Pápež povedal: „Prosím všetkých, aby prežívali deň modlitby a pôstu za mier vo svete.“ Deň modlitby a pôstu za mier vyhlásil na pondelok 7. októbra.
Teda na výročie teroristickej invázie islamistického Hamasu do pohraničia židovského štátu Izrael.
Siedmeho októbra 2023 vypukli naprieč moslimským svetom spontánne oslavy, ľudia sa úprimne tešili zo zvrhlého zavraždenia 1200 Židov v okolí Pásma Gazy. Na 7. októbra 2024 sa očakávajú podobné prejavy solidarity, nejaký ten bradáč možno zase ide rozdávať deťom sladkosti.
Výzva Svätého Otca ma hneď očarila.
Vo vojnách, ktoré teraz na Blízkom východe eskalujú, sme my kresťania skôr nezúčastnenou stranou. Kým niektorí budú opojení vojnou lízať cukríky, iní sa budú postiť za mier.
Preto 7. októbra na Špicbergoch nebudem nič jesť.
Trénujem na pondelkový pôst už dnes, ráno o štvrť na päť som si dal v Štokholme dva čučoriedkové mafiny, odvtedy nič. Keďže od ôsmej ráno precestujem najdrahšiu krajinu Európy, pápež mi ešte pomôže aj ušetriť.
Hlásim sa do služby, Svätý Otče, pridám sa z Arktídy.
František urobil starému otrhanému ruženčiarovi, ktorý zvykne odriekať nemenej ako tucet ružencov týždenne, ešte väčšiu radosť.
Oznámil totiž svoju návštevu hlavnej mariánskej baziliky v Ríme: „Aby som na príhovor Panny Márie vyprosil dar pokoja, pôjdem budúcu nedeľu do baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa pomodlím svätý ruženec a adresujem Panne Márii úprimnú prosbu.“
Hlásim sa do služby, Svätý Otče, pridám sa z Arktídy.
Pápež v mne známych správach z Vatican News s chytráckosťou jemu vlastnou opomenul, že 7. október je sviatkom kresťanského triumfu.
Jeho predchodca Pius V. ustanovil na 7. októbra sviatok Panny Márie Víťaznej a Katolícka cirkev 7. októbra stále oslavuje Sviatok Panny Márie Ružencovej.
Mne najmilší mariánsky sviatok pripomína námornú bitku v Iónskom mori pri Lepante. K bitke došlo 7. októbra 1571, keď sa flotila Svätej ligy, koalície juhoeurópskych katolíckych námorných štátov, stretla s mohutnou osmanskou flotilou.
Flotila Svätej ligy predstavovala najväčšiu kresťanskú námornú silu, aká sa kedy zhromaždila, no aj tak nemohla stačiť na špičkové turecké loďstvo.
Aspoň Pius V. veril, že kresťanské víťazstvo pri Lepante bolo zázrakom. Pripísal ho zásluhám Panny Márie.
V bitke, na ktorej sa zúčastnil Cervantes a o ktorej Chesterton napísal veľkú báseň, sa udialo tých zázrakov vlastne viac.
Prvý: Samotné víťazstvo bolo naozaj neočakávané: pápež vedel, že kresťanské sily sú v značnej materiálnej nevýhode, a preto vyzval celú Európu, aby sa modlila ruženec za víťazstvo. Sám viedol ružencovú procesiu v Ríme.
Druhý: Turci vychádzali z veľmi podhodnotených odhadov o sile kresťanskej flotily. Najmä z dôvodu, že osmanskí špióni, ktorí kresťanské lode spočítali v ich kotvisku, prehliadli veľkú benátsku časť.
Tretí: Keď sa obe flotily pustili do seba, dočkala sa kresťanská strana milého prekvapenia v podobe nečakanej zmeny vetra, ktorý dovtedy vial výhodne do tureckých chrbtov. Vietor dokonca začal viať proti Turkom, čo nútilo osmanských veslárov k veľkému výdaju síl.
Je neúnavným bojovníkom za mier a nechce moslimov zbytočne naštvať.
Štvrtý: Prítomný bol aj rozmer sloboda verzus otrokárstvo: veľkú časť benátskych veslárov tvorili slobodní občania, ktorí mohli nosiť zbraň, na rozdiel od prevažne kresťanských otrokov na tureckých galérach. Po bitke bolo od vesiel tureckých galér oslobodených až 12 000 kresťanských otrokov.
Piaty: Či to bola náhoda, alebo nie, v bitke veliteľských lodí padol turecký veliteľ Ali Paša. Zmätok a zdesenie vyvolané porážkou veliteľskej lode zlomili odhodlanie tureckej strany.
Šiesty: V dôsledku zdrvujúcich ľudských strát sa dlhodobo prepadla úroveň osmanského námorníctva, lebo skúsených vojakov navyknutých na námorný boj nebolo možné vycvičiť tak rýchlo, ako boli postavené nové lode. V bitke bola prakticky vyhladená celá generácia jednej z elít osmanského vojenstva – lukostrelcov používajúcich kompozitné luky.
Kresťanská koalícia sa síce krátko po triumfe rozpadla, no aj tak môžeme spomínať na Lepanto v dobrom.
Úradujúci pápež je známy svojím zhovievavým dialógom s islamom, asi preto nehovorí veľa o význame 7. októbra pre katolíkov.
Je neúnavným bojovníkom za mier a nechce moslimov zbytočne naštvať.
Nielen náš pápež, ani my dnes už nie sme takí ako v roku 1571. Aj ja sa modlím ustavične iba za mier a nie za víťazstvo akejkoľvek strany akejkoľvek vojny.
Keď sa v pondelok budem postiť a modliť za mier, budem si iba vedomý toho, aká ostrá zbraň je ten ruženec.
Nemali by sme zabudnúť, že sú vážne dôvody na to, aby Panna Mária mala titul Víťazná.
Vyberiem si vhodné miesto v snehu a ľade.
V pondelok budem v najsevernejšie položenom meste sveta, od 27. októbra do 15. februára je tam polárna noc.
Ráno mám naplánovaný rozhovor s profesorom, ktorý učí študentov v rámci povinného „safety course“, ako sa zachovať pri stretnutí s ľadovým medveďom.
Potom chcem navštíviť Globálny trezor semien, úložisko semien rastlín z celého sveta, ktoré je ukryté v šachte opustenej uhoľnej bane.
Je to akási Noemova archa v permafroste.
Ak dopustíme nukleárnu vojnu, tieto semená sa nám ešte zídu.
V pondelok bude na tomto mieste mínus päť, ale chcem vyhovieť prosbe pápeža vonku, v arktickom podnebí.
Vyberiem si vhodné miesto v snehu a ľade.
A vytiahnem ruženec.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.