Slovensko potrebuje decentralizáciu Milan Majerský príjemne prekvapil. Otvoril dôležitú tému reformy regiónov

Niekto prišiel s krikom, niekto s červenými tričkami, niekto s umasteným papierom jednoduchých návrhov pre zložitý svet. Každý politik to jednoducho uchopil vlastným spôsobom.

Predseda KDH Milan Majerský vo svojom príhovore na pôde Národnej rady v stredu 2. októbra skutočne prekvapil. Vytiahol z klobúka reformu regiónov, ktorá môže významným spôsobom pomôcť slovenskému hospodárstvu a následne aj verejným financiám.

Ako to už býva, tento bod zanikol v kriku poslanca Matovičovho hnutia Slovensko, ktorého vykázali z rokovacej sály. Asi sa máme na Slovensku príliš dobre na to, aby sme sa zaoberali dôležitými vecami. Ja si to nemyslím, preto by som sa k návrhu z dielne KDH chcel vrátiť. Nechcem ho však len opísať, to si môžete pozrieť zo záznamu z Národnej rady. Chcem ho vysvetliť.

Ako napísal redaktor Postoja Lukáš Krivošík, som lobista za reformu regiónov. Nie som politik, nemusím vám svet maľovať na ružovo, preto vám chcem vysvetliť kritické body tohto návrhu. Kde sa čo môže pokaziť, ak si to ako občania nepostrážime.

Vlastne vás vyzývam na spoluprácu. Dočítajte a uvidíte.

O reforme regiónov sa toho už popísalo mnoho. Sám o nej píšem, organizujem konferencie a nahrávam podcasty už 5 rokov.

Podľa všetkých ukazovateľov organizácie OECD, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta, je Slovensko vysoko centralizovaná krajina. Reforma, o ktorej píšem, nie je vzdušným zámkom v podobe vysnívaného Švajčiarska, ktoré nám kedysi sľuboval už Vladimír Mečiar. Ide o návrat kompetencií z rúk štátu do rúk samospráv.

Ak budú naším cieľom vzdušné zámky, reforma sa nikdy neuskutoční. Potrebujeme sa sústrediť na to, aby sme sa v ukazovateľoch kompetencií, výdavkov a hlavne príjmov samospráv dostali na priemer krajín OECD.

Na priemernej úrovni krajín OECD vo vlastných príjmoch samospráv je približne Španielsko. To je pre nás realistický cieľ.

Aký by to malo význam? Čo by to Slovensku a nám, jeho občanom, prinieslo?

Pán Majerský citoval z analýzy OECD, ktorá hovorí, že presun kompetencií na nižšiu úroveň môže Slovensku priniesť rast HDP do výšky 10 percent. To je ohromné číslo. Špeciálne ak by sa nám podarilo rozmraziť hospodársky rast v chudobných regiónoch Slovenska. V niektorých regiónoch by tento rast mohol byť dokonca násobne väčší.

Možno si poviete: Fajn, tento rok by sme mali mať deficit verejných financií 5,7 percenta, keď od toho odpočítame 10 percent, tak sme v pluse 4,3 percenta, hotovo, konsolidácia je vyriešená. Nemám vám prečo klamať ani maľovať túto reformu na ružovo. Deficit sa takýmto spôsobom nepočíta.

Celý rast HDP našťastie nejde do štátnej kasy. To je dobrá správa pre občanov a zlá pre ministra financií. Tento rast HDP je v ekonomike rozptýlený. Pevne dúfam, že väčšinu z tých 10 percent pripadne na rast životnej úrovne a znižovanie regionálnych rozdielov. To znamená lepší život pre ľudí.

Výhody pre štát i občanov

Z veľkej časti však môže profitovať aj verejná správa. A to v mnohých smeroch: viac vybraných daní z väčšieho balíka HDP je samozrejmé. Táto reforma však chvíľu trvá. Na daniach sa to prejaví postupne, v priebehu niekoľkých rokov.

Aktuálny cieľ hospodárskej politiky je zosekať deficit pod 3 percentá HDP ročne. Reforma regiónov nám môže pomôcť v pokračovaní konsolidácie až na nulu. Ak na to bude politická vôľa. No a politická vôľa je práve kameňom úrazu. Ak chceme hovoriť o ďalších benefitoch pre verejnú správu, tak záleží, akým spôsobom sa táto reforma uchopí.

Ako sa robí najväčšia reforma za posledné desaťročia? Svrbia ma prsty, aby som napísal, že jednoducho, ale to by nebola pravda. Dôležitý je postup.

V prvom rade by si štát mal urobiť poriadok v kompetenciách. Potrebujeme vedieť, čo od samospráv očakávame, aby sme tomu prispôsobili financovanie, a až následne môžeme diskutovať, či to podporíme aj zmenou politického systému. Ku každému z týchto troch krokov vám načrtnem benefity, ktoré by z toho mohli vyplynúť.

Diskusia o kompetenciách by mala byť najširšia a pravdepodobne aj najdlhšia. Sú kompetencie, ktoré sa pre samosprávu hodia viac a ktoré sa hodia menej. Určite treba využiť materiály a štúdie, ktoré už k tejto téme existujú. Kvalitou vyčnievajú materiály Únie miest Slovenska a SK8, špeciálne z pera Viktora Nižňanského. Kompetencie, ktoré sa najviac hodia pre samosprávu a najlepšie sa na nich ilustrujú benefity reformy, sú školstvo, sociálne služby a služby zamestnanosti. 

Začnime školstvom. Organizácia OECD vypočítala, že posun na indexe vlastných daňových príjmov samospráv o 10 bodov zlepšuje výsledky v PISA testoch o 8 bodov, čo predstavuje posun v rebríčku o 8 krajín. Spomeňte si na to, keď nabudúce budete čítať o neuspokojivých výsledkoch slovenského vzdelávania.

Dáva to logiku. Samospráva alokuje peniaze oveľa efektívnejšie a zmysluplnejšie ako úradník na ministerstve, ktorý v danom regióne možno nikdy nebol. Zároveň je primátor, župan či starosta oveľa lepšie kontrolovaný rodičmi, zamestnávateľmi či jednoducho daňovými poplatníkmi, ktorí to celé financujú.

Sociálne služby a služby zamestnanosti idú ruka v ruke. Po extrémnych deficitoch, ktoré nasekali posledné vlády, Slovensko postupne precitlo. Pomaly, ale isto začíname chápať, že sociálne služby nemôžu byť plošné. Plošné služby sú len krajší výraz pre drahé služby.

My potrebujeme riešiť konkrétne prípady chudobných ľudí, ľudí v ťažkých situáciách či dlhodobo nezamestnaných. To sa nedá robiť z centra. Potrebujete sa k ľuďom dostať bližšie. Týmto spôsobom služby zefektívnite, skvalitníte a urobíte ich reálne adresnejšími.

Ako Baťa

Po debate o kompetenciách by mala nasledovať diskusia o financovaní. Nie je možné, aby boli samosprávy financované almužnou, ako o tom písal pred sto rokmi Tomáš Baťa (podnikateľ, starosta Zlína a člen Moravsko-sliezskej snemovne).

Sto rokov sme nezmenili financovanie regiónov a sto rokov sa čudujeme, že nám tie regióny akosi nefungujú. Nie je možné, aby ste v Bratislave a v Lučenci či na Zemplíne platili za úplne rozdielne služby tie isté dane.

Samozrejme, musí existovať systém vyrovnávania, majú ho aj vo Švajčiarsku. Nie je však možné robiť reformu regiónov bez zmeny spôsobu financovania. Vlastné daňové príjmy zabezpečia regiónom sebavedomie a súťaž o občanov či podnikateľov, ktorá nám dnes tak veľmi chýba.

Tretí krok je zmena volebného systému. Kameň úrazu. Jablko sváru. Zmena volebného systému bez predchádzajúcich dvoch krokov nemá význam. Zmena kompetencií a financovania samosprávy bez zmeny volebného systému má obrovský význam.

Ak vás niekto bude presviedčať o opaku, skontrolujte, či náhodou nie je politik. Ako starnem, začínam nadobúdať pocit, že politici nie vždy hovoria pravdu. Chcú váš hlas výmenou za prísľub jednoduchého mávnutia čarovným prútikom. Netvrdím, že zmena volebného systému nie je dôležitá, písal som o nej mnohokrát. Len tvrdím, že volebný systém týmto mávnutím nie je.

Komisia pre výskum regiónov

Ak ste to so mnou vydržali až sem, tak asi pripúšťate, že reforma regiónov nie je jednoduchá. Na Slovensku nie sme zvyknutí na celospoločenské diskusie o dôležitých témach. No niekedy a niekto túto tradíciu začať musí. Myslím, že nadišla správna chvíľa a vietor nám veje do plachiet. Máme rekordný deficit, prichádza ekonomické spomalenie, inflácia nie je zažehnaná, spoločnosť je rozdelená a dalo by sa pokračovať…

O to viac potešilo, že KDH v zastúpení svojho predsedu Milana Majerského neprišlo so zázračným riešením. Uvedomujú si, že dokončenie tejto reformy je na horizont dvoch volebných období. Ktorá strana za posledné desaťročie dokázala rátať s takýmto dlhým horizontom? Dovolím si tvrdiť, že žiadna.

Za posledných 5 rokov, čo sa venujem téme reformy regiónov, som žiadneho politika nechválil. Nechcem to robiť ani teraz. Ak to KDH myslí skutočne vážne, odmenou mu môže byť to, že túto reformu budem naďalej vysvetľovať a sprístupňovať ľuďom.

Poznám mnoho ekonómov, podnikateľov a mienkotvorné osobnosti, ktorí túto reformu považujú za najdôležitejšiu reformu pre Slovensko. Určite mi s prácou pomôžu. Je však dôležité, aby sa ku KDH pridali ďalšie strany. Dobrým signálom je reakcia poslanca za Progresívne Slovensko Richarda Dubovického, ktorý návrh pána Majerského ocenil.

Milan Majerský vo svojej reakcii spomenul riešenie, ako takúto celospoločenskú diskusiu iniciovať. Navrhol zriadenie komisie pre reformu regiónov.

Môže sa to zdať málo akčné, ale v skutočnosti ide o dobrý nápad. Existuje totiž nástroj v podobe komisie pri výboroch Národnej rady SR. Takáto komisia slúži na konzultovanie otázok a prípravu podkladov pre výbory parlamentu.

Predsedom je vždy poslanec, ale členmi sa môžu stať aj osoby mimo parlamentu. Tieto komisie slúžili ako poradný orgán počas energetickej krízy či ako poradný orgán pre podnikateľské prostredie.

Dovolím si zafabulovať a jednu takúto komisiu nakreslím. Bude sa volať Komisia pre výskum obrody regiónov.

Cieľom komisie by mal byť výskum optimálneho usporiadania kompetencií a financií v regiónoch a zhoda naprieč politickým, samosprávnym, podnikateľským a celospoločenským spektrom.

Zastúpenie by mali mať všetky politické strany. Predseda tejto komisie by mal byť jeden zo zástupcov strán, keďže to musí byť poslanec Národnej rady.

Zastúpenie v komisii by malo mať Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Združenie samosprávnych krajov (SK8) a Únia miest Slovenska. Dôležitú úlohu môže niesť zástupca Slovenskej rektorskej konferencie, keďže máme na Slovensku, hlavne na UMB v Banskej Bystrici, viacero akademikov, ktorí sa reforme regiónov aktívne venujú.

Dôležitý je aj hlas Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), ktorá pred minulými parlamentnými voľbami napísala otvorený list všetkým politickým stranám, kde jedným z hlavných požiadaviek bola práve reforma regiónov. Tieto združenia by mali zo svojich radov zvoliť hovorcu komisie, ktorý by stanoviská a výstupy prezentoval navonok.

Možné úskalia

Ak by som to mal trochu odľahčiť, do komisie ešte potrebujeme niekoho, kto bude aj pracovať a pripravovať riešenia na prerokovanie. Určite by som siahol po nezávislých odborníkoch z rešpektovaných think-tankov, ktorí nie sú zaťažení politickým tričkom alebo konkrétnym záujmom reformu ohnúť na svoj prospech.

Čo sa teda môže pokaziť, keď sme si to takto krásne nakreslili?

– Politici na tému zabudnú.

– Jedna strana tému zneužije a ostatné sa voči nej vyhrania.

– Namiesto reformy sa bude riešiť zmena volebného systému.

– Politici vytvoria komisiu bez zástupcov samosprávy, podnikateľov alebo odborníkov.

– Komisia nevytvorí dobrý komunikačný kanál s novinármi a verejnosťou.

Lopta je vykopnutá. KDH na čele s Milanom Majerským otvorilo Pandorinu skrinku reformy regiónov.

Ak vás táto téma zaujíma a chcete sledovať, ako sa robí lobing, ako sa na tému pozerajú relevantní aktéri či ako to funguje v iných krajinách, môžete sa prihlásiť na odber môjho newslettera www.danielkojnok.substack.com alebo sledovať youtubový kanál Výkrik z regiónov.