Slovákova prosba k matke (Viliam Turčány)

Viliam Turčány
Slovákova prosba k Matke

Ten, ktorý z kríža hriechy sveta s níma,
Kráľovnú dal nám podľa svojho vzoru:
má v srdci meč a sedem bolestí má,

keď z hôr, čo vzdorne rodnú zem nám orú,
až toľko sĺz jej zvlažilo už svahy,
že s Váhom, s Hronom ronia sa až k moru.

Predsa ten Bôľ – preň neboli už váhy –
prijala zem i podľa Tvojho slova.
Tým sladkým „Áno“ zvonil kraj náš drahý.

Ó, naša Mať, Mať večitého Slova,
chráň nám i Kríž, i svoje deti pod ním,
im do mena dal On zvuk svojho Slova.

Chráň nás a kalich protivenstiev odním,
mať Ježišova, Matka naša svätá:
nech silu lásky vlieva bratom rodným

Ten, ktorý z kríža sníma hriechy sveta.

Pätnásteho septembra budeme sláviť sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Ako by som mohol neponúknuť báseň na jej oslavu? Netreba veľa slov. Jednoducho cítime a vieme, že bez jej pomoci a ochrany by sme tu ako národ ani neboli. Matka je naša cesta k Synovi a Otcovi. Matka je naša nádej a istota. Matka je naša prítomnosť aj budúcnosť. Zastavme sa a poďme na chvíľu k nej. Ďakovať i prosiť. Veď máme za čo.
Báseň Slovákova prosba k Matke som vybral z vydania Viliam Turčány: Rada a dar (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1995).