Európska obrana visí na vlásku A čo ak už Američania nikdy neprídu?

Zmena v Bielom dome prichádza v čase, keď by Európa potrebovala USA viac než kedykoľvek predtým.

Podľa interných dokumentov Aliancie, ku ktorým mal ešte v októbri prístup denník Welt, pripravuje NATO zásadnú revíziu potrieb na obranu aliančného územia. Vychádza pritom z nových skúseností z vojny na Ukrajine.

Po novom NATO počíta s tým, že na obranu európskych spojencov bude potrebovať 131 brigád oproti len 82 brigádam, s ktorými Aliancia počítala v roku 2021. Brigáda, to je vojenská jednotka s približne 4-tisíc vojakmi. Obzvlášť silný nárast je potrebný aj na poli protivzdušnej obrany, namiesto 293 bude potrebných až 1174 jednotiek.

Vzhľadom na novú administratívu vo Washingtone je však vrcholne nepravdepodobné, že by USA prijali ďalšie záväzky v Európe. Dezignovaný minister zahraničia Marco Rubio sa v posledných mesiacoch odklonil od svojej predošlej ostrej línie voči Rusku a aj na ostatných postoch sa ocitli osoby, ktoré sú bezvýhradne lojálne k Trumpovi a jeho prístupu „America first“.

Novým ministrom obrany USA sa má stať pomerne bizarný exvojak a komentátor Fox News Pete Hegseth. O tom, že tento svalnáč, ktorý sa rád promenáduje bez trička obvešaný americkou vlajkou a podľa vlastných slov si už desať rokov neumýva ruky, lebo baktérie nevidel, by dokázal položiť na lopatky väčšinu európskych kolegov, asi netreba pochybovať. 

Ale či dokáže riadiť celý americký Pentagón, je úplne iná otázka.

Inými slovami, svoje problémy budú musieť riešiť Európania sami.

Pritom by už beztak väčšina európskych štátov mala problémy naplniť svoje záväzky. Mnohé jednotky jestvujú takmer len na papieri, chýbajú vojaci, technika aj munícia.

Vyčkávať sa neoplatí

Európski politici pritom už raz čelili rizikám Trumpovho úradovania a veľká časť z nich sa vtedy rozhodla pre nečinnosť. Zmeny v európskej obrane boli až do začiatku vojny nanajvýš kozmetické a aj vďaka Bidenovmu zvoleniu mnohí naivne uverili, že Trump bol jednorazový problém. Aj dnes bude pokušenie pohodlného ničnerobenia a vyčkávania na lepšie časy silné.

Ale aj ak NATO prežije éru Trump II a do Bieleho domu sa vráti iný štýl politiky, vôbec nie je isté, že by sa pozornosť USA zamerala späť na Európu. 

Už od 90. rokov Američania vnímajú, že riešenie európskych kríz záviselo viac od ich zapojenia, než by bolo nevyhnutne potrebné. Pritom vojenský a hospodársky vzostup Číny bude nepochybne pokračovať. Už dnes je Čína hospodársky zoči-voči USA silnejšia, než bol Sovietsky zväz vo svojich najlepších časoch.

Navyše akýkoľvek väčší konflikt v Ázii – či už o Taiwan, alebo na Kórejskom polostrove – by mohol rýchlo znamenať, že USA nebudú mať silu brániť Európu, ani keby chceli.

Isté nie je ani to, či budúci americký prezident bude ešte pociťovať aspoň vágnu kultúrnu blízkosť k Európe, ktorú cítila väčšina povojnových amerických prezidentov. Ak Biely dom po Trumpovi prevezme trebárs Američan ázijského pôvodu, odcudzenie medzi Washingtonom a Bruselom sa môže ešte prehĺbiť.

Viac než jeden problém

Pre Európu to môže znamenať, že odstrašenie a v najhoršom prípade aj odrazenie ruského útoku bude záležitosťou, ktorú budú USA vnímať s vágnou sympatiou, ale v zásade ju nebudú považovať za svoju zodpovednosť.

Vojna na Ukrajine a hrozba ruskej invázie do ďalšej krajiny napríklad v Pobaltí sú pritom síce najväčšími, ale nie jedinými hrozbami v Európe. Ak skutočne dôjde k fragmentácii medzinárodného poriadku, ako si ho želajú Rusko a Severná Kórea, celá plejáda štátov môže obnoviť územné nároky, ktorých sa v priebehu 20. storočia museli zriecť. 

Pre máloktorý štát predstavuje plán prekresľovať európske hranice takú existenčnú výzvu ako pre Slovenskú republiku.

Ako bude vyzerať druhá štvrtina 21. storočia, sa ukazuje už na Balkáne, kde Srbsko oznámilo návrat 75-dňovej povinnej vojenskej služby. Tento krok odôvodňuje nedostatkom záložníkov, keďže po zrušení povinnej vojenskej služby v roku 2011 sú bývalí vojaci čoraz starší a čoskoro úplne prestanú byť k dispozícii.

V reakcii na svojho východného suseda od 1. januára 2025 dvojmesačnú povinnú vojenskú službu zavádza aj Chorvátsko. Každý rok tak má získať aspoň základné vojenské zdatnosti 4000 až 4500 mladých Chorvátov.

A aj keď na nové misie mimo Európy nikto nemá apetít, úplne vybrať si ich nemožno. Útoky jemenských húsíovcov na lode plaviace sa cez Červené more sú neprijateľným útokom na európsky obchod, ktorý ohrozuje aj slovenskú ekonomiku. 

V tomto prípade je Slovensko odkázané na akcieschopnosť námorníctva svojich spojencov. O to dôležitejšie je, aby nieslo svoju časť bremena aspoň v tom, čo je jeho zodpovednosťou – obrane vlastného územia.