Historický podcast Ako vznikla Kremnica a prečo bola dôležitá

O Kremnici, mincovníctve a baníctve v stredoveku nám porozpráva historik Martin Štefánik. V Európe stúpal dopyt po zlate, lebo s rozvojom miest, bankovníctva a obchodu sa celý kontinent otváral novým ekonomickým vzťahom. Dôležitými centrami boli Benátky, Janov a Florencia. Vzorom novej meny sa stala zlatá minca bankárskej Florencie – fiorino, po slovensky florén.

Po väčšinu stredoveku bol pomer hodnoty zlata k striebru 1 : 10, ale v druhej polovici 13. storočia a v prvej polovici 14. storočia začala hodnota zlata stúpať a dosiahla úroveň 1 : 15. Zlato sa stávalo nedostatkovým a práve v tejto situácii došlo k nálezu kremnického zlata.

Prospektori išli od Hrona údolím potoka Kremnička. Údolie sa osídľovalo pomalšie a len postupne išli ľudia proti prúdu potoka – približne od 13. do začiatku 14. storočia, keď sa usadili aj na mieste dnešnej Kremnice, kde ložiská zlata vychádzali až na povrch. Údolie osídľovali Slováci a Nemci buď zo zahraničia, alebo z Uhorska, ktorí prinášali nové vedomosti o ťažbe.

Veľký vplyv na rozvoj baníctva mala aj dynastická zmena v Uhorsku, keď sa tu v 14. storočí presadili neapolskí Anjouovci s väzbami na florentské bankárske rodiny a pritiahli k nám odborníkov z Itálie. S nimi prišlo know-how a najmä možnosti napojenia na vtedajší svetový obchod.

V tomto kontexte Karol Róbert založil mesto v roku 1328 a dôležitosť kráľa, pokiaľ išlo o založenie mesta, sa demonštrovala aj prvou pečaťou, kde sa mesto hrdilo nápisom civitas regis Caroli a väzba na panovníka sa prejavila aj prítomnosťou anjouovských ľalií v mestskom erbe. V meste hneď založil mincovňu, vybral ju za sídlo banskej a mincovej komory a sídlil v nej komorský gróf Hypolit – Leopold, ktorý pravdepodobne pochádzal z bohatej a vplyvnej florentskej bankárskej rodiny Bardiovcov.

S Karolom Róbertom súvisí aj razba zlatého florénu, ktorý mal rýdzosť 99 percent a bol len o zlomok ťažší ako florentský florén, vtedajší dolár Európy a Stredozemia, čiže uhorské a kremnické florény boli vydarenými kópiami originálu. Počas vlády Karola Róberta florény boli takmer identické s originálmi, takže vtedajší Florenťania šomrali na hnusné uhorské mince.

Naplnenie európskeho trhu našimi florénmi mohlo mať vplyv na zlacnenie tovarov v Európe. Na začiatku sa zlato vyvážalo aj v nemincovej forme ako spracovaná ruda, prípadne vo forme prútov, ingotov. Neskôr Karol Róbert povolil export len vo forme mincí. V Kremnici sa zaviedli nariadenia, že cudzí kupci mohli prichádzať len s obmedzeným množstvom peňazí a nesmeli bývať v domoch mešťanov, aby potajme nekupovali kov.

Karol Róbert v rámci ekonomických reforiem vytvoril mincové komory, medzi nimi aj vyššie spomínanú Kremnickú. Bolo ich desať a najväčší obvod mala Kremnická komora, do nej patrilo 12 žúp (stredné a západné Slovensko a niečo zo severného Maďarska). Na čele komory stál komorský gróf, ktorý riadil ťažbu, organizoval razbu mincí a vyberal dane.

Funkčné obdobie grófa bolo jeden rok. Napriek svojej krátkej existencii sa stala sídlom komorského grófa Kremnica a nie už dávnejšie etablovaná Banská Štiavnica, čo dosvedčuje jej obrovský ekonomický význam. Máme však len šesť písomných zmlúv na prenájom funkcie komorského grófa, ale až tri pochádzajú z Kremnice, vďaka čomu sa dajú sledovať právomoci a povinnosti kremnického komorského grófa a vývoj baníctva a mincovníctva v Kremnici a na území komory.

Prvým komorským grófom bol už spomínaný Hypolit – Leopold. Mesto vzniklo pri náleziskách, veľké slovo v ňom mal práve komorský gróf a mesto mu bolo do značnej miery podriadené napriek tomu, že malo výsady slobodného kráľovského mesta.

Kremnica sa vyvíjala okolo hlavného námestia, kde sídlili najvýznamnejší banskí podnikatelia, ktorí aktívne hľadali privilégiá od kráľa. Hore nad námestím sa vyvíjal hrad, kde bola stará radnica a asi aj pôvodná mincovňa. Tam zrejme sídlil aj prvý komorský gróf. Najprv asi opevnili hrad a neskôr okolie námestia.

V Kremnici sa okrem florénov razili aj strieborné groše a denáre. Florény neskôr zmenili svoje vyobrazenie na typicky uhorské. Groše však menili obsah drahého kovu, čiže dochádzalo k menovým reformám, a toto sa dá odsledovať vďaka písomným zmluvám s komorským grófom. Reforma vyzerala tak, že z istého množstva kovu sa zrazu mal vyraziť vyšší počet mincí, čo ľuďom spôsobovalo problémy pri platbách.

Zmluvy regulovali aj ťažbu a spôsob razby mincí. Postupne sa museli sprísňovať kontrolné opatrenia a dozerať nad komorskými grófmi a minciarmi mali taverník a vyslanci ostrihomského arcibiskupa. Vytvorila sa krížová kontrola, lebo potrebovali zamedziť podvodom pri razbe, ku ktorým zlato doslova lákalo. Aj o dávnych zločinoch sa dopočujete v podcaste.

Na záver podcastu Martin Štefánik odporučí poslucháčom, čo by si návštevník Kremnice mal pozrieť a prečo.

PhDr. Martin Štefánik, PhD., pôsobí v Historickom ústave SAV, kde sa venuje obdobiu vrcholného a neskorého stredoveku. Zameriava sa najmä na anjouovské obdobie, mestá, baníctvo, právo a zločin a venuje sa aj témam každodenného života, ako i kontaktom Uhorska a Itálie. Na svojom konte má už viac ako sto publikačných jednotiek. Okrem pôsobenia v Slovenskej akadémii vied prednášal aj na Univerzite vo Freiburgu. Získal viacero štipendií, medzi nimi aj prestížnej Mellonovej nadácie, a zúčastnil sa na výskumných pobytoch v Maďarsku (Budapešť), Rakúsku (Viedeň), Nemecku (Augsburg, Freiburg) a Taliansku (Benátky, Padova, Florencia). Patril k zostavovateľom zborníkov Lexikón stredovekých miest na Slovensku a Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie. Publikuje najmä odborné štúdie v slovenčine a vo viacerých svetových jazykoch.