Vlk to má v Európe čoraz ťažšie.
Rada Európy na začiatku decembra preradila vlka dravého do nižšej kategórie ochrany a z „prísne chráneného živočícha“ sa stal „chránený živočích“.
Konkrétne o tom rozhodol stály výbor Bernského dohovoru Rady Európy na návrh Európskej únie a jej členských štátov.
Aby nedošlo k omylu a zámene, Rada Európy a Európska únia sú dve rôzne organizácie (nemýliť si ani s Radou EÚ a Európskou radou), hoci členské štáty EÚ sú zároveň členským štátmi Rady Európy. Tých je dohromady 50 a patrí sem napríklad aj Veľká Británia či Turecko. Najviditeľnejším orgánom Rady Európy je Európsky súd pre ľudské práva, rozhodovaciu právomoc má Parlamentné zhromaždenie a jeho výbory.
Európska únia argumentovala, že voľne žijúce vlky v Európe za posledných desať rokov zdvojnásobili svoj počet a ročne zabijú až 65 500 kusov hospodárskych zvierat.
Bernský dohovor – oficiálne Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť – je dokumentom, ktorý rieši status ochrany jednotlivých druhov a hlásia sa k nemu nielen samotné členské štáty, ale aj Európska únia ako celok.
Európska únia v žiadosti argumentovala, že voľne žijúce vlky v Európe za posledných desať rokov zdvojnásobili svoj počet a ročne zabijú až 65 500 kusov hospodárskych zvierat. Zväčša takých, ktorých tradičným spôsobom chovu je voľná pastva (kravy, ovce, kozy).
Zmena v Bernskom dohovore automaticky neznamená, že štáty môžu okamžite začať s lovom vlka. Potrvá ďalšie tri mesiace, kým zmena vstúpi do platnosti, ak voči tomu nevznesie námietku minimálne tretina členských krajín Rady Európy.
Európska únia bola pritom dlho lídrom v sprísňovaní ochrany voľne žijúcich zvierat vrátane vlkov a tlačila na členské štáty, aby sprísňujúce normy čo najskôr aplikovali do národných legislatív.
Na počiatku zmeny prístupu bola Ursula von der Leyen, Dolly a GW950m – to je kódové označenie vlka, ktorý zahrdúsil obľúbenú samicu poníka šéfky Európskej komisie, čím spustil pohon na celý svoj živočíšny druh v (takmer) celej Európe.

Predsedníčka eurokomisie najprv oslovila europoslancov z Európskej ľudovej strany, ktorej je členkou aj nominantkou na najvyšší výkonný post v EÚ. Požiadala ich, aby vypracovali a predložili uznesenie, ktorým vyzývajú Európsku komisiu (teda de facto ju samu), aby legislatívne prehodnotila úroveň ochrany vlka dravého.

Následne takáto legislatívna iniciatíva vznikla, momentálne je v štádiu, keď ju v prvom kole odsúhlasila Rada EÚ, teda zástupcovia, resp. príslušní ministri členských krajín. Po zmene Bernského dohovoru môže teraz komisia predložiť aj konkrétny legislatívny návrh
Následne o ňom bude hlasovať Európsky parlament. Jeho výsledkom môže byť viacero alternatív.
Ak europoslanci materiál schvália v predloženej podobe a ak sa výrazne nezmení zloženie rady ministrov – v zmysle, že by niektoré krajiny „zmenili stranu“ a odmietli by uvoľnenie ochrany vlka –, po definitívnom hlasovaní v Rade by legislatíva v istom čase začala platiť.
To však neznamená, že by jednotlivé krajiny museli znížiť ochranu vlka. Zaradenie do niektorej z kategórií je len tzv. povinné minimum ochrany, niektoré krajiny by sa mohli rozhodnúť, že vlka budú naďalej chrániť v najprísnejšom režime.
Ďalšou alternatívou je, že europoslanci text výrazne pozmenia, dokonca aj spôsobom, ktorý by bol v opačnom duchu ako pôvodný návrh. V tom prípade môže Komisia návrh stiahnuť, legislatívny proces zastaviť a začať odznova.
Nový proces by sa musel začať aj v prípade, že europarlament legislatívu nepodporí.
Pre vlky to však nevyzerá dobre. Ursula von der Leyen totiž pohon na ne nerobila len z osobných motívov. Politicky vycítila, že pre významnú časť najmä vidieckej populácie v západnej Európe je vlk a škody, ktoré spôsobuje na chovaných hospodárskych zvieratách, veľmi citlivá téma.
Poľnohospodári, farmári a chovatelia boli pritom pred tohtoročnými európskymi voľbami dostatočne rozhnevaní na to, aby politici pochopili, že im musia ponúknuť isté ústupky v rôznych oblastiach, ak nechcú prísť o ich priazeň.
A zvlášť to platí pre strany, ktoré sa v západnej Európe definujú ako ľudové, resp. konzervatívne a práve tento rok „znovuobjavili“, že chcú byť aj hlasom vidieka. Špeciálne to platí pre nemeckú koalíciu CDU/CSU a napríklad politicky silný bavorský vidiek. (Ursula von der Leyen je členkou CDU.)
V boji o vidieckeho voliča predstavila uvoľnenie ochrany vlka v Nemecku dokonca ministerka životného prostredia za Zelených Steffi Lemke.
K iniciatíve, ktorú rozbehla nemecká CDU v boji o vidieckeho voliča, sa napokon pridala aj vláda kancelára Scholza (ešte v plnom zložení) a uvoľnenie ochrany vlka v Nemecku predstavila dokonca ministerka životného prostredia za Zelených Steffi Lemke.
Nemecko bolo aj jedným z hlavných hlasov za zníženie ochrany vlka na úrovni celej EÚ. Na vlky sa sťažujú farmári aj vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Ak sú teda za zmenu tie najväčšie a najľudnatejšie štáty v Únii, ťažko možno očakávať, že by sa medzi ministrami našla blokačná menšina.
Ak k tomu pridáme, že časť krajín si chce vylobovať aj zníženie ochrany medveďov (Švédsko, Rumunsko, Slovensko), vlky de facto medzi politikmi nemajú šancu. Hoci ak ide o medveďa, v západnej Európe, kde táto šelma žije nanajvýš v zoologických záhradách (s výnimkou Pyrenejí), zatiaľ o zmene jej statusu nechcú ani počuť.
Príležitosť využiť rozhodnutie výboru Bernského dohovoru si nenechali ujsť ani slovenskí ministri – minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Tí spoločným listom za zníženie ochrany vlka lobovali aj v prospech žiadosti, ktorú EÚ zasielala Rade Európy.
Popri tom na Slovensku vznikla petícia, ktorá chce zachovať aktuálny stav, keď je regulačný lov vlka zakázaný. Petičnému výboru z organizácie Aevis a iniciatívy My sme les sa podarilo nazbierať dostatočný počet podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorou chcú docieliť stiahnutie návrhu na zmenu vyhlášky o zaradení vlka medzi prísne chránené živočíchy.

Monitoring populácie vlka dravého na Slovensku robí každoročne Národné lesnícke centrum (NLC).
Tento rok dospelo k číslu 618 až 650 jedincov – podľa dvoch rôznych metód odhadu populácie.
Hoci výskumu početnosti populácie vlka sa z niektorých kruhov vyčíta, že ide o zrátavanie jedincov spozorovaných poľovníkmi, monitoring je trochu zložitejší. Vychádza z relevantných vedeckých prác odhadu populácie podľa počtu pozorovaných svoriek, odhadovaného počtu mláďat na jednu svorku, hustoty populácie a osídleného územia.
Ak sa takýto monitoring robí pravidelne rovnakými metódami, bez ohľadu na objektívnu nepresnosť (nie je možné fyzicky zrátať všetky vlky v lesoch), má v tomto prípade výpovednú hodnotu aj odhadovaný čistý prírastok. V tomto roku ho NLC uvádza na úrovni 297 jedincov.
Z každoročného monitoringu zároveň vyplýva, že sa zvyšuje počet reprodukčných párov (resp. svoriek) – v roku 2024 106 –, ktoré majú v priemere štyri mláďatá. Pre čistý prírastok sa ráta s 30-percentnými stratami vĺčat počas roka.
Od roku 2020 sa areál výskytu vlka na Slovensku zvýšil o 54 percent na viac ako 20-tisíc štvorcových kilometrov.
Počet reálne zistených svoriek bol v tomto roku 96, avšak pre nemožnosť monitorovať najprísnejšie chránené oblasti (keďže monitoring robia poľovníci), toto číslo bolo navýšené o desať percent
Ako uvádza Jozef Bučko z Ústavu lesných zdrojov a informatiky NLC, ktorý sa dlhodobo venuje monitoringu vlka, rozširuje sa aj „osídlené“ územie: „V roku 2000 bol podľa údajov z poľovných revírov vykázaný areál výskytu vlka dravého s celkovou výmerou 13 094 štvorcových kilometrov. V poslednej poľovníckej sezóne sa už vykazuje na úrovni 20 136 štvorcových kilometrov, čo je nárast o 54 percent. Pritom len medziročne sa areál vlka rozšíril o 716 štvorcových kilometrov.“
Bučko v tejto súvislosti pripomína, že straty na hospodárskych zvieratách každoročne rastú, zvyšuje sa aj tlak vlkov na poľovnú zver – v tomto roku v dôsledku ich útokov napríklad zanikol chov muflónov v Betliari. Obhajuje teda obnovenie kvótového lovu vlka aj na Slovensku.
V tomto roku ministerstvo pôdohospodárstva na základe monitoringu navrhlo odlov 74 jedincov. Ten je však v praxi nerealizovateľný, pretože stále platí vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá v časoch Jána Budaja zaradila vlka dravého medzi prísne chránené živočíchy, ktoré nemožno loviť, hoci už existuje návrh na jej zmenu.

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.