Demisia Zuzany Dolinkovej Tak už nebudeme mať Barbie ministerku

A potom sa chvíľu fotografovala pri stolíku s prezidentom a potom sa medzi štyrmi očami porozprávala so svojím bývalým straníckym šéfom.

Ktovie, čo si hovorili. Či spolu trpko neoľutovali, že si Hlas sebavedome vypýtal rezort zdravotníctva. Pani Dolinková mohla napríklad sedieť v parlamente a šéfovať zdravotníckemu výboru.

Bolo vcelku prekvapujúce, že vo svojom úrade vydržala tak dlho, takmer rok. Myslím, že to nikto ani nečakal. Z kuloárov Smeru nikdy nepresakuje veľa informácií, ale táto jedna presakovala už veľmi dlho, že túto ministerku treba vymeniť, že sa hľadá nový človek, že Fico neobľubuje Dolinkovú.

Ministerkou ešte pani Dolinková chvíľu ostane, kým nebude známe meno jej nástupcu. Takže ešte chvíľu sa budeme môcť kochať jej outfitmi, ktoré sú zakaždým úchvatné. Aj včera v paláci to bolo dokonalé, také dramatické, čierne šaty, vysoké lodičky, netradičný účes. Veľmi, veľmi fotogenické.

Ak majú Američania svoju dokonalú Barbie vo filme, tak my sme ju mali v ministerskom úrade. Nepíšem teraz slovo Barbie ako niečo negatívne, veď Barbie vo filmovom trháku z minulého leta bola fascinujúca žena, ktorá prekvapila aj samu seba.  

Späť do slovenského Barbielandu. Bolo to fascinujúce, že táto rozvedená matka dvoch detí dokázala takmer rok viesť ťažké ministerstvo a k tomu stále vyzerať takto barbieovsky dokonale. 

Isto tým mnoho žien inšpirovala: pozrite, dá sa to, byť vždy ako manekýnka, a pritom robiť kariéru a vychovávať deti. Latku nastavila vysoko. No možno tým niektoré ženy skôr frustrovala, najmä tie, ktoré náročnú prácu a výchovu detí nedávajú s takýmto dokonalým imidžom.

Možno aj zo mňa hovorí závisť, preto teraz píšem takéto veci. Ale asi sa to všetko predsa len nedalo dokonale zladiť. 

Keď je ťažko, treba zmeniť šatník, odkazoval Churchill svojou kombinézou.

Slovenské zdravotníctvo je v takom hroznom stave, že by možno potrebovalo skôr človeka, ktorý by postupoval ako Winston Churchill, keď Británia ako jediná stála proti silnému Hitlerovmu Nemecku. 

Churchill si vtedy dal ušiť jednoduchú kombinézu, akýsi „sirénový oblek“, aby doň vedel rýchlo vhupnúť a aby obliekaním nemíňal vzácny čas. Pritom predtým aj potom to bol elegán v dokonalom obleku, motýliku a klobúku.

Keď je ťažko, treba zmeniť šatník, odkazoval Churchill svojou kombinézou a inšpiroval tým napríklad aj Zelenského, ktorý má zas svoju mikinu a vojenské nohavice. Sú to symboly, ale dôležité.

Ministerka Dolinková vysielala iné signály: všetko funguje, ako má, nemusím byť celé dni zavretá na ministerstve ako v krízovom štábe. Mám čas na seba a aj na svoje dokonalé outfity. A ministerka okrem toho stíhala aj všetky možné spoločenské podujatia – od koncertov až po futbal.

Alebo možno vedela, že vo vrcholovej politike nebude dlho, tak si ju chcela vychutnať. Nemajme jej to za zlé.

Nikto od nej neočakával, že prinesie do zdravotníctva radikálnu zmenu, obrat. A ona sama pochopila, kedy sa jej čas naplnil. Nebolo ju treba ani odvolávať.

Urobila politicky logickú vec, sama podala demisiu, lebo vraj nesúhlasí s konsolidačným balíkom (hoci zaň na vláde hlasovala). Lekári, sestry budú teraz divoko burcovať, bojovať a ona bude mať ako Pilát dokonale umyté ruky. Elegantné ako vždy.

Zajac bol jediný minister zdravotníctva, ktorý sa na svoj post cieľavedome roky pripravoval.

V tieto dni sa často pripomína skutočnosť, že ministrom zdravotníctva je tu každú chvíľu niekto iný a že len dvaja ministri dokázali byť v úrade celé funkčné obdobie. 

Prvým bol nenápadný stomatológ Ľubomír Javorský v Mečiarovej vláde (1994 – 1998), keď ešte zdravotníctvo nebolo silnou témou. Oddaný Mečiarov minister preto v pamäti ani veľmi neostal, pripomenul sa akurát v roku 2005, keď spáchal samovraždu.

A potom štyri roky v úrade vydržal ešte Rudolf Zajac. Jeho meno sa tieto dni spomína častejšie a už aj s väčšou úctou ako kedysi. Už sa zabudlo na to, že ho do funkcie vynieslo pragmatické spojenie s obskúrnou stranou Pavla Ruska.

Ale nezabudlo sa na to, že Zajac bol jediný minister zdravotníctva, ktorý sa na svoj post cieľavedome roky pripravoval, vypracoval veľkú reformu, publikoval ju ešte pred svojou politickou kariérou a dopredu si budoval tím schopných ľudí, s ktorými by svoju reformu mohol robiť.

Zaviedol poplatky u lekára (20 slovenských korún) a chcel mať z nemocníc akciovky. Vtedy to mnohých poburovalo a Robert Fico v boji proti Zajacovým poplatkom získaval veľa politických bodov. Vtedy to fungovalo.

Dnes už je oveľa jasnejšie, že bezplatné zdravotníctvo je čistá ilúzia a nemocnice budú musieť v niektorých parametroch fungovať aj ako podnikateľské subjekty. Ak idú iba na dlh, môžu byť potom na predaj za jedno euro, ako sa to stalo teraz bojnickej nemocnici. Trenčianska župa, ktorú vedie nominant Smeru, ju už nevládze financovať.

Zaujímavé je, čo o Dolinkovej povedal Rudolf Zajac v HN televízii: „Som posledný, kto by ju hájil, lebo dokopy neurobila za rok nič. Pre mňa však otázka stojí, či mohla niečo urobiť, a tu hovorím, že nemohla. Tie podmienky, ktoré jej stanovili, aj v rámci koaličnej zmluvy a programového vyhlásenia vlády, sú také, ktoré by nevedel splniť ani kríženec Einsteina s Old Shatterhandom.“

A SNS by mohla na tento post ponúknuť asi iba Petra Kotlára.

Možno Dolinková vedela, že nemá veľké manévrovacie pole, a tak iba úradovala a trochu si užívala dočasný honor. Ale netreba k nej byť príliš útlocitní, lebo v predvolebnom boji sebavedome voličov presviedčala, že ona je tá kompetentná. 

Smer sa držal – po skúsenostiach s Pavlom Paškom – od tohto rezortu ďalej. Nemal záujem. Fico nepotreboval, aby si ďalší jeho minister robil v rezorte vlastné kšefty a aby mu ťažký rezort uberal na preferenciách. A SNS by mohla na tento post ponúknuť asi iba Petra Kotlára. (Ten by to isto rád prijal.)

Miroslav Beblavý zverejnil v denníku SME svoju predstavu o tom, ako by to malo fungovať, ak by Ficova vláda naozaj chcela nejako so zdravotníctvom pohnúť, niečo riešiť.

Ak by túto výzvu prijala, musela by na čelo rezortu postaviť extrémne vplyvného hráča, napríklad Roberta Kaliňáka (s vtipnou poznámkou, že „tentoraz by sa mu vďaka jedinečným chirurgickým rukaviciam na prsty nič neprilepilo“).

K nemu by sa mala po pravom boku postaviť „šikovná a ostrieľaná manažérka – vo vedľajšej úlohe Miriam Lapuníková“. A z druhej strany by ho mal podopierať top analytik, Beblavý spomína Martina Smatanu či Michala Štofka.

„Na takýto hollywoodsky scenár však Robertovi Ficovi aj Matúšovi Šutajovi Eštokovi dnes pravdepodobne chýba sila aj fantázia. Tak si počkajme, koho obsadia v skutočnosti,“ dodáva bývalý politik Beblavý.

Je jasné, že koalícia nemá pripravenú za Dolinkovú alternatívu a bude ťahať z klobúka.

Hľadá sa sebavedomý človek, manažér, ktorý je tak trochu hazardér a potrebuje silnú výzvu. Neprekáža mu, keď to nevyjde, stačí mu, keď sa chvíľu predvedie a do životopisu bude mať zaujímavú referenciu.

Žiadna koaličná strana sa k novému ministrovi nebude vehementne hlásiť, je to extrémne rizikové.

Nový minister bude zrejme v politickom vzduchoprázdne, bude tam sám za seba, aby sa ho dalo rýchlo odvolať. Také nechcené trpené dieťa.

Toto všetko je pre Roberta Fica celkom nová skúsenosť: konsolidácia rozpočtu aj búriaci sa odborárski bosovia, lekári, sestričky. A ešte aj ťažšie bude. 

Ale veď len v ťažkých časoch sa môže skutočný vodca predviesť. Tak má príležitosť.