Ako vidia baterkáreň ľudia v Šuranoch My tú fabriku nechceme, iní rozhodli o nás bez nás

My tú fabriku nechceme, iní rozhodli o nás bez nás
V novembri minulého roka podpísal investor memorandum s vládou. Foto: Úrad vlády
Šuranci sa boja prílevu cudzincov. Investor však tvrdí, že v okolí je 10-tisíc ľudí, ktorí by mohli v továrni pracovať.
9 minút čítania 9 min
Vypočuť článok
Ako vidia baterkáreň ľudia v Šuranoch / My tú fabriku nechceme, iní rozhodli o nás bez nás
0:00
0:00
0:00 0:00
Kristína Votrubová
Kristína Votrubová
Vyštudovala žurnalistiku na Navarrskej univerzite v Španielsku a po návrate na Slovensko pracovala v Hospodárskych novinách. V Postoji píše o ekonomických a sociálnych témach.
Ďalšie autorove články:

Nová analýza rozpočtovej rady Konsolidáciu pocítia najmä rodiny s deťmi. Najmenej zasiahne dôchodcov

Šéf nemocnice milosrdných bratov Poisťovne povedali, že na vyššie platy lekárov peniaze nedostaneme, tak sme zaviedli poplatky

Plné parkoviská a rastúca minimálna mzda Ale naozaj sa nám darí tak, ako hovorí premiér?

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Mária pochádza zo Šurian a onedlho príde o pozemky, ktoré jej rodine patria už dlho. Má na nich totiž stáť nová továreň na baterky do elektroáut. Postaví ju slovensko-čínske konzorcium, ktoré od vlády dostane na projekt 213 miliónov eur.

Investícia bola ohlásená s veľkou pompou a na prvý pohľad má samé pozitíva. Dá prácu viac ako tisícke ľudí, pôjde o inovatívnu a ekologickú továreň a Slovensko sa má vďaka nej stať atraktívnejšou destináciou pre výrobcov elektromobilov.

Mária to však vidí diametrálne odlišne. „Najprv sme si mysleli, že to bude fajn, že na tých pozemkoch bude stáť niečo zaujímavé, ale keď sme zistili, že to bude baterkáreň, tak s tým vôbec nesúhlasíme,“ hovorí pre Postoj. „Nechceme tu čínsku chemickú továreň, nevieme to prijať,“ dodáva.

Rozhodli iní bez nás

Podobne to vidí, zdá sa, väčšina ľudí zo Šurian a okolitých obcí. 

V meste stretávame pána so synom, idú zo školy domov. „Myslím, že 90 percent ľudí je proti,“ hovorí. „Pre znečistenie, ale aj pre to, čo sa stalo v Nitre, keď tam postavili Jaguar. Prišlo tam veľmi veľa cudzincov, to by sa určite stalo aj tu,“ vysvetľuje.

Podobne sa na vec pozerá aj ďalší pán v centre mesta. Zdravotné riziká, riziko požiaru, nedostatočná infraštruktúra. To sú podľa neho najväčšie problémy, ktoré továreň prinesie. „Je to na najúrodnejšej pôde a prišli by sem cudzinci. Inak by som bol rád, keby tu niečo bolo, ale nie toto.“

S cudzincami majú problém aj v neďalekom Bánove. „Vadí mi to hlavne kvôli tým ľuďom, čo prídu,“ hovorí staršia pani, ktorá sa pred poštou rozpráva so susedou. „Podpísala som petíciu, ale už je rozhodnuté, je to odklepnuté. Rozhodli iní, o nás bez nás,“ hovorí suseda. 

Cudzincov sa obáva aj Mária. V regióne je trojpercentná nezamestnanosť a človek má vraj problém zohnať niekoho, kto by pracoval. „Neviem, na čo sem idú, tu nepotrebujeme pracovné príležitosti. Neviem, kto tam bude robiť,“ hovorí pani Eva.

Po meste sa tak šíria chýry o tom, že sa plánuje výstavba ubytovne pre tisícku pracovníkov zo zahraničia, a ľudia sa obávajú príchodu pracovníkov z úplne inej kultúry.

Investor sa snaží ich obavy rozptýliť. V mestských novinách Dobrý deň, Šurany, teda v septembrovom čísle, je hlavnou témou práve budúca baterkáreň.

Manažérka ľudských zdrojov spoločnosti GIB Michaela Andelová píše, že z prieskumov spoločnosti vyšlo, že v dojazdovej oblasti majú k dispozícii približne 10-tisíc potencionálnych zamestnancov z elektropriemyslu. Zamestnať plánujú 1 200 ľudí.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu na pracovnom trhu, keď najmä na západe a juhozápade zamestnávatelia nevedia zohnať pracovnú silu, sa javí toto tvrdenie minimálne optimistické.

Andelová vysvetľuje, že cieľom spoločnosti je prilákať ľudí nielen z bezprostredného okolia, ale aj z väčších miest, ako sú Nitra, Trnava či dokonca Bratislava. Taktiež by chceli zamestnať ľudí zo severného Maďarska.

Je však ťažko predstaviteľné, že ľudia z Bratislavy by prichádzali za prácou do Šurian. V samotnej Nitre je zasa veľká automobilka Jaguar Land Rover, ktorá má problém s pracovnou silou už teraz.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková v lete bola na pracovnej ceste v Číne, kde rokovala aj o výstavbe baterkárne. Foto: Facebook Denisy Sakovej

Čo bude so Slovenskom?

To, že baterkáreň bude mať problém s pracovnou silou, si myslí aj František Blažek, ktorý neďaleko Šurian podniká v oblasti poľnohospodárstva. Potvrdzuje, že nedostatok zamestnancov cítiť a fabrika bude podľa neho musieť zamestnávať cudzincov.

On sám proti baterkárni nie je.

„Vzhľadom na to, že Slovensko je pomerne veľký montážnik osobných áut, si myslím, že do budúcna je tá fabrika potrebná,“ hovorí pre Postoj. „V roku 2035 sa majú prestať vyrábať spaľovacie motory, budú sa vyrábať elektromobily. Čo na nich budeme montovať? Baterka je základ, budeme ich dovážať?“ vysvetľuje svoj pohľad na vec.

Automobilový priemysel je pre slovenskú ekonomiku naozaj životne dôležitý. Vďaka štyrom automobilkám a malému počtu obyvateľov si držíme celosvetové prvenstvo v počte vyrobených áut na jedného obyvateľa. Akákoľvek zmena v tomto odvetví má teda veľký vplyv na vývoj celého hospodárstva. A zdá sa, že elektromobilita prinesie zmeny zásadného charakteru.

Blížiaci sa zákaz spaľovacích motorov v Európskej únii a rozmach čínskych automobiliek môžu totiž úplne zmeniť rozloženie trhu a poslať do úzadia tradičné značky. Tie, ktoré sa vyrábajú aj u nás na Slovensku.

Podľa mnohých odborníkov je teda dôležité, aby naša krajina dokázala prilákať výrobcov elektromobilov alebo aspoň batérií, ktoré sú pre tieto vozidlá kľúčové.

Šuranci sa však snažia poukázať na to, aké veľké vplyvy na životné prostredie bude mať táto gigafabrika, ako sa továrňam na batérie do elektromobilov hovorí.

Závažné pochybenia a neistota

Odporcovia baterkárne sa združujú v iniciatíve Chráňme si naše. Tá zorganizovala aj petíciu proti továrni a webová verzia má už takmer päťtisíc podpisov.

Podľa členov iniciatívy má celý proces schvaľovania viacero závažných pochybení, investičný zámer bol podľa nich vypracovaný účelovo, tendenčne a nekvalitne „s množstvom podhodnotených chemických vstupov“.

Továreň podľa nich prinesie potenciálne výrazné prekračovanie emisných limitov, znečistenie pôdy, spodných vôd aj rieky Nitra. Obávajú sa aj toho, ako sa bude nakladať s toxickým odpadom, a jednoducho nechcú predať pôdu Číňanom.

Investor sa snaží tieto obavy objasniť a uisťuje, že výroba bude ekologická a k znečisťovaniu nepríde. Šuranci však ich argumentom neveria. Príkladom môžu byť obavy z obrovskej spotreby vody.

Investor tvrdí, že továreň bude využívať vodu z rieky Nitra, pričom spotreba továrne bude tvoriť iba zanedbateľný zlomok prietoku rieky. Obyvatelia sa boja, že v dôsledku toho výrazne klesne hladina podzemnej vody a budú strácať vodu z vlastných studní. Už teraz vraj s tým majú v obdobiach sucha problém. Čo teda nastane po tom, ako sa uvedie do prevádzky továreň?

Obyvatelia sú nespokojní aj s tým, že prídu o polia s najúrodnejšou pôdou. Foto: Postoj/Kristína Votrubová

Spoločné stretnutie sa zvrhlo

Mesto Šurany zorganizovalo stretnutie investora s obyvateľmi, dopadlo to však katastrofálne. Diskusia nemohla prebiehať napriek tomu, že sa na ňom zúčastnil veľký počet ľudí. Tí totiž rečníkov stále prerušovali výkrikmi ako „Klamete, klamete!“, „Hanba, hanba!“ či „Hello guys from China, we don’t want you here, go home!“ (Ahojte, páni z Číny, nechceme vás tu, choďte domov).

Mária zo začiatku článku bola z tohto stretnutia sklamaná. „Chceli sme si vypočuť aj druhú stranu, ale nebolo to možné, zvrhlo sa to,“ hovorí.

Mnohí Šuranci sú nahnevaní na primátora a celé vedenie mesta. Primátor Marcel Filaga však opakovane zdôrazňuje, že mesto výstavbu baterkárne neiniciovalo, aj keď sa mu to často pripisuje. Na otázku, či s ním vláda pri príprave investície veci konzultovala, neodpovedal.

Problémom sú podľa neho aj informácie, ktoré kolujú medzi obyvateľmi. „Nerád by som sa púšťal do špekulatívnych úvah a domnienok, som však presvedčený, že na vytvorenie zodpovedného občianskeho postoja k tejto strategickej investícii štátu ľudia potrebujú dostať pravdivé, vecné a zrozumiteľné informácie,“ hovorí.

O to sa pokúsil, keď organizoval stretnutie s investorom, ale to nedopadlo dobre. Mária reakcie ľudí chápe. „Tí ľudia boli takí rozzúrení, lebo to tu nechcú a nezaujímajú ich nejaké argumenty. Jednoducho to tu nechcú a nechcú o tom ani počúvať,“ hovorí.

Proti výstavbe sa už ozvalo aj opozičné KDH, ktoré upozornilo na riziko znečistenia životného prostredia či na nedostupnosť pracovnej sily. Zároveň upozornilo na rozdelenie vlastníctva, keďže 80 percent kapitálu by malo patriť čínskemu majiteľovi.

Čína má podľa KDH pri prenikaní na európsky trh obrovské prostriedky, preto je podľa poslanca za KDH Jozefa Hajka otázne, či naozaj potrebuje štátnu pomoc vo výške viac ako 200 miliónov eur. Hlavne v situácii, keď sú verejné financie vo veľmi zlom stave.

Iniciatíva Chráňme si naše poslala v polovici septembra list aj samotnému premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom ho žiada o stretnutie. Odpoveď zatiaľ nedostali. No je možné, že výstavbu baterkárne sa už nedá zastaviť.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Šurany elektromobil Slovensko Ekonomika
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť