Andrej Danko, influencer Šťastný človek v Moskve

Andrej Danko už môže z politiky aj odísť. Všetky svoje hlavné politické ciele už splnil.

Veď SNS zastavila podporu LGBT projektom a nasrdila aj všetkých „slniečkarov“, lebo v kultúre neostal kameň na kameni.

Môžu sa strieľať medvede aj vlky, aj dajaké bobry, no a SNS presadila podporu pre gastrobiznis. Lebo dobré jedlo musí byť.

A budú aj hry, pripomeňme investíciu do novej športovej haly v Šamoríne, ktorej základný kameň prišiel poklepať aj prezident Medzinárodného olympijského výboru.

Ale jedna silná túžba ostávala nenaplnená. Cesta do Moskvy.

Andrej Danko tam nechcel ísť ako súkromná osoba na dovolenku, ale ako hlava delegácie slovenského parlamentu. Chcel byť prijatý ruskými činovníkmi a tlmočiť im dôležité posolstvo.

Podarilo sa.

Dal Rusom vedieť, že pre veľa Slovákov, s výnimkou slniečkarov, je Rusko stále to dubisko, ktoré treba rešpektovať a obdivovať.

Mal však Andrej Danko s tou Moskvou aj trochu smolu.

Nebol v Moskve prvý z tejto garnitúry, prvenstvo si uchmatol europoslanec Blaha, a Danko nebol ani najdôležitejší. Tým bol Robert Fico, lebo v Rusku si vážia toho, kto má moc.

Poslancov všetkých parlamentov sveta berú len ako nutné zlo, panáčikov s dobrými platmi.

Je ako začínajúci influencer, ktorý sa prvýkrát v živote dostane na exotické miesto.

Paradoxne, Dankova delegácia pritiahla najviac pozornosti vďaka tomu, že jej Poliaci nedovolili preletieť nad ich územím. Tento rozkol medzi dvoma štátmi EÚ ruské médiá zaujal.

A napríklad Komsomoľská pravda citovala nie Andreja Danka, ale Tibora Gašpara. Zaujali jeho slová, že „príchod delegácie zo Slovenska do Ruska sa stal signálom pre krajiny Európskej únie. Že Moskvu treba počúvať a viesť s ňou dialóg“.

Dokonca dali Gašparovo meno aj do titulku. No aj tak je Andrej Danko v Rusku ako vo vytržení.

Na Instagram pridáva fotky, statusy, videjká – je ako začínajúci influencer, ktorý sa prvýkrát v živote dostane na exotické miesto a všetkým nám chce ukázať, ako je tam nádherne, aké je všetko super a cool.

Referuje, že ruské umenie je naozaj úžasné, lebo videl Luskáčika v Boľšom teatri, zaregistroval, že po ruských cestách jazdia autá všetkých západných značiek, ale aj veľa čínskych áut. Všimol si pri presune Moskvou, že je tu Eurospar, obchody Hugo Boss, Tiffany, Chanel. Nikto z Moskvy neodišiel.

Ale aj bežný človek netúžiaci po značkovom tovare sa môže potešiť. Danko hlásil, že Rusi majú teraz vlastné a kvalitné potraviny, a na vlastné oči videl, že maslo je v Rusku lacnejšie!

Vyvrcholením bude možno návšteva McDonaldu či predajňa so značkovými mobilmi, lebo to nám sľuboval ešte na Slovensku. Ak je v Moskve dobrý hamburger a dá sa kúpiť iPhone, všetko je na poriadku.

Dajme chvíľku bokom Dankov insitný pokus za tri dni zo života v Moskve pochopiť súčasné Rusko.

Nie je prvý ani posledný, kto uveril, že jeho poslaním je podať správu o Rusku.

Pre slavianofilských alebo ľavicovo orientovaných intelektuálov to bola vždy vzrušujúca výzva. Mnohí tam odchádzali s veľkým nadšením. Nie všetci sa s ním aj vracali domov.

Karel Havlíček Borovský sa naučil po rusky a odišiel do Moskvy, kde bol vychovávateľom detí ruského profesora.

Najprv bol z Ruska nadšený, ale keď spoznal realitu, vytriezvel. Jeho kniha Obrazy z Rus vyliečila Čechov z panslavizmu.

Komunistický novinár Julius Fučík napísal o Sovietskom zväzu reportážnu knihu V krajine, kde zajtra už znamená včera. Propagandistickú úlohu si splnil, ale dobré meno mu neurobila.

Bolo by zlým prejavom lásky obmedzovať sa na chválu.

Aj talentovaný slovenský spisovateľ Peter Jilemnický obdivoval boľševické Rusko, nejaký čas tam žil a napísal knihu Dva roky v krajine sovietov. Asi realitu aj spoznal, ale jeho túžba vidieť v Rusku budúci raj bola veľmi silná.

Opísal napríklad scénu, v ktorej utrápený pop hovorí, že ruskí sedliaci sa už neboja hriechu. Jilemnický radostne konštatuje, že oni sa už nemusia modliť k Bohu, lebo chleba je tam dosť a sami už prišli na to, že on sa urodí aj bez Božieho požehnania. A poeticky ruských sedliakov opísal: „Na urputných čelách, v ich hlboko rozoraných lícach stvrdla samospasiteľná viera v seba.“

Dôležitú knihu o ceste do ZSSR napísal francúzsky ľavicový intelektuál André Gide. Sovieti ho pozvali na dôkladne pripravenú propagandistickú cestu.

Ale Gide bol obozretný, lebo „... môj duch je uspôsobený tak, že sa obracia s najväčšou prísnosťou k tým, ktorým by chcel neustále pritakávať. Bolo by zlým prejavom lásky obmedzovať sa na chválu“.

Gide svojou knihou, v ktorej bola jasná dezilúzia z návštevy komunistického raja, nahneval nielen sovietskych hostiteľov, ale aj mnohých západných ľavicových intelektuálov.

A ešte spomeňme dôležitý literárny počin – tajnú správu Jiřího Hanzelku a Miroslava Zikmunda, ktorú napísali po svojich cestách do ZSSR na objednávku predsedníctva komunistickej strany. Po Nežnej revolúcii vyšla ako kniha s názvom Zvláštna správa č. 4.

Stačí natáčať to, čo človek vidí z okna limuzíny.

Autori sa sťažovali, že sovietski hostitelia zakaždým ich cestu „silne preorganizovali obvyklým spôsobom podľa mnohoročnej schémy“, a tak „videli sme mnohé, ale nie mnoho. Bolo to prehliadka úspechov, väčšinou veľmi idylická, takmer bez problémov“.

Preto výsledkom takto pripravenej cesty bola odtrhnutosť od života. Priveľa formálnosti a veľa času za stolom, nemiernosť v jedle a pití – a zlé svedomie, lebo autori nemohli realitu spoznávať do hĺbky.

Aj keď ako skúsení pozorovatelia sa do ZSSR viackrát vrátili a všimli si mnohé javy, ktoré v tej tajnej správe opísali.

Dnes už netreba písať knihy. Ľuďom stačia nadšené videjká. Teda to si asi myslí Andrej Danko.

Stačí natáčať to, čo človek vidí z okna limuzíny, v centre bohatej Moskvy či v obchode s potravinami. A na ruskom balete.

Ale z tých videí vidíme najmä to, aký je on sám nadšený, šťastný, ohúrený – a ako úprimne verí, že spoznal pravdu, ukázal ju svojim verným a vytrel zrak všetkým „slniečkarom“.

Ukázal Slovákom, že v Rusku je radosť žiť. Žiadne sankcie či náklady na vojnu tú radosť Rusom nekazia.

A teraz sa Andrej Danko môže vrátiť domov. Všetky svoje politické ciele a túžby už naplnil.

Predčasné voľby, ktorými straší Robert Fico, ho už trápiť nemusia. Misia splnená.