Nový hrdina boja za slobodu prejavu? Zakladateľa Telegramu stíhajú francúzske úrady. Oprávnene?

24. augusta zadržali Francúzi zakladateľa platforiem V Kontakte a Telegram Pavla Durova. Miliardár do Francúzska priletel po tom, čo sa v Azerbajdžane (údajne neúspešne) pokúšal stretnúť s Vladimirom Putinom.

Durov má okrem rodného ruského občianstva aj občianstvo troch ďalších štátov: karibského ostrovného štátu Svätý Krištof a Nevis, Spojených arabských emirátov a od roku 2021 aj Francúzska. Ako presne Durov získal francúzske občianstvo, zostáva tajomstvom, keďže v krajine nikdy dlhšie obdobie nežil a Francúzsko pre udelenie občianstva obyčajne vyžaduje znalosť francúzštiny.

Jeho aplikácia Telegram umožňuje súkromné aj skupinové čety, ako kanál na šírenie informácií ju využívajú aj mnohé médiá a blogeri. Je mimoriadne populárna najmä v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu vrátane Ukrajiny, až 69 percent Rusov uvádza, že sa informuje o dianí prostredníctvom Telegramu. Celosvetovo má Telegram asi miliardu používateľov.

Francúzske úrady teraz Durova vinia z napomáhania pri organizovanom zločine, šírení detskej pornografie, podvodov a prania špinavých peňazí. To sú vážne obvinenia, ktoré sa opierajú o fakt, že na Telegrame doposiaľ existovali početné skupiny, v ktorých sa predávali drogy či nelegálna pornografia, pričom vyšetrovatelia sa v minulosti opakovane stretali s neochotou Telegramu spolupracovať pri vyšetrovaní týchto skupín. Prinajmenšom čudné sa však zdá obvinenie z poskytovania kryptografie bez povolenia.

Durova pravdepodobne budú stíhať podľa nového paragrafu francúzskeho trestného zákona. Ten bol prijatý len vo februári tohto roku a stanovuje, že „osobe, ktorej činnosť pozostáva z poskytovania služby online platformy [...] a vedome umožňuje prevod produktov, obsahu alebo služieb, ktorých prevod, ponuka, nadobúdanie alebo držba je zjavne nezákonná“, hrozí päť rokov väzenia.

Francúzsko teraz otvára háklivú otázku: do akej miery je poskytovateľ platformy zodpovedný za obsah na nej? Zatiaľ čo zástancovia Francúzska argumentujú, že zákony je potrebné vynucovať, napríklad britský Spectator kritizuje, že francúzsky postup sa javí ako „prístup z 20. storočia na riešenie problému v 21. storočí“.

Carlson u Pavla DurovaTelegram ako nový dark web, útočisko pred ľavicovou cenzúrou či nástroj propagandy?

Juraj Valach

Africká konexia

Ďalšou otázkou je napríklad aj to, prečo sa Francúzsko rozhodlo Durova vziať do väzby a nestíhať ho na slobode. Možnou interpretáciou je, že miliardár Durov by ľahko mohol utiecť do zahraničia. Ale možné je aj to, že krajina má aj iné, pokútnejšie dôvody.

Napríklad marocká analytička Zineb Riboua špekuluje, že príčinou, prečo sa francúzske úrady rozhodli na Durova zatlačiť, môže byť prominentná rola Telegramu pri šírení protifrancúzskej propagandy v Západnej Afrike:

„Keď žoldnieri vagnerovcov dorazili do Afriky, Francúzi jednoducho neboli pripravení na to, čo prichádzalo. Uskutočnili sa vlny dezinformačných kampaní z Telegramu, ktoré nielenže oživili revanšistické postoje voči Francúzsku ako bývalej koloniálnej veľmoci na kontinente, ale v konečnom dôsledku viedli aj k obrovským vojenským stratám, keďže museli opustiť niekoľko svojich vojenských základní a silné väzby s krajinami, ktoré sú teraz podporované vagnerovcami. Telegram sa odvtedy stal pre Francúzov jedným z mnohých faktorov, ktorý vysvetľuje ich neschopnosť čeliť operáciám informačnej vojny.“

Hlavný kanál ruskej armády

Súčasne platí, že dnes je Telegram veľmi užitočný nástroj pre Rusko, čo badať aj z reakcií na zadržanie Durova. Najmä v radoch ruských vojenských blogerov vyvolala správa otvorenú paniku.

Telegram totiž slúži aj ako jeden z hlavných informačných kanálov ruskej armády, mnohí ruskí vojaci na Ukrajine dnes komunikujú najmä prostredníctvom tejto platformy. „Fakticky zadržali šéfa komunikácie ruskej armády,“ melodramaticky vyhlásil jeden z ruských vojenských blogerov.

Napokon, ak Francúzsko získa kontrolu nad Telegramom, dokázalo by odrezať veľkú časť ich komunikácie alebo dokonca odovzdať citlivé informácie Ukrajine.

Jedným z dôvodov popularity Telegramu medzi ruskými vojakmi je podľa ruskej Meduzy aj nedôvera voči alternatívam, ako je napríklad WhatsApp – Rusi totiž veria, že správy na WhatsAppe číta americká rozviedka, ktorá ich poskytuje aj Ukrajincom. Ukrajinci tiež používajú Telegram, na fronte je však u nich populárny aj WhatsApp alebo Viber.

Ďalšou príčinou je aj ruský šlendrián. „Jednotný riadiaci systém (ktorý okrem iného zahŕňal ‚vojenský‘ mesendžer) sa začal vytvárať v ZSSR a bol zdokonaľovaný v priebehu nultých rokov aj v uplynulej dekáde. Pomocou prvkov systému sa vykonalo množstvo cvičení. Boli dokonca testované v bojových podmienkach – v Sýrii. V roku 2021, v predvečer invázie ruských ozbrojených síl na Ukrajinu, mala spoločnosť Sozvezdie kontrolovaná Rostecom dodať armáde 40 brigádnych súprav v hodnote 300 miliárd rubľov na prácu so systémom jednotného taktického riadenia Sozvezdie-M2 (ESU TZ),“ píše Meduza. Doposiaľ sa však v tejto oblasti veľa neudialo.

Nikto nevie, kto sa dostane k vašim dátam

Napriek imidžu bezpečného kanála, pre ktorý ho využíva napríklad aj európsky či americký antisystém ako hnutie QAnon či európski neonacisti, odborníci varujú, že dobrý imidž Telegramu je v tomto ohľade skôr marketing než realita.

Kriticky sa k Telegramu stavia napríklad odborník z John Hopkins University Matthew Green. „Dúfam, že zatknutie Pavla Durova nepovedie k tomu, že on alebo Telegram budú držaní ako hrdinovia súkromnej sféry. Telegram neustále zbiera obrovské množstvo nepotrebných súkromných údajov na svojich serveroch a ich jediným opatrením na ich ochranu bolo ‚verte nám‘,“ tvrdí.

Green pokračuje: „Roky ich ľudia prosili, aby zaviedli čo i len základné predvolené šifrovanie, a oni to dosť agresívne neurobili. Ich odpoveďou bolo presunúť svoje dátové centrá do rôznych krajín Blízkeho východu a argumentovať, že vďaka tomu sú vaše dáta v bezpečí. Nejako.“

Problém podľa Greena je, že nikto v skutočnosti nevie, čo sa s dátami Telegramu deje.

„V priebehu rokov som počul desiatky teórií o tom, ktoré národné štáty získali prístup k tej obrovskej pasci na myši plnej údajov, ktoré vytvorili. Netuším, či niektorá z týchto teórií bola pravdivá. Možno ho nemal nikto, možno všetky. Viem však, že ak postavíte obrovský dátový vysávač a predávate ho všetkým možným ľuďom, ktorí by boli očividným cieľom špehovania, potom v podstate prosíte, aby si niekto prišiel po výslednú hromadu dát. S vašou spoluprácou alebo bez nej.“

Green preto tvrdí, že nezávisle od toho, či Telegram konal so zlým úmyslom alebo bol iba nedbalý, výsledky sú „veľmi, veľmi zlé“.

Operácia FSB?

Jedným zo štátov, ktorý najčastejšie čelí podozreniu, že má k dátam Telegramu prístup, je Rusko. A to nielen preto, že Durov je rodený Rus. Najmä na Ukrajine existuje doposiaľ nepotvrdená teória, že Durov a celý Telegram sú v skutočnosti operáciou ruskej FSB.

To je však len špekulácia, ktorá sa z doposiaľ známych informácií nedá potvrdiť.

Možno však povedať, že jeho príbeh odbojného hrdinu má isté trhliny.

Durov spoluzaložil ruskú alternatívu k Facebooku – portál V Kontakte (VK) –, v roku 2014 ho však pod tlakom Kremľa predal voči Putinovi lojálnejším investorom a odišiel do zahraničia, kde založil novú aplikáciu Telegram.

Ako na základe dokumentov FSB zistilo nezávislé ruské médium Važnyje istorii (VI), Durov od svojho údajného vyhnania z Ruska roku 2014 krajinu navštívil viac než 50-krát, no verejne naďalej živil mýtus, že s krajinou preťal všetky väzby.

„V roku 2014 Pavel Durov povedal, že FSB od neho požadovala zverejnenie osobných údajov skupín, v ktorých Ukrajinci organizovali protesty počas Euromajdanu. Už v roku 2024 pri rozhovore s Tuckerom Carlsonom Durov dodal, že Kremeľ dokonca požadoval odstránenie skupín ruských opozičníkov a ozbrojené bezpečnostné sily prišli vykonať prehliadky,“ pripomína VI.

Durov vtedy deklaroval, že „niet cesty nazad. Osobitne po tom, ako som verejne odmietol spolupracovať s vládou“ a zverejnil „sedem dôvodov, prečo sa nevracať do Ruska“.

Práve na tomto príbehu – skutočnom či domnelom – stojí celá kredibilita Durova aj Telegramu.

Majú k správam prístup ruské úrady?

Vzhľadom na renomé, ktoré Durov požíval po roku 2014, nie je prekvapením, že jeho nový projekt Telegram sa stal rýchlo jedným z najpopulárnejších sociálnych médií v postsovietskom priestore, a to nielen v Rusku, ale aj v Bielorusku či na Ukrajine.

Mnohí používatelia verili Telegramu ako platforme, ktorá nie je v rukách štátu, a tak sa stal obzvlášť populárnym aj medzi ruskými či bieloruskými opozičníkmi.

V posledných rokoch však rastú pochybnosti, či je tento obraz pravdivý. Čoraz viac Rusov sa totiž stretlo s prípadmi, keď sa zdalo, že ruské silové zložky sú nápadne dobre informované o veciach, o ktorých komunikovali cez Telegram.

Magazín Wired preto ešte minulý rok pod titulkom Kremeľ vstúpil do četu písal o prípade ruskej opozičnej političky Mariny Macapuliny, ktorej do bytu vtrhli kukláči.

„Povedali Macapuline, že bola podozrivá, že poslala na policajnú stanicu e-mail s falošnou bombovou hrozbou. Keď ju však vzali do vyšetrovacieho oddelenia ministerstva vnútra, hovorí, že policajt sa spýtal, či pozná skutočný dôvod, prečo bola zatknutá. Uhádla, že to bolo pre jej ‚politické aktivity‘. Prikývol a spýtal sa: ‚Vieš, ako sme vedeli, že si doma?‘ ‚Ako?‘ Povedal jej, že FSB má zariadenie, ktoré dokáže určiť polohu telefónu s presnosťou na jeden meter, čo ju neprekvapilo – ruské štátne telekomunikačné spoločnosti často spolupracujú s bezpečnostnými silami, čo im umožňuje sledovať ruské SIM karty. Potom dôstojník povedal niečo, čo ju ohromilo. ‚Tam si sedela a písala si svojim priateľom v čete,‘ spomína si, ako povedal. Pokračoval v nezaujatom citovaní od slova do slova niekoľkých telegramových správ, ktoré napísala z postele. ‚Je nepravdepodobné, že by ich [dvere, pozn. red.] rozbili,‘ povedal. ‚A tak,‘ povedal, ‚sme vedeli, že si tam.‘“

Každý jeden krok

Telegram poprel, že by bol akokoľvek zatiahnutý do prípadov, ale ako píše Wired, jeho aktívna spolupráca nemusí byť ani nevyhnutne potrebná.

„Ruské úrady v mnohých ohľadoch ani nepotrebujú spoluprácu Telegramu na monitorovanie používateľov vo veľkom rozsahu,“ tvrdí magazín.

„Je to preto, že Telegram efektívne zabudoval túto schopnosť do svojho veľkorysého application programming interface (API). API je softvérový portál, prostredníctvom ktorého sa vývojári aplikácií a výskumníci môžu v podstate pripojiť k platforme a získavať z nej údaje pre svoje vlastné projekty. V prípade Telegramu tieto údaje zahŕňajú textový obsah a metadáta z akéhokoľvek verejného skupinového četu alebo kanála a dokonca aj záznam o tom, kedy boli používatelia naposledy online.“

Wired pokračuje: „Rovnako ako väčšina rozhraní API, aj Telegram vyžaduje kľúč na prístup; ale tie sú dostupné každému používateľovi, ktorý o to požiada. Po celé roky Durov ponúkal otvorené API platformy ako znak záväzku Telegramu k transparentnosti, ktorý umožňuje komukoľvek kontrolovať zdrojový kód Telegramu alebo vytvárať automatizované roboty, ktoré môžu okrem iných funkcií vysielať správy, spracovávať platby alebo prenášať príkazy na akýkoľvek internet. Ale tiež robí z Telegramu potenciálne mocný nástroj hromadného sledovania.“

Všetko je uložené

A ako varuje odborník na využívanie API Jordan Wildon, Rusko by sa k dátam mohlo dokonca dostať aj cez tretie kanály.

„Niektoré súkromné ​​spoločnosti skutočne archivovali významné časti Telegramu. TGStat je napríklad ruská firma, ktorá poskytuje metriky o telegramovom kanáli a raste používateľov v rôznych krajinách. Vo svojich zásadách ochrany osobných údajov TGStat jasne uvádza, že je zo zákona povinný odovzdať údaje ‚štátnym orgánom Ruskej federácie‘.“

Keďže spoločnosť archivuje verejne dostupné údaje už roky, podľa Wildona by mohli ísť bezpečnostné zložky hypoteticky priamo do TGStat, aby získali pozoruhodné množstvo informácií o používateľovi bez akejkoľvek priamej pomoci od Telegramu.

Zakladateľ Jurij Kižikin pre Wired poprel, že by jeho spoločnosť doposiaľ dostala výzvu od ruských úradov, aby jej poskytli dáta – čo môže, ale nemusí byť pravda –, ale aj ak je to pravdou, TGStat nie je jedinou spoločnosťou s prístupom k obrovskému množstvu citlivých dát.

Ruský právnik Stanislav Seleznev, ktorý zastupuje viacerých politických väzňov, napríklad tvrdí, že „nemá absolútne žiadne pochyby“, že ruské úrady vo veľkom rozmere zneužívajú API Telegramu.

Zmenil Telegram prístup?

Prípad Macapuliny však API samotné vysvetliť nemôžu. A aj v iných prípadoch sa zdá, že niekto mal náhľad do správ. „Opozičná aktivistka Aňa Kurbatova si uvedomila, že jej bežné správy aj tajné rozhovory sa zobrazovali ako ‚prečítané‘, aj keď vedela, že ich príjemca nečítal. To by nemalo byť možné,“ píše Wired.

Telegram neskôr tvrdil, že príčinou mohlo byť zabudnutie zavretia aplikácie – Kurbatova aj ďalší sú však presvedčení, že v tomto prípade leží príčina inde.

Macapulina preto Telegram podozrieva, že zmenil prístup. V roku 2018 Durov odmietol príkaz od FSB odovzdať šifrovacie kľúče ruských používateľov. V reakcii na to Kremeľ zakázal Telegram z Ruska a začal blokovať prístup k Telegramu z ruského internetu.

Lenže potom sa niečo zmenilo.

Telegram síce presne neuvádza, v ktorých prípadoch s ruskými úradmi spolupracuje, ale o tom, že nejaká spolupráca existuje najneskôr od roku 2020, je len málo pochýb. Rusko vtedy odblokovalo Telegram a samotný Durov povedal, že Telegram bude pomáhať „zachytiť a zmazať extrémistický a teroristický obsah“.

Detaily dohody nie sú známe, ale je nepravdepodobné, že ruské úrady proste akceptovali, že Telegram s nimi nebude spolupracovať. Niektorí ruskí opozičníci sú preto presvedčení, že ich Telegram zradil.

Ak Durov tvrdí, že spolupracuje v oblasti extrémistického a teroristického obsahu, v Rusku to môže znamenať všeličo – za „extrémistickú organizáciu“ vyhlásili aj Navaľného Fond boja s korupciou (FBK) alebo ľudí, ktorí upozorňujú, že anexia Krymu sa udiala v rozpore s medzinárodným právom.

Samozrejme, Telegram nespolupracuje len s ruskými úradmi. Hoci sa sa často hlasno zastrájal, že nič nevydá, napríklad v Nemecku úradom vydal dáta stovák používateľov podozrivých z terorizmu či zo zneužívania detí, v Iráne zas zrušil kanály, v ktorých demonštranti volali po ozbrojenom odpore proti štátu. Je zaiste dobré, ak polícia odhalí pedofilov alebo iných ohavných zločincov. Pôvodne budovaný imidž Telegramu ako „bezpečnej“ platformy je však prinajmenšom deravý.

Pre kauzu Durov to znamená, že skôr než prepadneme budovaniu kultu nového hrdinu za slobodu prejavu či práva na súkromie, je namieste vyčkať výsledky vyšetrovania. Je celkom možné, že Francúzi prestrelili a riešia si vlastnú agendu. Ale môže sa aj ukázať, že s príbehom o hrdinovi ochrany súkromia je všetko trochu inak.