Slintačka a zverina Poľovníci môžu sledovaním zveri prispieť k prevencii šírenia. Problém je aj jej chov spolu s dobytkom

Slintačka a krívačka neohrozuje len hovädzí dobytok, hoci ten je primárne v centre pozornosti veterinárneho dohľadu. Týka sa aj ostatných domácich hospodárskych zvierat – ošípaných, oviec a kôz.

Je to však ochorenie, ktoré postihuje párnokopytníky vo všeobecnosti, ohrozená je teda aj raticová zver a diviaky, či už vo voľnej prírode, alebo vo farmových chovoch zveri.

Na Slovensku sa v rôznej miere chovajú prakticky všetky druhy lovnej zveri. Väčšina predávaného mäsa z diviny pochádza v skutočnosti z týchto chovov, nie z lovu vo voľnej prírode. 

Okrem farmového chovu pochádza divina aj z chovov vo zverniciach, inak známych aj ako obory. V zásade ide o ohradený priestor väčšieho rozsahu v podmienkach prirodzeného prostredia.

Rozdiel medzi farmovým chovom a zvernicou je napríklad v tom, že zver chovaná farmovo sa poráža podobným spôsobom ako napríklad hovädzí dobytok, kým vo zvernici je lovená štandardnými poľovnými metódami.

Rozdiel je aj legislatívny. Kým farmový chov patrí do pôsobnosti dohľadu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a riadi sa rovnakými pravidlami ako chov napríklad hovädzieho dobytka, zvernica sa riadi legislatívou, ktorá upravuje výkon poľovníctva a správu poľovných revírov a dohľad patrí Obvodnému lesnému úradu.

Zvernica musí mať aspoň 50 hektárov (minimálne 20 hektárov musí tvoriť les) a byť oplotená tak, aby z nej zver nemohla voľne vybiehať ani do nej vbiehať.

Údaje o poľovných revíroch, ktorých súčasťou sú aj zvernice, obsahuje Poľovnícka štatistická ročenka. Tá najčerstvejšia je za rok 2023. Podľa nej bolo v tom roku na Slovensku 1890 poľovných revírov a v rámci nich 49 samostatných zverníc, ďalších 60 uznaných zverníc nie je samostatnými poľovnými revírmi.

Pokiaľ hovoríme o ohrození zveri slintačkou a krívačkou, je však v zásade jedno, či ide o zver v uzavretej zvernici alebo vo voľnej prírode. Keďže vírus sa šíri vzduchom a dokáže prežívať mimo hostiteľa aj niekoľko mesiacov, môže sa medzi zverou v uzavretých zverniciach a žijúcou vo voľnej prírode šíriť aj stretom na hranici ohradeného pásma.

Ohrozená zver, ktorá môže nákazu prenášať, je prakticky na celom Slovensku

Ak si porovnáme výskyt lovnej zveri na Slovensku s doteraz potvrdenými ohniskami slintačky a krívačky v chovoch hovädzieho dobytka, vidíme, že v priamom ohrození sú prakticky všetky druhy lovných párnokopytníkov okrem kamzíka z vysokohorského prostredia. Naopak, srnec lesný je rozšírený prakticky na celom území Slovenska.

Nasledujúce mapky, ktoré spracoval Forest Portal Národného lesníckeho centra, ukazujú rozšírenie jednotlivých druhov. Hoci v prípade niektorých vidíme rozsiahle biele miesta (absencie výskytu) na veľkej časti južného Slovenska a Žitného ostrova, tieto druhy sa vyskytujú v blízkosti toku Dunaja, teda práve v oblasti, v ktorých sa nachádzajú štyri z piatich doteraz potvrdených ohnísk slintačky a krívačky.

Rovnako to platí aj pre okolie piateho ohniska na farme v Plaveckom Štvrtku.

Jeleň lesný:

Zdroj: Forest Portal Národného lesníckeho centra

Daniel škvrnitý:

Zdroj: Forest Portal Národného lesníckeho centra

Muflón lesný:

Zdroj: Forest Portal Národného lesníckeho centra

Srnec lesný:

Zdroj: Forest Portal Národného lesníckeho centra

Diviak lesný:

Zdroj: Forest Portal Národného lesníckeho centra

Na porovnanie pridávame mapku doteraz potvrdených ohnísk slintačky a krívačky.

Forest Portál pri každom druhu zveri uvádza aj početnosť chovu vo zverniciach, vzhľadom na ich rozšírenie predovšetkým v okolí Plaveckého Štvrtka je však početnosť takéhoto chovu nepodstatná, keďže môže dôjsť aj k prenosu do voľnej prírody.

Vstup do lesov v okrese Dunajská Streda bol zakázaný hneď po potvrdení nákazy v prvých troch ohniskách, rovnaké opatrenie vydalo ministerstvo pôdohospodárstva až dnes aj pre okres Malacky.

Ako poľovníci môžu prispieť v prevencii

Od počiatku sa však opatrenia a reštrikcie týkajú aj poľovných združení v mieste výskytu slintačky a krívačky.

V tzv. čistej časti Slovenska, teda mimo okresov s ohniskami, síce platí povolenie lovu, je však zakázané vykonávanie „akýkoľvek poľovníckych aktivít v poľovnom revíri držiteľmi poľovných lístkov, ktorí vykonávajú právo poľovníctva alebo bývajú alebo sa v posledných siedmich dňoch pohybovali v reštrikčnom pásme vytýčeného pre slintačku a krívačku, vrátane výcviku a skúšok poľovných psov pochádzajúcich z týchto oblastí“.

V čistých zónach je zakázané aj premiestňovanie zveri mimo poľovného revíru, to sa teda týka aj zverníc. Do revírov sa nesmie privážať nová zver na tzv. zazverovanie. Absolútne vylúčené je uvádzanie na trh mäsa zo zveri podozrivej z nákazy a mäso zo zdravej zveriny má byť primárne určené na domácu spotrebu poľovníkom, ktorý zver ulovil.

Okrem opatrení, ktoré platia aj pre chovy hospodárskych zvierat, ako zákaz vstupu nepovolaných osôb, dôsledná dezinfekcia vozidiel a iných zariadení, ale aj obuvi a oblečenia, majú poľovníci hlásiť aj nájdené kadávery (teda mŕtvoly uhynutej či predátormi ulovenej zveri), ich kontrolu na prítomnosť nákazy a v spolupráci regionálnymi veterinárnymi správami zabezpečovať ich bezpečný odvoz na likvidáciu.

Poľovníci majú nariadené aj denné sledovanie zdravotného stavu zveri.

Slovenskej poľovníckej komory (SPK), stavovskej organizácie poľovníkov zriadenej zákonom, sme sa pýtali na praktickú činnosť poľovníkov, resp. správcov revírov a poľovných hospodárov, v aktuálnej mimoriadnej situácii, ktorá už niekoľko dní platí na území celého Slovenska.

Podľa hovorcu SPK Alojza Kaššáka zatiaľ nebola pozorovaná ani potvrdená nákaza u raticovej zveri, či už vo voľnej prírode, alebo v zverniciach. Vzhľadom na nákazlivosť choroby však táto informácia môže podliehať zmenám (odpoveď na otázky od SPK sme dostali v pondelok 31. marca popoludní).

Vzhľadom na to, že sa najmä v prípade usmrcovania hospodárskych zvierat v domácich chovoch spomína aj účasť poľovníkov, opýtali sme sa SPK, koľko poľovníkov sa na takejto aktivite zúčastňuje a či prípadne čelia nejakému odporu alebo obštrukciám zo strany zasiahnutých občanov.

„Nemáme vedomosť o tom, že sa poľovníci alebo poľovné združenia podieľajú na usmrcovaní hospodárskych zvierat. Poľovník môže používať poľovnú zbraň len na poľovné účely. Existuje však právna norma, ktorá povoľuje na základe pokynu vyššie nariadeného orgánu použiť poľovníkovi zbraň aj na usmrtenie hospodárskeho zvieraťa. Poľovník to však môže odmietnuť,“ uviedol v odpovedi Alojz Kaššák.

Poľovník sa teda nesmie na takejto aktivite zúčastniť z vlastnej iniciatívy.

Poľovník sa na usmrcovaní hospodárskych zvierat môže podieľať len na žiadosť orgánu veterinárnej správy. A môže to aj odmietnuť.

Vzhľadom na to, že v reštrikčných zónach sú zakázané akékoľvek poľovné aktivity, nás tiež zaujímalo, ako by poľovníci postupovali v prípade, že by bolo nutné usmrtiť nakazenú zver. Podľa Alojza Kaššáka v reštrikčnej zóne nie je možné usmrcovať zver v štandardnom poľovnom režime. „Poľovník ju môže usmrtiť len v prípade, ak vykazuje príznaky ochorenia. Zver sa môže usmrtiť-uloviť štandardným postupom, a to poľovnou zbraňou. Jej ulovenie musí ohlásiť RVPS a dodržať ďalšie prísne opatrenia,“ vysvetľuje.

V prípade denného sledovania zdravotného stavu zveri sa natíska laická otázka, akým spôsobom sa toto sledovanie robí v prípade voľne žijúcej zveri, ku ktorej má vzhľadom na jej plachosť poľovník obmedzené priblíženie. Alojz Kaššák vysvetľuje, že sa to dá robiť aj cez klasický poľovnícky ďalekohľad.

„Zver, ktorá má príznaky, má silný slinotok, ktorý je viditeľný, kríva rovnako ako hospodárske zviera, nakoľko sa im medzi raticami tvoria afty,“ opisuje a dodáva, že termovíziu, ktorá by mohla odhaliť zvýšenú teplotu ako jeden z príznakov nákazy, poľovníci nepoužívajú. „Sledovanie zdravotného stavu môžu vykonávať len vyškolené osoby a len také, ktoré neprišli do styku s vnímavými zvieratami,“ dopĺňa Alojz Kaššák.

Hovorca poľovníckej komory apeluje na kolegov poľovníkov, aby dodržiavali všetky ohlásené opatrenia:

Preventívnu činnosť poľovníkov vyzdvihuje aj bývalý riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Ak je zamestnanec farmy zároveň aj poľovníkom, mal by v tomto období svoju záľubu na čas obmedziť. „Napríklad pri more ošípaných sme dali opatrenie, že 48 hodín po a pred vstupom na farmu nemohli byť v lese a vykonávať poľovnícku aktivitu,“ povedal pre televíziu Markíza.

Na farmách sa zver chová aj spolu s dobytkom

Štátna veterinárna a potravinová správa neuvádza, koľko kusov zveri sa chová vo farmových chovoch. Má však zverejnený zoznam povolených a registrovaných chovov.

Dohromady je ich takmer 800. Informácia pri jednotlivých povoleniach však obsahuje len druh chovanej zveri, nie však to, či je chov stále aktívny a koľko kusov sa v chove nachádza k nejakému časovému bodu.

V okrese Dunajská Streda, ktorý je aktuálne najzasiahnutejší, je takýchto farmových chovov registrovaných 31. V okrese Malacky, kde je ohnisko v Plaveckom Štvrtku, je ich registrovaných 13.

V prípade farmových chovov má však riziko trochu iné parametre, často totiž ide o kombinované chovy. Na susedných pozemkoch je neraz napríklad hovädzí dobytok a zver.

V takom prípade, ak sa vyskytne nákaza u jedného z druhov, pravdepodobnosť vzájomného prenosu je takmer stopercentná.

Znamenalo by to teda, že by chovateľ musel vybiť nielen hovädzí dobytok, ale napríklad aj chované daniele, srnce, jelene či diviaky.

Postoj oslovil jedného takéhoto chovateľa s kombinovaným chovom, ktorý sa síce nenachádza priamo v zasiahnutej oblasti ani v reštrikčnej zóne, nie je však od ohnísk až tak ďaleko, aby nevnímal vysoké riziko ohrozenia. Okres jeho pôsobenia susedí s okresom Dunajská Streda.

Svoj pohľad na súčasnú situáciu nám porozprával pod podmienkou anonymity. Nechce totiž na seba upriamovať najmä mediálnu pozornosť.

Hovorí, že panika v okolí môže vzniknúť už z toho, že farmu alebo chov navštívi veterinár. Tieto návštevy sú pritom pravidelným štandardom. „Veď dobytok môže mať aj iné choroby ako slintačku a krívačku,“ dodáva.

Panika v okolí môže vzniknúť už z toho, že farmu alebo chov navštívi veterinár. Tieto návštevy sú pritom pravidelným štandardom. Veď dobytok môže mať aj iné choroby ako slintačku a krívačku, hovorí chovateľ dobytka a zveri.

Keď sa po prvých troch ohniskách, ešte pred potvrdením v chove v Lúči na Ostrove, objavilo podozrenie na slintačku a krívačku v Dolných Salibách, v regióne zavládol strach, že sa ochorenie zo Žitného ostrova začalo šíriť na sever. V Galante zasadol mimoriadny krízový štáb. Opakované testovanie podozrenie našťastie nepotvrdilo.

Aj nami osloveného chovateľa však začali kontaktovať známi a pýtali sa ho na slintačku a krívačku. Hoci nepodľahol panike, tým, že sa nákaza podľa prvých správ geograficky priblížila k jeho chovu, vzbudilo to v ňom omnoho väčší rešpekt a obavy o svoje zvieratá a, samozrejme, vlastné živobytie.

Hovorí však, že situáciu nepodceňoval už v čase, keď sa objavili prvé prípady.

„Hneď keď sme sa to dozvedeli, spravili sme opatrenia, nikoho do chovu nepúšťame, nasadili sme dezinfekciu, vápno. Zamestnanci, resp. každý, kto má prístup k zvieratám a ku krmivu, musí prechádzať dezinfekciou. Nikoho cudzieho sem teraz, samozrejme, nepúšťame, ani známych na návštevu,“ vysvetľuje.

Aktuálne sa rozhodol pozastaviť aj predaj svojej produkcie, hovädzieho aj diviny. Jednak preto, že sa miera opatrení zo strany štátnej veteriny mení zo dňa na deň, raz je pohyb zvierat zakázaný, raz povolený, a jednak každý dostáva niekoľko mailových informácií nielen od ústredia veteriny, ale aj od regionálnej správy.

„Momentálne ani nechcem robiť žiadne obchody, aby sa mi náhodou nestalo, že napríklad divina by teraz išla niekam preč, zákazník z bitúnku by si doniesol nákazu od nejakého iného dodávateľa a náhodou by mi ju sem zavliekol. Nie sme odkázaní na to, že musíme každý deň predávať, takže to nerobíme.“

Zdravotný stav dobytka aj zveri kontroluje denne. „Nie je to ako divá zver v prírode. Je navyknutá na ľudí, vieme ju zblízka skontrolovať, aj ratice,“ opisuje. Sprísnený dohľad od veteriny zatiaľ nemá. Podľa neho je to aj preto, že štátna veterina všetky kapacity aktuálne nasadila v ohniskách a k nim prislúchajúcich reštrikčných zónach.

Ak by sa nákaza k nemu dostala, resp. ak by sa dostal do reštrikčnej zóny a musel by svoj chov utratiť, straty by sa pohybovali minimálne v státisícoch eur. A to aj preto, že po vybití chovu musia zostať priestory v niekoľkomesačnej karanténe, keďže vírus prežíva dlhší čas, za vhodných klimatických podmienok aj štyri mesiace mimo hostiteľa.