Európsky hon na vlka | Šelma už nebude prísne chránená. Krajiny si legislatívu budú môcť uvoľniť

Vlk to má v Európe čoraz ťažšie.

Rada Európy na začiatku decembra preradila vlka dravého do nižšej kategórie ochrany a z „prísne chráneného živočícha“ sa stal „chránený živočích“.

Konkrétne o tom rozhodol stály výbor Bernského dohovoru Rady Európy na návrh Európskej únie a jej členských štátov.

Aby nedošlo k omylu a zámene, Rada Európy a Európska únia sú dve rôzne organizácie (nemýliť si ani s Radou EÚ a Európskou radou), hoci členské štáty EÚ sú zároveň členským štátmi Rady Európy. Tých je dohromady 50 a patrí sem napríklad aj Veľká Británia či Turecko. Najviditeľnejším orgánom Rady Európy je Európsky súd pre ľudské práva, rozhodovaciu právomoc má Parlamentné zhromaždenie a jeho výbory.

Európska únia argumentovala, že voľne žijúce vlky v Európe za posledných desať rokov zdvojnásobili svoj počet a ročne zabijú až 65 500 kusov hospodárskych zvierat.

Bernský dohovor – oficiálne Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť – je dokumentom, ktorý rieši status ochrany jednotlivých druhov a hlásia sa k nemu nielen samotné členské štáty, ale aj Európska únia ako celok.

Európska únia v žiadosti argumentovala, že voľne žijúce vlky v Európe za posledných desať rokov zdvojnásobili svoj počet a ročne zabijú až 65 500 kusov hospodárskych zvierat. Zväčša takých, ktorých tradičným spôsobom chovu je voľná pastva (kravy, ovce, kozy).

Zmena v Bernskom dohovore automaticky neznamená, že štáty môžu okamžite začať s lovom vlka. Potrvá ďalšie tri mesiace, kým zmena vstúpi do platnosti, ak voči tomu nevznesie námietku minimálne tretina členských krajín Rady Európy.

Takmer neuveriteľný príbeh

Európska únia bola pritom dlho lídrom v sprísňovaní ochrany voľne žijúcich zvierat vrátane vlkov a tlačila na členské štáty, aby sprísňujúce normy čo najskôr aplikovali do národných legislatív.

Na počiatku zmeny prístupu bola Ursula von der Leyen, Dolly a GW950m – to je kódové označenie vlka, ktorý zahrdúsil obľúbenú samicu poníka šéfky Európskej komisie, čím spustil pohon na celý svoj živočíšny druh v (takmer) celej Európe.

Ursula, poník a veľký zlý vlkAko sa chce predsedníčka eurokomisie pomstiť celému živočíšnemu druhu

Erik Potocký

Predsedníčka eurokomisie najprv oslovila europoslancov z Európskej ľudovej strany, ktorej je členkou aj nominantkou na najvyšší výkonný post v EÚ. Požiadala ich, aby vypracovali a predložili uznesenie, ktorým vyzývajú Európsku komisiu (teda de facto ju samu), aby legislatívne prehodnotila úroveň ochrany vlka dravého.

Výberová ekológiaEurópska komisia chystá tvrdý zásah proti vlkom

Erik Potocký

Následne takáto legislatívna iniciatíva vznikla, momentálne je v štádiu, keď ju v prvom kole odsúhlasila Rada EÚ, teda zástupcovia, resp. príslušní ministri členských krajín. Po zmene Bernského dohovoru môže teraz komisia predložiť aj konkrétny legislatívny návrh

Následne o ňom bude hlasovať Európsky parlament. Jeho výsledkom môže byť viacero alternatív.

Ak europoslanci materiál schvália v predloženej podobe a ak sa výrazne nezmení zloženie rady ministrov – v zmysle, že by niektoré krajiny „zmenili stranu“ a odmietli by uvoľnenie ochrany vlka –, po definitívnom hlasovaní v Rade by legislatíva v istom čase začala platiť.

To však neznamená, že by jednotlivé krajiny museli znížiť ochranu vlka. Zaradenie do niektorej z kategórií je len tzv. povinné minimum ochrany, niektoré krajiny by sa mohli rozhodnúť, že vlka budú naďalej chrániť v najprísnejšom režime.

Ďalšou alternatívou je, že europoslanci text výrazne pozmenia, dokonca aj spôsobom, ktorý by bol v opačnom duchu ako pôvodný návrh. V tom prípade môže Komisia návrh stiahnuť, legislatívny proces zastaviť a začať odznova.

Nový proces by sa musel začať aj v prípade, že europarlament legislatívu nepodporí.

Vlkom neprospeli ani farmárske protesty a eurovoľby

Pre vlky to však nevyzerá dobre. Ursula von der Leyen totiž pohon na ne nerobila len z osobných motívov. Politicky vycítila, že pre významnú časť najmä vidieckej populácie v západnej Európe je vlk a škody, ktoré spôsobuje na chovaných hospodárskych zvieratách, veľmi citlivá téma.

Poľnohospodári, farmári a chovatelia boli pritom pred tohtoročnými európskymi voľbami dostatočne rozhnevaní na to, aby politici pochopili, že im musia ponúknuť isté ústupky v rôznych oblastiach, ak nechcú prísť o ich priazeň.

A zvlášť to platí pre strany, ktoré sa v západnej Európe definujú ako ľudové, resp. konzervatívne a práve tento rok „znovuobjavili“, že chcú byť aj hlasom vidieka. Špeciálne to platí pre nemeckú koalíciu CDU/CSU a napríklad politicky silný bavorský vidiek. (Ursula von der Leyen je členkou CDU.)

V boji o vidieckeho voliča predstavila uvoľnenie ochrany vlka v Nemecku dokonca ministerka životného prostredia za Zelených Steffi Lemke.

K iniciatíve, ktorú rozbehla nemecká CDU v boji o vidieckeho voliča, sa napokon pridala aj vláda kancelára Scholza (ešte v plnom zložení) a uvoľnenie ochrany vlka v Nemecku predstavila dokonca ministerka životného prostredia za Zelených Steffi Lemke.

Nemecko bolo aj jedným z hlavných hlasov za zníženie ochrany vlka na úrovni celej EÚ. Na vlky sa sťažujú farmári aj vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Ak sú teda za zmenu tie najväčšie a najľudnatejšie štáty v Únii, ťažko možno očakávať, že by sa medzi ministrami našla blokačná menšina.

Ak k tomu pridáme, že časť krajín si chce vylobovať aj zníženie ochrany medveďov (Švédsko, Rumunsko, Slovensko), vlky de facto medzi politikmi nemajú šancu. Hoci ak ide o medveďa, v západnej Európe, kde táto šelma žije nanajvýš v zoologických záhradách (s výnimkou Pyrenejí), zatiaľ o zmene jej statusu nechcú ani počuť.

Slovenskí ministri sa tešia

Príležitosť využiť rozhodnutie výboru Bernského dohovoru si nenechali ujsť ani slovenskí ministri – minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Tí spoločným listom za zníženie ochrany vlka lobovali aj v prospech žiadosti, ktorú EÚ zasielala Rade Európy.

Popri tom na Slovensku vznikla petícia, ktorá chce zachovať aktuálny stav, keď je regulačný lov vlka zakázaný. Petičnému výboru z organizácie Aevis a iniciatívy My sme les sa podarilo nazbierať dostatočný počet podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorou chcú docieliť stiahnutie návrhu na zmenu vyhlášky o zaradení vlka medzi prísne chránené živočíchy.

Po medveďovi prichádza na rad vlkChystá sa obnova jeho odstrelu?

Erik Potocký

Koľko je vlkov na Slovensku

Monitoring populácie vlka dravého na Slovensku robí každoročne Národné lesnícke centrum (NLC).

Tento rok dospelo k číslu 618 až 650 jedincov – podľa dvoch rôznych metód odhadu populácie.

Hoci výskumu početnosti populácie vlka sa z niektorých kruhov vyčíta, že ide o zrátavanie jedincov spozorovaných poľovníkmi, monitoring je trochu zložitejší. Vychádza z relevantných vedeckých prác odhadu populácie podľa počtu pozorovaných svoriek, odhadovaného počtu mláďat na jednu svorku, hustoty populácie a osídleného územia.

Ak sa takýto monitoring robí pravidelne rovnakými metódami, bez ohľadu na objektívnu nepresnosť (nie je možné fyzicky zrátať všetky vlky v lesoch), má v tomto prípade výpovednú hodnotu aj odhadovaný čistý prírastok. V tomto roku ho NLC uvádza na úrovni 297 jedincov.

Z každoročného monitoringu zároveň vyplýva, že sa zvyšuje počet reprodukčných párov (resp. svoriek) – v roku 2024 106 –, ktoré majú v priemere štyri mláďatá. Pre čistý prírastok sa ráta s 30-percentnými stratami vĺčat počas roka.

Od roku 2020 sa areál výskytu vlka na Slovensku zvýšil o 54 percent na viac ako 20-tisíc štvorcových kilometrov.

Počet reálne zistených svoriek bol v tomto roku 96, avšak pre nemožnosť monitorovať najprísnejšie chránené oblasti (keďže monitoring robia poľovníci), toto číslo bolo navýšené o desať percent

Ako uvádza Jozef Bučko z Ústavu lesných zdrojov a informatiky NLC, ktorý sa dlhodobo venuje monitoringu vlka, rozširuje sa aj „osídlené“ územie: „V roku 2000 bol podľa údajov z poľovných revírov vykázaný areál výskytu vlka dravého s celkovou výmerou 13 094 štvorcových kilometrov. V poslednej poľovníckej sezóne sa už vykazuje na úrovni 20 136 štvorcových kilometrov, čo je nárast o 54 percent. Pritom len medziročne sa areál vlka rozšíril o 716 štvorcových kilometrov.“

Bučko v tejto súvislosti pripomína, že straty na hospodárskych zvieratách každoročne rastú, zvyšuje sa aj tlak vlkov na poľovnú zver – v tomto roku v dôsledku ich útokov napríklad zanikol chov muflónov v Betliari. Obhajuje teda obnovenie kvótového lovu vlka aj na Slovensku.

V tomto roku ministerstvo pôdohospodárstva na základe monitoringu navrhlo odlov 74 jedincov. Ten je však v praxi nerealizovateľný, pretože stále platí vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá v časoch Jána Budaja zaradila vlka dravého medzi prísne chránené živočíchy, ktoré nemožno loviť, hoci už existuje návrh na jej zmenu.