Kto zaplatí cenu vojny Sýria požaduje reparácie, Irán splatenie pôžičiek. V hre sú stovky miliárd

Podľa informácií denníka Al-Modon za škody spôsobené iránskou intervenciou v občianskej vojne požaduje Sýria 300 miliárd dolárov, ktoré chce vymáhať súdnou cestou. Al-Modon sa pritom odvoláva na zdroj blízky novej vláde.

V Teheráne mali doposiaľ úplne iný pohľad. „Nová sýrska vláda prevezme všetky finančné záväzky Sýrie voči Iránu,“ tvrdil len pred týždňom hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháj.

Za posledné desaťročie Irán spriaznenému režimu Bašára al-Asada požičal okolo tridsať miliárd dolárov a Teherán teraz neústupčivo požaduje, aby po Asadovom páde pôžičky splatila nová, povstalecká vláda.

Tá o čomsi takom nechce ani počuť. Celkom pochopiteľne, pretože zmyslom iránskych finančných injekcií bolo ekonomicky a vojensky posilniť Asadov režim, proti ktorému povstalci vyše desaťročia bojovali. To, že by teraz mali splatiť účty za Asadove zbrane, mnohým v Damasku preto pripadá úplne scestné.

Vyhodené peniaze?

V samotnom Iráne intervencionistická politika režimu nebola dvakrát obľúbená a mnohí Iránci mali pocit, že miliardy vynaložené na podporu Asada, Hizballáhu či húsíovcov by boli bývali lepšie využité doma.

Turecké štátne médium TRT pripomína, že už v roku 2020 politik z reformistického krídla iránskeho režimu Hešmatollah Falahatpišeh požadoval od vtedajšieho sýrskeho režimu, aby Irán za jeho podporu odškodnila.

S pádom Bašára al-Asada sa otázka vynaložených prostriedkov stáva ešte pálčivejšou, pretože kým Asad zostával v úrade, mohli teheránski jastrabi argumentovať, že podpora Sýrie je hospodársky síce bolestivou, ale potrebnou a správnou investíciou. Po tom, ako sa režim v Damasku na začiatku decembra v priebehu dvoch týždňov zosypal, však takáto argumentácia prestáva fungovať a „investícia“ do Bašára al-Asada sa javí ako vyhodené peniaze.

Irán v kríze

Pre iránsky režim je vzhľadom na domácu situáciu dojem, že zbytočne rozhajdákal desiatky miliárd, úplne toxický. Hoci Irán disponuje jednými z najväčších zásob ropy a zemného plynu na svete, čelí obrovskej hospodárskej a najmä energetickej kríze.

„Vládne úrady v Iráne sú zatvorené alebo fungujú v skrátených hodinách. Školy a vysoké školy prešli iba na online režim. Diaľnice a nákupné centrá zostúpili do tmy a priemyselným závodom bola odopretá dodávka elektriny, čím sa výroba takmer zastavila,“ opisuje situáciu v krajine New York Times (NYT).

Dôvody krízy sú rôznorodé, okrem amerických sankcií a domácich problémov ako starnúca infraštruktúra a nedostatočný rozvoj hrá rolu aj konflikt s Izraelom. Ten totiž ešte vo februári (pravdepodobne) vyhodil do vzduchu dva plynovody a vláda siahla na strategické rezervy plynu, aby spočiatku vykompenzovala výpadky, vysvetľuje NYT. Rezervy sa minuli a nový prezident Pezeškiján v lete zistil, že energetická špajza je prázdna.

To nie je bez irónie, pretože len na podporu Bašárovej Sýrie Irán za posledné roky poslal ropu v odhadovanej hodnote 11 miliárd dolárov. Dodávkami ropy podržal aj Madurov režim vo Venezuele.

Výpadky elektriny znamenajú nielen masívne obmedzenia pre bežných Iráncov, ale aj ekonomiku. Priemyselná výroba v uplynulých týždňoch poklesla o 30 – 50 percent. Prezident Pezeškiján sa za problémy ospravedlnil a sľúbil: „Inšalláh, pokúsime sa, aby sa to budúci rok neudialo.“