Tri postrehy O gašparovskej rodine, študentských úzkostiach a Orbánovom mainstreame

Tá si mala urobiť svoju politickú prácu, jasne sformulovať, v čom je premiér zrelý na odvolanie, no a potom mala koalícia ukázať svoju silu – postaviť sa všetkými hlasmi, ktoré ešte má, za premiéra.

Nič zložité ani príliš dramatické. Normálna politická prevádzka, možno s trochu vyhrotenejšími emóciami, lebo zase nedeje sa také každý deň ani každý mesiac.

Gašparovci v akcii

Videli sme však nevšedné dramatické predstavenie. Prerušenie schôdze, nastolenie utajeného režimu, vypnutie poslaneckých mobilov, zrejme sa spustili aj rušičky, aby niekto nevysielal tajne záznam premiérovho vystúpenia niekde na FB.

Premiér potom po dostatočných prípravách scény predniesol správu tajnej služby o tom, čo hrozí tejto krajine. V skratke niečo ako slovenský majdan. Aktivisti to majú naplánované, už je to na spadnutie a môže to byť drsné. Destabilizácia celého štátu.

Samozrejme, vláda má v rukách moc, aby to všetko zastavila.

No niektoré okolnosti tohto príbehu sú rušivé. Napríklad že tajnú službu vedie syn významného politika Smeru Tibora Gašpara. Gašpar starší je teraz po Ficovi druhým najvýraznejším človekom Smeru, lebo Robert Kaliňák má svoje vojenské obchody a je príliš zmotaný s Američanmi. Nie je na tepe doby. 

Zato Tibor Gašpar je nový vietor: išiel do Moskvy s parlamentnou delegáciou, zaujal tam silnými výrokmi, napríklad že Ukrajina už dostala toľko pomoci, že je načase tento „nekonečný príbeh“ ukončiť. 

A bol to tento muž, kto sa po ceste do Moskvy ako prvý zo Smeru odvážil hovoriť aj o vystúpení Slovenska z EÚ. 

Tibor Gašpar je čoraz výraznejší, a ak by náhodou nemohol Smer ďalej viesť Robert Fico, je asi Gašpar novým korunným princom Smeru (aj keď je to trochu nepatričné označenie, keďže princ je starší od kráľa).

No podstatné je, že akékoľvek výstupy tajnej služby majú pečať toho, že sa mohli piecť doma u Gašparovcov v dojemnej otcovsko-synovskej blízkosti. 

Opoziční politici sa z vystúpenia Roberta Fica vysmievali, odmietli brať správu tajnej služby vážne, že samé znôšky, aké sa dajú nájsť na internete. 

A jedna mimovládka sa potom dokonca prihlásila aj k mailu z tajnej správy, v ktorom mal byť „majdanský“ plán. Vraj ho urobila umelá inteligencia. To už trochu pripomína frašku. 

Najsilnejšie však zapôsobilo vystúpenie Františka Mikloška, ktorý sa z tej správy vôbec nesmial. 

Pôsobil skrúšene, keď mu novinári nastavili mikrofóny. Štýl a obsah utajovanej správy mu vraj pripomenuli štýl Štátnej bezpečnosti a komunistov počas boja proti veriacim, keď boli upodozrievaní zo spojenia s imperialistickým Západom a „reakčným“ Vatikánom.

Tie slová pôsobili od bývalého disidenta dosť znepokojivo. Aj ten jeho smútok, vážnosť a dôstojnosť.

Iné strachy a biskup Trstenský

Ak človek večer zasadol k hlavným správam slovenských televízií, dozvedel sa, samozrejme, všetko o tom, čo sa dialo v parlamente – že premiér odhalil hrozné veci, chystá sa destabilizácia štátu, je to hrozivé, treba sa báť.

Lenže vo všetkých správach oveľa silnejšie rezonoval iný strach. Študenti gymnázia zo Spišskej Starej Vsi išli včera prvýkrát po tragédii do školy. Neučili sa, ale snažili sa spolu so psychológmi zvládnuť svoj strach či úzkosti z budovy, kde zažili hrozné veci.

Človek, dokonca aj taký bez veľkej empatie, si vedel predstaviť, aké je to prísť znova na miesto, kde ste videli, ako vraždia vašu spolužiačku, a kde bola dobodaná obľúbená učiteľka. 

Keď psychológovia hovorili, čo prežívajú títo študenti, zdali sa všetky reči o slovenskom majdane malicherné. 

Mimochodom, je obdivuhodné, ako je celý čas po tragédii ľuďom zo Spišskej Starej Vsi osobne nablízku diecézny biskup František Trstenský. Dnes bude v školskej telocvični slúžiť svätú omšu pre študentov a pedagógov. 

Nepočula som žiadne výhrady, že čo robí na pôde štátnej školy biskup, prečo tam má dokonca byť omša. Ale Spišiaci by to takýmto kuvičím hlasom asi rýchlo vysvetlili. 

Orbán a nový mainstream

Bolo zvláštne, keď včera po dramatickom vystúpení v parlamente vystúpil premiér potom poobede na tlačovke s Viktorom Orbánom v uvoľnenej až rozšafnej nálade. 

Ale zasa svojmu priateľovi pred kamerami porozprával, aké hrôzy opozícia a aktivisti na Slovensku chystajú a s čím on tu musí bojovať. Možno sa to ani nepatrí, rozpitvávať „vnútorné veci“ pred hosťom zo susednej krajiny.

Orbán sa celkom isto neprišiel do Bratislavy sťažovať na svojho vyzývateľa Pétera Magyara, ktorý volá po predčasných parlamentných voľbách a od 6. januára prešiel so svojou stranou na režim predvolebnej kampane.

Orbán sa prišiel, naopak, pochváliť, že jeho krajina už hrá inú ligu: „My sme odvčera mainstream, myšlienky, ktoré ešte predvčerom označovali za okrajové, sa teraz vrátili do hlavného prúdu.“ 

A priateľovi Ficovi aj zalichotil slovami, že patrí k jeho veľkým obdivovateľom, ale jasne mu naznačil, že teraz treba rýchlo riešiť iné témy: spupných Ukrajincov, energetickú bezpečnosť regiónu a premenu Európskej únie.

Lebo Donald Trump hneď prvý deň vládnutia ukázal, že tempo v novom mainstreame je ohromujúce. Veci sa dajú meniť až zázračne rýchlo. Ak je vodca pripravený a odhodlaný.