Konsolidačný balíček Nižšia sadzba DPH na potraviny neprinesie ich výrazné zlacnenie. A aká bude inflácia?

Vláda včera predstavila konsolidačný balíček, ktorý priniesol viacero prekvapení. Dokopy obsahuje 17 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur.

Najzásadnejšie je však opatrenie, vďaka ktorému štátna kasa získa viac ako tretinu z celkových očakávaných príjmov.

Ide o zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent. 

Premiér Robert Fico pritom tento krok ešte pred niekoľkými mesiacmi, keď zvyšovanie dane z pridanej hodnoty avizovali opozičné strany, odmietal. Označil sa vtedy za odporcu zvyšovania DPH.

Minister financií Ladislav Kamenický však včera povedal, že nakoniec premiéra presvedčil o tom, že bez zmien v DPH to jednoducho nejde.

Štát má totiž z tejto dane vysoké príjmy a aj mierne zvýšenie dokáže priniesť do rozpočtu stovky miliónov navyše. Len v minulom roku štát vybral na tejto dani 9,4 miliardy eur.

Ak je teda nutné zvýšiť príjmy, toto je jedna z tých najjednoduchších ciest.

A vybrala si ju aj táto vláda. Nová 23-percentná sadzba však nebude platiť pre všetky tovary a služby. Celkovo budú fungovať tri rôzne sadzby.

Nižšia DPH výrazne nepomôže

Najväčšia výnimka bude pri potravinách. Vo všeobecnosti bude pri nich naďalej platiť 19-percentná sadzba. Základné potraviny, ktoré už dnes majú zníženú 10-percentnú sadzbu, budú mať ešte nižšiu sadzbu na úrovni piatich percent.

Ide napríklad o rôzny typy mäsa, ryby, mlieko, smotanu, maslo, zemiaky, zeleninu, ovocie, chlieb, koláče či ovocné šťavy.

Potravinári však neočakávajú, že znížená sadzba prinesie výrazné zníženie cien potravín. „Náš názor je, že nižšia DPH až tak výrazne nepomôže spotrebiteľom a ani samotnému poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Opierame sa o skúsenosti z minulosti a naše pozorovania v tejto veci,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

V roku 2016, keď sa DPH na základné potraviny znížila na 10 percent, komora si robila vlastný prieskum spotrebiteľských cien. Ten ukázal, že po šiestich mesiacoch sa význam zníženia DPH rozplynul. „Efekt na spotrebiteľské ceny bol len dočasný, pretože zníženie DPH sa stratilo pravdepodobne v marži obchodných reťazcov,“ hovorí Holéciová.

Fico však na utorkovej tlačovej konferencii reťazce varoval, že si vláda dá pozor na to, aby nižšiu DPH do cien premietli. Ak tak neurobia, zatlačia na ne rôznymi prostriedkami.

Pomôcť má aj novinka, ktorú vláda pripravuje. Ide o aplikáciu, v ktorej by sa dali porovnávať ceny potravín. 

Nižšie sadzby aj na lieky

Znížená 19-percentná daň bude platiť aj pre elektrickú energiu.

Päťpercentná sadzba sa bude zasa vzťahovať aj na lieky, zdravotnícke pomôcky, učebnice, ako aj na služby v gastre. Pôvodne sa mala uplatňovať aj na ubytovacie služby, nakoniec však na rokovaní vlády prišlo k zmene.

O nižšiu sadzbu DPH prídu knihy, hudobniny, noviny, časopisy a periodiká. 

V prípade kníh to Kamenický vysvetlil tým, že ich kupujú najmä bohatší ľudia. „Robili sme si analýzu, bohužiaľ, tak nám to vyšlo, že knihy čítajú najmä bohatší ľudia. Robil ju Inštitút finančnej politiky,“ vysvetlil minister. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok však v stredu naznačil, že sadzba na knihy ešte nemusí byť definitívna. „Myslím si, že sa o tom ešte v koalícii porozprávame,“ uviedol.

Zvýšená DPH na knihyŠutaj Eštok tvrdí, že to ešte nie je definitívne. Nikto nebude zo mňa robiť netvora, bráni sa Kamenický

TASRPostoj

Vyššia DPH zvýši infláciu na päť percent

Aké dosahy bude mať zvýšenie DPH na ceny, zatiaľ nie je úplne jasné. 

Teoreticky je matematika jednoduchá. Ak niečo stojí 500 eur, s DPH je to 600 eur. Ak sadzba vzrastie o tri percentuálne body, cena by bola 615 eur.

Takto to však nefunguje. Miera prenosu nepriamych daní do spotrebiteľských cien závisí totiž od mnohých faktorov.

Upozornila na to ešte v roku 2011 Národná banka Slovenska v analýze toho, ako sa prejavil vtedajší rast DPH na cenách. To, v akej miere sa prenesie do cien, závisí napríklad od dopytu, konkurencie na trhu či štruktúry nákladov firiem.

Ak napríklad hrozí, že pre zdraženie zákazníci prestanú mať o tovar záujem, predajca sa môže rozhodnúť celé zvýšenie DPH do ceny nepremietnuť.

Naposledy sa DPH na Slovensku zvyšovala v roku 2011, keď ju vláda Ivety Radičovej posunula z 19 na 20 percent. Toto zvýšenie malo byť dočasné pre zlú ekonomickú situáciu, ale napokon ostalo v platnosti až dodnes.

Dosah tejto zmeny na ceny bol podľa analytikov Národnej banky Slovenska v okolí 0,4 až 0,5 percentuálneho bodu. Odhady sa však líšia.

Podľa štatistického úradu to bolo 0,54 percentuálneho bodu, podľa Tibora Lörincza z Tatra banky toto zvýšenie pridalo inflácii približne 0,8 percentuálneho bodu. Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák ho zasa predpokladá na úrovni 0,6 percentuálneho bodu.

Banky už pracujú s prvými odhadmi toho, ako sa prejaví aktuálne zvýšenie DPH o tri percentuálne body.

To, že inflácia bude v dôsledku tejto zmeny stúpať, priznal aj minister Kamenický s tým, že môže atakovať štyri percentá.

V Slovenskej sporiteľni odhadujú, že celkový vplyv opatrení na infláciu môže byť aj viac ako 1,5 percentuálneho bodu. S podobnými odhadmi pracujú aj v Tatra banke. Podľa Lörincza by inflácia v budúcom roku mohla narásť z pôvodne očakávaných 3,4 percenta až na päť percent.

Jedno je isté – ľudia sa musia pripraviť na zvýšenie výdavkov. Poslanec za KDH Jozef Hajko na tlačovej konferencii uviedol, že zvýšenie DPH aj napriek znižovaniu sadzieb na niektoré položky určite zasiahne rozpočty občanov.

Podľa predsedu PS Michala Šimečku budú konsolidačné opatrenia stáť trojčlennú rodinu zhruba tisíc eur ročne. „Včera vám zabudli povedať, že inflácia bude budúci rok vyššia ako 5 percent a zároveň klesnú reálne mzdy. To znamená, že životná úroveň klesne,“ povedal poslanec za PS Štefan Kišš.