Ústavná kríza v Gruzínsku Do boja o spravodlivé voľby sa zapojila prezidentka aj Viktor Orbán

Sobotňajšie parlamentné voľby v Gruzínsku vyhral podľa volebnej komisie vládnuci Gruzínsky sen. Táto strana prekvapila nečakane silným výsledkom, hoci väčšina prieskumov aj exit pollov ju videla tesne nad úrovňou 40 percent, teda podľa očakávaní mala získať o niečo menej než v posledných voľbách pred štyrmi rokmi (48 percent). Tentoraz však podľa oficiálnych dát vyhrala s ešte väčším náskokom – 53 percentami.

Tomuto výsledku mnohí voliči a politici opozície neveria. Prezidentka Salome Zurabišvili vyzvala občanov na protest proti krádeži volieb a štyri najväčšie opozičné strany – Zjednotené národné hnutie, Koalícia za zmenu, Silné Gruzínsko a Za Gruzínsko – vyhlásili, že neuznávajú oficiálne výsledky a nový parlament budú bojkotovať.

„To, čoho sme boli svedkami, bolo bezprecedentné. Bolo to úplné sfalšovanie a krádež vašich hlasov s využitím všetkých dostupných taktík, ktoré sme videli v iných krajinách, aj v Gruzínsku. Okrem toho sa na zakrytie týchto manipulácií použili moderné technológie – úroveň podvodu, s akou sme sa predtým nestretli. Neboli sme len svedkami, ale aj obeťami toho, čo možno opísať len ako ruskú špeciálnu operáciu – novej formy hybridnej vojny vedenej proti našim ľuďom a našej krajine,“ vyhlásila prezidentka Salome Zurabišvili vo svojom prejave v nedeľu večer.

Masívne zastrašovanie aj kupovanie hlasov

O kupovaní hlasov, násilnostiach a zastrašovaní neinformovali len gruzínske médiá a opoziční politici, ale aj nezávislí pozorovatelia.

Jednou z príčin, prečo mal Gruzínsky sen silnejší výsledok, než mnohí očakávali, boli aj nové elektronické voľby a presvedčenie, že vláda vie zistiť, kto ako volil. V tomto presvedčení aktivisti vládnuceho Gruzínskeho sna voličov schválne utvrdzovali – či už preto, aby zaistili, že zaplatení voliči budú naozaj hlasovať tak, ako majú, alebo aby odstrašili voličov opozície, ktorí radšej zostali doma.

Gruzínsky sen siahol azda po každej metóde, ako si zaistiť výhodu – kupoval hlasy alebo, naopak, platil voličom v opozičných obciach, aby sa na voľbách nezúčastnili, zvážal voličov autobusmi a zaistil si aj hlasy státisícov štátnych zamestnancov, hovorí kolega Jozef Majchrák, ktorý bol v Gruzínsku ako volebný pozorovateľ. V niektorých regiónoch dokonca vládnuca strana tlačila na príbuzných ľudí zadržaných na protivládnych protestoch, ktorí mali výmenou za prepustenie svojich rodinných príslušníkov hlasovať v prospech vlády.

A v niektorých oblastiach sa aktivisti Gruzínskeho sna neštítili ani obyčajného podvodu. V regióne Marneuli, kde väčšinu obyvateľov tvorí azerbajdžanská menšina, bol dokonca na kamere zachytený pokus napchať do volebnej schránky celý štós hárkov. Výsledky dotyčného okrsku boli preto vyhlásené za neplatné, no to, čo sa udialo tam, sa mimo kamier dialo v mnohých iných okrskoch, domnieva sa opozícia.

Práve menšinové regióny na juhu Gruzínska, kde žijú prevažne Azerbajdžanci a Arméni, stoja v centre diskusií o falšovaní výsledkov. Samozrejme, podpora Gruzínskeho sna bola síce v posledných rokoch vždy silná, no tentoraz v nich údajne dosiahla takmer 90 percent.

„Vážení občania, chcem vás informovať, že členovia a dobrovoľníci pozorovateľskej koalície Môj hlas neúnavne pracujú na dokazovaní rozsahu a systematickosti volebných podvodov. Už sme zhromaždili a zorganizovali viac ako 500 fotografií, videí a zvukových materiálov volebných porušení, ktoré priebežne poskytujeme medzinárodným organizáciám. Zároveň sme identifikovali volebné miestnosti a okrsky, v ktorých dochádzalo k pretrvávajúcim a opakovaným závažným porušeniam,“ vyhlásila právnička a bývalá ombudsmanka Nino Lomdžaria.

Iniciatíva My hlasujeme, ktorá vyslala dvetisíc pozorovateľov, aby sledovali priebeh volieb, preto požaduje anulovanie výsledkov.

Tajomný exit poll

Sú však všetky tieto incidenty štatisticky relevantné?

Jedným z indikátorov, že voľby neboli celkom čisté, sú exit polly. Presnejšie povedané, ide o výrazne vyššie rozdiely než v uplynulých voľbách.

To, že sa exit polly zvyknú mýliť, je bežné trebárs aj na Slovensku, ale v Gruzínsku v uplynulých rokoch výsledky exit pollov pomerne presne kopírovali výsledky ústrednej volebnej komisie – ako ukazujú, odchýlka čísel agentúry Edison od oficiálnych výsledkov sa v posledných rokoch pohybovala medzi jedným a dvoma percentnými bodmi, teda na úrovni bežnej štatistickej chyby. 

Nie však v tomto roku – zatiaľ čo Edison predpovedal výsledky Gruzínskeho sna na úrovni 41 percent, strana podľa oficiálnych výsledkov vraj získala až 54 percent hlasov.

Čo sa teda stalo? Možné sú dva scenáre. Buď v agentúre bláznivo prestrelili a zverejnili výsledky, ktoré sa odlišujú od skutočnosti o viac než trinásť percentných bodov, alebo gruzínska vláda sfalšovala výsledky.

Ruský chvost

V prospech druhej možnosti hovorí aj štatistická analýza doposiaľ zverejnených výsledkov.

Zatiaľ čo výsledky v mestách sa zdajú ako pomerne štandardné, iné je to na dedinách, kde asi 400 obcí tvorí takzvaný „ruský chvost“. „V stovkách malých a veľkých miest sa objaví 100 voličov a všetkých 100 hlasuje za vládnu stranu – scenár, ktorý je v spravodlivých voľbách takmer nereálny,“ píše dátový analytik Levan Kvierkelia.

Podľa Kvirkeliu čísla dokazujú, že najmä na gruzínskom vidieku došlo k systematickému falšovaniu výsledkov.

Orbán a európska reakcia

Vzhľadom na opodstatnené pochybnosti o priebehu a výsledkoch gruzínskych volieb zostáva dôležitou otázkou, ako sa k nej postaví Európska únia.

Zatiaľ najväčšiu nehoráznosť vykonal Viktor Orbán, ktorý v deň volieb zablahoželal Gruzínskemu snu k víťazstvu, a to ešte predtým, než volebná komisia zverejnila akékoľvek výsledky.

Maďarský premiér hneď s niekoľkými ministrami navyše ešte v pondelok priletel do Tbilisi vyjadriť svoju podporu osobne.

Orbánovo priateľstvo s Gruzínskym snom nie je novinkou, už na jar blokoval zavedenie európskych sankcií proti gruzínskym politikom po tom, čo polícia brutálne zakročila voči demonštrantom protestujúcim proti kontroverznému zákonu o mimovládkach.

Ale vzhľadom na kontroverzie o výsledku volieb a nejasnosť, či Európska únia uzná ich legitimitu, má sólo jazda maďarského premiéra, obzvlášť v čase maďarského predsedníctva, výnimočnú váhu.

Od Orbána sa dištancoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell aj nemecký veľvyslanec v Tbilisi, pričom obaja podotkli, že Orbán pri svojej návšteve nehovorí v mene Európskej únie.

Naopak, opačný postoj ako Orbán zaujalo Poľsko a pobaltské štáty, výhrady majú napríklad aj Nemecko či Francúzsko. Odvolávajú sa pritom na správu OBSE, ktorá napriek tradične diplomatickému jazyku hovorí o rozšírenom nátlaku na voličov, najmä štátnych zamestnancov, a spomína „časté kompromisy v tajnosti hlasovania a viaceré procedurálne nezrovnalosti, ako aj správy o zastrašovaní a nátlaku na voličov, ktoré negatívne ovplyvnili dôveru verejnosti v proces“.

K podobnému výsledku prišla aj česká europoslankyňa Markéta Gregorová. „Po osobnej skúsenosti vo volebných miestnostiach však nemôžem povedať nič iné, než že tieto voľby neboli spravodlivé,“ napísala na sieti X.

„Parlamentné voľby v Gruzínsku, ktoré sa konali 26. októbra, boli poznačené bezprecedentným počtom incidentov a systémových porušení počas volebnej kampane aj v deň volieb. Patria sem obvinenia z kupovania hlasov, prípady fyzického násilia vo volebných miestnostiach vrátane útokov a zastrašovania nezávislých pozorovateľov, akcie zamerané na obmedzenie mediálnych aktivít atď. Najznepokojujúcejší dôkaz o zasahovaní sa však týka masových útokov proti politickým oponentom vládnucej strany, ako aj organizáciám občianskej spoločnosti vrátane prísľubov ich trestného stíhania a zákazu po voľbách, systémového využívania dezinformácií vo volebnej kampani a využívania štátnych inštitúcií a administratívnych zdrojov počas celého volebného procesu,“ vyhlásilo litovské ministerstvo zahraničných vecí.

Nielen pre Litovčanov je preto „ťažké uznať tieto voľby ako slobodné a spravodlivé“.