Dôsledky zažehnania výpovedí Sťažujú sa nemocnice, Penta aj Jurinová, Visolajský je prekvapený. Koľko za dohodu zaplatíme?

V utorok sa začína mimoriadna schôdza Národnej rady, ktorá bude rokovať o zdravotníckych zákonoch. Vláda Roberta Fica koncom roka 2024 Lekárskemu odborovému združeniu sľúbila ich schválenie, aby tak predišla hromadným výpovediam 3300 nemocničných lekárov.

Prijatie týchto zákonov je podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského nevyhnutné na zlepšenie slovenského zdravotníctva. Tvrdí, že prinesie pacientom chýbajúcich zdravotníkov a systémové riešenia ako efektívnejšie financovanie, transparentnosť aj úsporu v nemocniciach.

Nie každý to však vidí rovnako ako protestujúci lekári. Napríklad so skrátením týždenného pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny nemajú problém len skupiny Penta a Agel, ktoré prevádzkujú súkromné nemocnice. Dohodu o sociálnom zmieri s odborármi kritizujú aj ďalší.

Prvá sa ozvala Jurinová od Matoviča

Ešte v polovici januára začal biť na poplach Žilinský samosprávny kraj. Ten vyhodnotil, že zmluva medzi vládou a lekárskymi odborármi bude pre župu, ktorá spravuje štyri regionálne nemocnice, znamenať nárast nákladov o 8,5 milióna eur ročne.

Županka Erika Jurinová z hnutia Slovensko sa obáva, že to ohrozí ekonomickú stabilitu nemocníc, ktoré sú spomedzi štátnych zariadení jedny z mála v zisku.

Šéfka zdravotníckeho odboru kraja Silvia Pekarčíková tvrdí, že dohoda zvyšuje aj nároky na počet lekárov a namiesto štyroch lekárov vo víkendovej službe bude treba po novom na niektorých oddeleniach osem. 

Podobná forma zlepšenia podmienok pre lekárov podľa jej slov vedie k deštrukcii.

Šéfka zdravotníctva žilinskej župyProblémom nie sú len poisťovne, ale aj lekári, ktorí majú vysoké platy, no výkony za nich robia iní

Lukáš Kekelák

Ak štát župe nepomôže, riaditelia župných nemocníc budú podľa svojich slov nútení redukovať rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože nebudú môcť zabezpečiť chod všetkých pracovísk.

Petko straší 12-tisíc novými zamestnancami

Kritiku dôsledkov novej zmluvy vlády s odborármi následne pritvrdila aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), pod ktorú žilinské župné nemocnice patria. Prezident asociácie Marián Petko, okrem iného šéf bardejovskej nemocnice, vidí v prípade schválenia požiadaviek odborárov až katastrofické scenáre.

Slovenské zdravotníctvo podľa neho nečaká zlepšenie, naopak, môže do dvoch rokov čeliť rozvratu. Zníženie pracovného času na 37,5 hodiny si podľa neho vyžiada prijatie ďalších 240 lekárov, čo by ANS stálo 69 miliónov eur.

Podľa Petka by navrhovaný personálny normatív znamenal potrebu až 12-tisíc nových zamestnancov. Podporil ho v tom aj viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Igor Pramuk, ktorý pôsobí v Penta Hospitals.

Zdravotníctvo by podľa nich tento rok potrebovalo dodatočných 300 až 500 miliónov eur.

Jana Ježíková, zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva za Mareka Krajčího, však pochybuje o tom, že by následkom dohody s odborármi museli nemocnice prijať 12-tisíc nových zamestnancov, a pokladá to za nezmysel.

Ošetríme menej pacientov, hlásia veľké nemocnice

Väčšina nami oslovených nemocníc na rozdiel od ANS ešte nemá vyčíslené, koľko ich nové podmienky budú stáť. Čakajú na to, ako bude vyzerať finálna legislatíva schválená parlamentom.

Univerzitná nemocnica v Bratislave však odhaduje, že dosahy zákona budú tvoriť približne 7,2 milióna eur ročne, ak nie viac.

„Je tu však veľká pravdepodobnosť, že lekári si zákonom stanovené nadčasy vzhľadom na podmienky v dodatkoch vyčerpajú už v prvom polroku a začnú si uplatňovať aj ostatné podmienky v dodatkoch, čo bude mať za následok ešte vyššie finančné dosahy,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.

Byť odborárom sa oplatíLekári, ktorí podali výpovede, dostanú viac dovolenky za kratší pracovný čas

Jana Ježíková

Podľa martinskej nemocnice bude skrátenie pracovného času znamenať nižšiu efektivitu, ako aj zníženie objemu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

„Drahé kapacity, ako sú operačné sály a drahé prístroje, budú menej využívané, nemocnice ošetria menej pacientov,“ hovorí pre Postoj námestník Univerzitnej nemocnice Martin Dalibor Murgaš.

Visolajský odmieta, že spôsobil rozvrat

Predsedu Lekárskeho odborového združenia prekvapilo, že sa rozpútala debata o možnom kolapse nemocníc.

Na sociálnej sieti odmietol hrozivé analýzy následkov ním vyrokovanej zmluvy s vládou Roberta Fica, ako aj tvrdenia, že týždenný pracovný čas 37,5 hodiny rozvráti slovenské zdravotníctvo.

Opiera sa o Zákonník práce, ktorý hovorí, že na pracovisku s nepretržitou prevádzkou je zákonom daný pracovný čas 37,5 hodiny. Pohoršuje sa, že napriek tomu je v niektorých nemocniciach stále 40-hodinový týždenný pracovný čas.

Napriek tomu tvrdí, že viaceré nemocnice už dnes dodržujú 37,5 hodiny a ich fungovanie to neohrozilo. Spomína práve Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, fakultnú nemocnicu v Prešove a v Trnave, ale aj viaceré nemocnice z Petkovej ANS či tiež žilinské župné nemocnice, ktoré sa obávajú dôsledkov odborármi vyrokovanej zmluvy.

Visolajský to pokladá za dôkaz, že prechod na 37,5 hodiny pre nemocnice neznamená významný finančný náklad ani navýšenie počtu personálu, ani zníženie počtu liečených pacientov, ako varuje Asociácia nemocníc Slovenska či zamestnávatelia.

Šaškovo ministerstvo 38 miliónov preškrtlo na nulu

Viac svetla malo do sporu priniesť ministerstvo zdravotníctva Kamila Šaška. Z výpočtov o finančných dosahoch návrhov zákona, ktoré má schvaľovať parlament, je však jasné, že ani rezort zdravotníctva v tejto otázke nemá celkom jasno.

Návrh schválený na vláde totiž obsahuje iné čísla ako návrh v parlamente.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško. Foto: TASR

Zatiaľ čo na vláde počítali s tým, že štát budú stáť požadované zmeny v roku 2025 takmer 38,6 milióna eur, návrh predložený do parlamentu obsahoval už inú analýzu vplyvov na štátny rozpočet. Podľa nej:

• skrátenie pracovného času zo 40 hodín týždenne na 37,5 hodiny vyjde štát na 4,4 milióna eur;
• zvýšenie miezd zdravotníkov zo 6,44 percenta na 9,66 percenta bude stáť 23,8 milióna eur
• a úsporné opatrenia by mali priniesť 25,4 milióna eur (ďalších 1,8 milióna eur by sa malo ušetriť na lekároch, ktorí majú viac úväzkov a nezvýšia sa im platy tak ako ostatným).

Analýza predložená do parlamentu konštatuje, že „návrh zákona nemá negatívny vplyv na výdavky verejného zdravotného poistenia“. Súčasný rozpočet pre zdravotníctvo by tak mal podľa ministerských úradníkov stačiť.

Rozpočtová rada ministerským úsporám neverí

Na základe slov ministra financií Ladislava Kamenického, ktorý tvrdí, že Šaškov rezort bude musieť ušetriť „veľa peňazí“, sa nezdá veľmi reálne, že sa to aj podarí.

Podľa ministerstva financií by mal rezort zdravotníctva šetriť na liekoch, dietetických potravinách, zdravotníckych pomôckach aj na ústavnej zdravotnej starostlivosti. Teda takmer na všetkom.

Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom dodatku k hodnoteniu rozpočtu upozorňuje, že výdavky na zdravotníctvo budú zrejme o 300 miliónov eur vyššie, ako sa predpokladalo.

Podľa vedúceho oddelenia rozpočtových analýz a prognóz Kancelárie RRZ Pavla Majhera tento odhad pramení z dvoch zdrojov – vyšších výdavkov na samotnú zdravotnú starostlivosť (najmä na nemocnice, ambulancie a lieky) a vyšších prevádzkových výdavkov zdravotných poisťovní.

Výdavky na starostlivosť by mali byť vyššie až o 206 miliónov. „Tento nárast vyplýva predovšetkým z nášho predpokladu, že sa nenaplnia úsporné opatrenia vo výške 153 miliónov eur, ktoré sú v rozpočte deklarované, avšak nie sú nijako špecifikované,“ hovorí pre Postoj Majher.

Pri príprave tohto odhadu už RRZ započítala aj vplyv opatrení prameniacich z dohody vlády s lekárskymi odborármi. Podľa jej výpočtov by dodatočné náklady mali v roku 2025 tvoriť 36 miliónov, čo je číslo, ktoré sa blíži k odhadu ministerstva zdravotníctva pôvodne predloženého na vláde.

Aj tu RRZ však na rozdiel od Šaškovho rezortu predpokladá, že sa vo verejnom zdravotníctve nepodarí prijať úsporné opatrenia, ktoré by kompenzovali tieto náklady. „Tieto výdavky tak podľa RRZ navýšia deficit verejnej správy,“ konštatuje Majher.