Debata v redakcii Fico a Danko v Moskve nie sú iba hanbou, je to tiež nebezpečné

Prezident Peter Pellegrini spolu s ministrom školstva Tomášom Druckerom v pondelok oceňovali 35 študentov stredných škôl, ktorí získali medaily v medzinárodných olympiádach. Devätnásťročný študent Simon Omaník, ktorý získal bronzovú medailu na matematickej olympiáde, odmietol hlave štátu pri gratulácii podať ruku. Toto gesto spustilo lavínu komentárov a hodnotení na sociálnych sieťach a v médiách.

Lukáš Krivošík si myslí, že je to dôkazom toho, ako si na Slovensku nevieme ujasniť priority. „V týchto dňoch, keď riešime hekerský útok na kataster a ukazujú sa veľké zlyhania štátu v zabezpečení kľúčového informačného systému, tak my riešime, či mal alebo nemal študent podať ruku prezidentovi,“ vraví Krivošík. „Úplne bizarný je príspevok premiéra o troch fackách. On, ktorý sa tu zavzdušňuje, že opozícia eskaluje jazyk používaný v spoločnosti, ide kritizovať gesto študenta voči prezidentovi. On, čo stál na tribúne s Blahom, ktorý burcoval ľudí, aby nadávali prezidentke. On teraz moralizuje a hovorí o rozdávaní faciek.“

Michal Magušin si nemyslí, že gesto študenta Omaníka by malo byť normou, v tomto prípade mu to však neprekážalo. Dôležitý je podľa neho kontext a motivácia konania. „Simon Omaník to jasne zdôvodnil. Povedal, že nepodal ruku preto, lebo si myslí, že prezident sa dostal do úradu podvodom, keď napríklad klamal o zapojení slovenských vojakov do bojov na Ukrajine. A to sú fakty. Tento študent to zobral tak osobne, že si povedal, že takému človeku nemôže podať ruku. Skôr by mi prekážalo, keby mladý človek v jeho veku bol hlboko presvedčený o tom, že niekto spravil niečo veľmi zlé, a podal by takému človeku ruku. Imperatív svedomia predsa platí aj v tomto prípade.“

Opozícia by nemala ostať iba pri gestách

Tento týždeň sa spojili opozičné strany a podali spoločný návrh na vyslovenie nedôvery vláde Roberta Fica. Kritizujú zahraničnú politiku vlády a tvrdia, že koalícia a premiér sa nezaujímajú o občanov Slovenska.

Krivošík pripomína, že opozícia bola v posledných týždňoch pod paľbou kritiky, že nie je dostatočne aktívna. Uvažuje, či by nebolo lepšou taktikou, ak by sa opozícia snažila odvolávať napríklad Martinu Šimkovičovú, čo by zrejme podporili aj „rebelujúci“ poslanci okolo Rudolfa Huliaka a Samuela Migaľa. „Ďalej by to destabilizovalo vládnu koalíciu a možno úspešnejšie než pri snahe odvolať celú vládu ako celok za situácie, keď je jasné, že nepadne.“

Hoci je výsledok schôdze vopred zrejmý, podľa Magušina opozícia používa legitímny nástroj, ktorý má, a reaguje na aktuálne udalosti. „Dôležité je, aby táto spolupráca opozičných strán neostala len pri gestách a nástrojoch, ktoré vedia využívať. Ak chcú raz spoločne vládnuť, je načase, aby začali spoločne pracovať na prioritách, v ktorých sa dokážu zhodnúť. Zatiaľ to nevidíme.“

Komentátori hovoria aj o týchto témach:

• ako by mal zvyšok opozície spolupracovať s Igorom Matovičom;
• či zvyšujú posledné vyjadrenia premiéra pravdepodobnosť predčasných volieb;
• prečo sú cesty vládnych politikov do Moskvy nebezpečné pre Slovensko.