.

Túto mozgovú aktivitu britskí vedci stotožnili s vedomím u dospelých, keď myseľ človeka blúdi alebo premýšľa o sebe a zároveň sa aktivujú siete, ktoré sa viac podieľajú na spracovaní vonkajšieho sveta.

Čokoľvek v tejto veci ako vedci budeme tvrdiť, bude to mať určité morálne dôsledky.

Neurologičku profesorku Lorinu Naciovú, ktorá pôsobí na Trinity College Dublin, tento jav zaujal natoľko, že sa mu rozhodla venovať podrobnejšie. Pomocou fMRI pozorovala deti, ktoré sa narodili v plánovanom termíne, prípadne deti, ktoré sa vypýtali na svet v 37. týždni a neskôr, ale aj deti, ktoré prišli na svet predčasne.

Lorina Naciová zistila, že u detí, ktoré sa narodili okolo 32. týždňa, sa opísané reakcie mozgu nenachádzali, kým u detí narodených v 37. týždni už prítomné boli. Podľa Naciovej jej výskum ukázal, že tieto javy v mozgu sa objavujú v neskoršom štádiu tehotenstva, ale sú prítomné jednoznačne skôr, ako sa tieto deti narodia.

Tím Naciovej nebol jediný, ktorý zastával vedecký názor, že by sa mohli počiatky vedomia objavovať už v treťom trimestri tehotenstva. Nemeckí vedci napríklad predstavili svoj pokus, ktorým testovali, ako plod reaguje na zvuk. Deťom v maternici púšťali sériu príjemných zvukov, po ktorých vždy nasledoval nepríjemný a rušivý zvuk.

Keď im tieto zvuky púšťali opakovane, deti sa začali vrtieť a „protestovať“, už keď im pustili príjemné zvuky. Vedci tak podľa vlastných slov ukázali, že dieťa má už v tom období, teda ešte počas pobytu v maternici, pamäť, čo je opäť jedným zo znakov vedomia.

Anonymne boli vedci v tvrdeniach odvážnejší

Magazín Science píše, že téma prítomnosti vedomia ešte pred narodením na stretnutí vedcov nevyhnutne viedla k diskusiám o potratoch. Taktiež si všímal, že prítomní neurovedci boli vo svojich vyjadreniach veľmi opatrní, uvedomujúc si citlivosť témy. Podľa ich slov si celá táto oblasť žiada ešte veľa bádania a pokusov.

Kým išlo o verejnú debatu, prítomní vedci boli opatrní. Odvážnejší už však boli v neformálnom anonymnom dotazníku, ktorý medzi nimi koloval. Vedci v ňom mali odpovedať na otázku, či si myslia, že by vedomie mohlo u ľudí existovať už pred pôrodom.

Trinásť percent z nich odpovedalo, že vedomie sa vytvára až po narodení dieťaťa, a to do šiesteho mesiaca života. Ale až štyridsaťsedem percent neurovedcov uviedlo, že vedomie sa rozvíja v neskoršom prenatálnom období, teda medzi 24. týždňom tehotenstva a narodením. Desať percent prítomných vedcov anonymne dokonca vyjadrilo presvedčenie, že vedomie je u dieťaťa prítomné ešte skôr, teda ešte pred 24. týždňom tehotenstva.

Vedci, podľa ktorých majú deti vedomie ešte pred svojím narodením, vyjadrili presvedčenie, že budúcnosť a medicínsky vývoj im dajú za pravdu. Ako príklad uviedli napríklad vnímanie bolesti u dieťaťa.

Bolesť sa definuje ako nepríjemný zážitok, čo znamená, že si vyžaduje istý stupeň vedomia. Pritom ešte v 80. rokoch minulého storočia sa pri operačných zákrokoch dojčatám anestézia nepodávala, pretože vedci boli presvedčení, že deti v dojčenskom veku bolesť nepociťujú.

Veda však tento predpoklad vyvrátila a viacerí prítomní neurovedci si myslia, že podobne môže časom veda nezvratne dokázať, že vedomie je u detí prítomné ešte v čase vnútromaternicového vývoja, a to možno aj v skorších štádiách.

Reakcie plodu sú nevedomé, tvrdia kritici

Protireakcie na tieto tvrdenia nedali na seba dlho čakať. Napríklad švédsky pediater, profesor Hugo Lagercrantz v spolupráci s francúzskym neurovedcom Jeanom Pierrom Changeuxom vo svojom článku tvrdia, že dieťa v maternici síce reaguje na dotyk, vôňu či zvuk a ukazuje mimiku reagujúcu na vonkajšie podnety, podľa nich sú však „tieto reakcie vopred naprogramované a majú nevedomý pôvod“. 

Reakcie dieťaťa v maternici sú naprogramované a majú nevedomý pôvod, tvrdia kritici.

Obaja sú presvedčení, že až novorodenci vykazujú znaky charakteristické pre to, čo možno nazvať základným vedomím, a ešte musia prejsť dlhším obdobím dozrievania, aby dosiahli úroveň vedomia dospelých ľudí.

Kritici takisto upozorňujú, že prínos konferencie a jej záverov do debaty o potratoch je prehnaný, pretože ak väčšina vedcov tvrdí, že vedomie sa objavuje v neskoršom štádiu tehotenstva, na potraty by to malo minimálny vplyv.

„Doterajší výskum má len málo dôsledkov na diskusiu o potratoch, keďže zásahy v takom neskorom štádiu tehotenstva sú zriedkavé,“ citujú slová austrálskeho profesora filozofie Tima Bayna z Monash University v New Scientist.

Pritom v niektorých štátoch Spojených štátoch aj v Kanade je potrat legálny až do narodenia dieťaťa. Oficiálne štatistiky v oboch krajinách udávajú, že sa každoročne vykoná len jedno percento potratov počas tretieho trimestra, pričom vo väčšine išlo podľa oficiálnych lekárskych zdrojov o prípady, keď bol pokračovaním tehotenstva ohrozený život ženy alebo lekári zistili genetické poškodenie plodu.

Realita však ukazuje niečo iné. V amerických štátoch povoľujúcich potrat do konca tehotenstva fungujú už dlhé roky kliniky, ktoré sa vyslovene špecializujú na vykonávanie potratov vo vysokom štádiu tehotenstva. Na ich webových stránkach pritom nie je nikde špecificky uvedené, že tak konajú len v prípade zdravotnej indikácie.

Juhokórejčanka šla na potrat v deviatom mesiaciVerejnosť hovorí o barbarstve, to isté sa však v tichosti deje aj na amerických potratových klinikách

Alena Potocká

Známa je napríklad Hernova klinika Boulder Abortion Clinic, ktorá pôsobí v Colorade už od 70. rokov minulého storočia a vyslovene sa špecializuje na potraty v neskorom štádiu tehotenstva.

Warren Hern minulý rok otvorene prehovoril v reportáži pre The Atlantic, v ktorej priznal, že polovica, „možno aj viac“ prípadov potratov po 30. týždni vôbec nie je zo zdravotných dôvodov.

Ako už bolo spomenutá, desať percent zo špičkových neurovedcov, ktorí sa zúčastnili na konferencii v New Yorku, vyjadrilo presvedčenie, že veria, že sa časom podarí vede dokázať, že deti majú vedomie dokonca v skoršom štádiu tehotenstva, ešte pred 24. týždňom.

Dnešná medicína pritom o dieťati v tomto štádiu vývoja hovorí stále len ako o plode a v prípade zdravotných dôvodov je potrat legálny aj na Slovensku.

Ak sa tejto skupine vedcov podarí svoje tvrdenie dokázať, bude to znamenať, že dieťa dokáže už v tomto štádiu vývoja vnímať seba samo, čo by znamenalo, že sa bude musieť zmeniť právo na potrat aj z právneho hľadiska.